Výkon funkcie konateľa je podľa obchodného zákonníka, nie podľa ZP.

Obchodný zákonník
§ 66

(3) Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.


--------------------------------
Spoločník v s.r.o. vykonáva zároveň aj konateľa s.r.o.
Ak spoločník vykonáva zároveň aj konateľa s.r.o., akú zmluvu (dohodu) musí mať s s.r.o. uzatvorenú? Ak je konateľ s.r.o. zároveň živnostník – fyzická osoba, môže vykonávať pre s.r.o. konateľa „na zmluvu“ a môže „odmenu“ fakturovať?

Riešenie

Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a konateľom alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti.
Obchodný zákonník však neurčuje osobitné náležitosti zmluvy o výkone funkcie, dokonca ani nenariaďuje, aby na výkon uvedenej funkcie bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatváraná. Ide teda o zákonnú možnosť úpravy právneho vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom.
Spomínané ustanovenie teda umožňuje riadiť vzťah medzi spoločnosťou a konateľom prostredníctvom ustanovení o mandátnej zmluve, pokiaľ však zo zmluvy o výkone funkcie, ak bola uzatvorená, alebo zo zákona, nevyplýva iné určenie práv a povinností. Mandátnu zmluvu upravuje Obchodný zákonník v § 566 a nasl.
Iná úprava právneho vzťahu medzi spoločnosťou a jej konateľom na účely zariaďovania záležitostí spoločnosti neprichádza do úvahy. Pri tomto tvrdení je potrebné vychádzať zo znenia § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sú uvedené tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy. V rámci nich Obchodný zákonník zaraďuje aj záväzkové vzťahy medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou – teda aj vzťah konateľa a s.r.o. Keďže vzťah medzi konateľom s.r.o. a spoločnosťou s ručením obmedzeným je považovaný za tzv. absolútny obchod, výkon funkcie konateľa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti na základe pracovnej zmluvy nie je možný.
Žiadny právny predpis nezakazuje odmenu konateľa za výkon funkcie v zmysle zmluvy o výkone funkcie, resp. v zmysle mandátnej zmluvy fakturovať spoločnosti s ručením obmedzeným.
Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a konateľom alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Ing. Ján Mintál (XII/2003)
Zdroj: http://www.poradca.sk/SubPages/Otvor...idclanok=30072

----------------------------------------

Č. 48/1999

Zošit č. 3, str. 14

5 Cdo 92/97

ROZHODNUTIE

Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom práce v pracovnom pomere; tento vzťah nemožno skončiť niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.novembra 1997, sp. zn. 5 Cdo 92/97)

Krajský súd v B. zmenil rozsudok prvostupňového súdu, ktorý zamietol žalobu o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, a to tak, že vyslovil neplatnosť tohto úkonu a žalobcovi priznal náhradu trov, vrátane trov právneho zastúpenia. Zmenu rozsudku a vyhovenie žalobe o neplatnosť tohto právneho úkonu odôvodnil tým, že žalobca bol spoločníkom a súčasne aj konateľom, tiež zamestnancom spoločnosti, čím sa obsah okamžitého zrušenia stal po formálnej stránke neurči tým, lebo z prejavu nie je zrejmé, či okamžité skončenie smerovalo na jeho odvolanie z funkcie konateľa spoločnosti, alebo iba na skončenie pracovného pomeru, pričom žalobca zostal naďalej konateľom a spoločníkom žalovanej spoločnosti. Okrem tejto nejasnosti nebolo preukázané, že by ďalší spoločníci Ing. D. a Ing. D. boli nadriadenými zamestnancami žalobcu, alebo - tak ako on - spoločníkmi s rovnakými právami a povinnosťami. Ďalej konštatoval, že žalovaný nepovažoval vytýkané porušenie pracovnej disciplíny za zvlášť hrubé, keď v zrušovacom prejave ho označil len ako "hrubé porušenie", čo by nezodpovedalo citácii ust. § 53 ods. 1 písm. b) a § 55 Zákonníka práce. Z toho vyvodil záver, že neboli splnené podmienky pre platnosť prejavu o okamžitom zrušení pracovného pomeru, preto odvolací súd zmenil zamietajúci výrok rozsudku prvostupňového súdu a vyslovil neplatnosť tohto právneho úkonu a žalobe vyhovel.

