sisima a ohladom tej vojny, v krizovej situácii, ked musi clovek bojovat o vlastny zivot ci kusok chleba, stava sa z neho zviera... takze o dakej spolupatricnosti ci teamovych hracoch nemoze byt rec...
a prave preto extremne nesuhlasim so spolocnostou, kde je kazdy "sam za seba" lebo to je garancia prehry..
jedine clovek v skupinach (nie privelkych! pozor na to, z nich sa na 99% stane gang rabujuci vsetko naokolo)
- toto su poznatky od cloveka, co prezil vojnu ako bezny obyvatel, a co mi hovoril bolo dost drsne na to aby som nezachadzal do podrobnosti, no vzdy hovori, ze samotar zomrie ako prvy (musim spat, cize tam som zranitelny, voci trom nemam sancu, bez ohladu na kaliber co mam, cize..)
preto je extremne, naozaj absolutne dolezite mat suseda, s ktorym sa spojime a tahame za 1 koniec.
uz aj z principu,ze 1 clovek nemoze byt vsevec - tj. zdravotnik (jedno male porezanie =(moze sa rovnat)= smrti pocas vojny, infekcie atd), cez inziniera (aby opravil malu domacu elektraren, spravne zapojil vsetko atd), az po "obycajnu a nevystudovanu" susedu, napr babku co vie dobre varit atym posilni moralku - kazdy je dolezity pocas vojny (obcianskej, ci celosvetovej, krizy (nedostatok potravin)) atd atd, sam neprezijem (akokolvek som tuto idea presadzoval a hovoril som si ze sam prezijem, na papieri mozno ano, ked mam vody a potravu na 5 rokov, ale staci 1 chyba a koniec hry)
Cize bud pojdeme ako susedia z ulice kazdy sam za seba a kazdy aj sam zomrieme, alebo pojdeme kazdy spolu (ale zomrieme "osamote" tj, zvysok pojde dalej) .. plus v postapokaliptickom svete je extremne vyhodne mat skupinu roznych ludi, lebo co narobi 1 clovek, nech je hoci aj profesor na najpraktickejsej univerzite ?
A myslim ze na dedine to bude podstatne bezpecnejsie ak ov meste, ci dokonca na predmesti (zvycajne sa predmestie pouzije ako vojnovy front..)