Žalovaný proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie a navrhol tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyčítal odvolaciemu súdu nedôslednosť v posúdení skutkového stavu, ktorý bol zistený prvostupňovým súdom a nesprávne právne posúdenie veci. Ďalej - okrem iného - uviedol, že aplikácia ustanovení Zákonníka práce bola opodstatnená, lebo žalobca bol síce spoločníkom a konateľom spoločnosti, ale toto postavenie a z toho vyplývajúce práva a povinnosti sú upravené v Obchodnom zákonníku a riešia sa osobitným konaním a pracovný vzťah žalobcu k spoločnosti bolo treba riešiť podľa Zákonníka práce. V dôsledku toho postup žalovaného bol v súlade s danou právnou úpravou a závery odvolacieho súdu nie sú správne, preto dovolanie je opodstatnené a treba mu vyhovieť.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie, preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu, ako aj zo samotného dovolania, je nesporné, že žalobca v čase doručenia prejavu o okamžitom skončení pracovného pomeru bol spoločníkom a konateľom žalovanej spoločnosti a z toho mu vyplývali práva a povinnosti upravené ust. Obchodného zákonníka. Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutými (§ 81 ods. 1 Obchodného zákonníka), do čoho treba zahrnúť aj prípadné administratívne práce, pokiaľ nimi je poverený touto dohodou niektorý zo spoločníkov. Iné by bolo, ak by na takéto práce spoločnosť prijala zamestnanca a uzavrela s ním pracovný pomer podľa Zákonníka práce. V tomto prípade sa tak nestalo, a to napriek tomu, že pracovisko spoločnosti bolo v byte žalobcu, lebo medzi ním a spoločnosťou nedošlo k uzavretiu pracovného pomeru. Z toho správne vychádzal aj krajský súd, že žalobca nebol zamestnancom žalovanej spoločnosti, ale bol spoločníkom aj konateľom s dohodnutými právami a povinnosťami, preto nevzťahovali sa naň ust. Zákonníka práce a nebolo možné s ním zrušiť pracovný pomer podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Za tohto stavu správne postupoval krajský súd, ak rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe vyhovel a vyslovil neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

Pre aplikáciu ust. Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru musí byť preukázané, že predtým došlo k uzavretiu pracovného pomeru a že medzi účastníkmi existuje pracovno - právny vzťah, že zamestnávateľ a zamestnanec uzavreli pracovný pomer, hoci aj konkludentne. V danom prípade takýto vzťah nevznikol. Ako už bolo konštatované, že žalobca je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá síce môže zamestnávať osoby v pracovnom pomere na administratívne práce, ktoré sú potrebné pre činnosť spoločnosti, ale pokiaľ takéto práce vykonáva niektorý z členov spoločnosti na základe dohody členov spoločnosti, treba takúto činnosť považovať za činnosť štatutárneho člena spoločnosti, ktorá vyplýva z dohody členov tejto spoločnosti. V takom prípade nemožno túto činnosť skončiť ako pracovný pomer, lebo takýto pracovno - právny vzťah nevznikol.

Nemožno vylúčiť ani prípady, že niektorý zo spoločníkov a konateľov spoločnosti by vykonával administratívne práce spoločnosti ako zamestnanec, ale takýto zamestnanecký pomer musel by byť dohodnutý so všetkým náležitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé, že došlo aj k uzavretiu pracovného pomeru a že činnosť spoločníka a tiež konateľa si vzájomne nekonkurujú.

V dôsledku toho, že medzi žalobcom a žalovanou spoločnosťou nedošlo k vzniku pracovného pomeru, nebolo možné činnosť žalobcu ukončiť okamžitým zrušením pracovného pomeru a takýto úkon treba považovať za neplatný. Činnosť žalobcu bolo možné riešiť iba dohodou podľa ust. Obchodného zákonníka (§ 81 ods. 3). Za tohoto stavu bol postup krajského súdu, ak zmenil rozsudok prvostupňového súdu a vyslovil neplatnosť právneho úkonu o okamžitom zrušení pracovného pomeru, čím žalobe vyhovel, vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.

Účastníkom nepriznal náhradu trov tohto konania, lebo žalovanému právo na ich náhradu nevzniklo, keďže v konaní nebol úspešný a žalobcovi trovy v dovolacom konaní nevznikli (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 O. s. p.).
**

Mila123, dovolím si s Tvojim príspevkom vysloviť nesúhlas. Kde v ZP sa píše, že funkciu konateľa nie je možné vykonávať na základe PP alebo dohody? Je úplne bežné, že funkcia konateľa je vykonávaná na základe PP.

oki, Adriana...našla som na nete príspevok, resp. Rozhodnutie ..
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 92/97, publikovaný : Babiaková, E. a kol., Konateľ spoločnosti
s ručením obmedzeným a pracovný pomer, Zo súdnej praxe č. 2/1998. s. 35 a nasl....
a pozri si aj toto Pracovný pomer konateľa
popr. aj tento link....
http://www.graban.sk/PDF/Konatel_2.pdf

popr. možno sa aj vyjadria aj právnici...

http://www.graban.sk/PDF/Konatel_1.pdf
ešte prikladám jeden link....1. časť....

uplne suhlasim a este treba dat velky pozor aby v PP zmluve nebol nazov funkcie alebo charaktersitika pracovnej naplne- funkcie ktora by sa krizila s konatelskou funkciou.

áno, predpis mzdových nákladov je správny. Z funkcie konateľa, pokiaľ z nej nemáte žiadny príjem, nemáte žiadne odvodové povinnosti.

Niekde sme čítali , že na pracovnej zmluve môže byť aj uvedené funkcia - konateľ
spoločnosti. Je to správne? Alebo je lepšie urobiť Zmluvu o výkone funkcie konateľa
spoločnosti bez odmeny?

pracovný pomer, či dohody podľa ZP nie je možné vykonávať funkciu konateľa.......mandátna zmluva je vhodná

toto som sa pýtala RNDr. Motyčkovej, minulý týždeň som bola na jej školení v PP a jej odpoveď bola tá, za kt. si stojím.....neviem odvolávku na zákon, poznámky mám v práci....ak nezabudnem v stredu by som ich pripojila....

O.K. v stredu Ťa budem otravovať ss-kou, aby si to sem dala Dúfam, že sa nehneváš, ale zaujímalo by ma to. Ďakujem. Adriana

Ja by som súhlasila s Milou, podľa mňa vzťah medzi konateľom a obchodnou spoločnosťou je viac obhodnoprávny ako pracovnoprávny. Samozrejme, že konateľ môže mať aj pracovnoprávnu zmluvu v s.r.o., ale nie na výkon konateľstva. Môže mať zmluvu o výkone funkcie konateľa a ďalej PZ na čokoľvek iné.*

Konateľ sro je štatutárny orgán a jednou z jeho povinností je aj vykonávať pôsobnosť zamestnávateľa voči zamestnancom. Typickým znakom pracovného pomeru je závislá práca. Zjednodušene to znamená, že zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa. Ak by mal byť konateľ zamestnancom, čie pokyny bude uskutočňovať, keď sám je ten, kto ich má vydávať ? Svoje vlastné ? To logicky nesedí.
V praxi, býva konateľ okrem toho, že je konateľom a vykonáva pôsobnosť konateľa na základe mandátnej zmluvy alebo zmluvy o výkone funkcie (§ 66 ods.3 ObZ) aj zamestnancom a vykonáva funkciu, riaditeľa, manažéra, etc..... ale nie je možné, aby mal v PZ napísané ako druh práce "výkon funkcie konateľa".