Dúfam, že nevadí, že môj príspevok je dlhší
.
Prioritne by som riešila nerovnaké časové podmienky na napísanie písomky, minimálne aspoň rozhovorom s učiteľkou. Považovala by som pritom za dôležité, ako to pociťuje dieťa. Porozprávala by som sa s ním, aj s vedomím si toho, že je otázne, že ak by (napríklad pri možnosti zopakovať si písomku) malo dieťa rovnaký čas a učiteľka by uplatnila rovnakú stupnicu hodnotenia, akú známku by dieťa dostalo. Tiež s tým, že pri horšej známke za rovnaký čas by mohla vzniknúť iná otázka, či texty písomiek boli náročnosťou porovnateľné.
Mám pár zlých skúseností s učiteľmi. Nie so všetkými a nie je ich tak veľa, aby som dávala všetkých učiteľov do jedného vreca. Napíšem jednu skúsenosť spadajúcu do kategórie "obdivuhodných".
Dcéra po dlhšej ťažšej chorobe hneď po prvom dni v škole doniesla päťku, lebo nemala napísanú "až" jednu domácu úlohu. Plakala, lebo kamarátky-spolužiačky jej to zabudli povedať, plakali aj kamarátky. Ani dcéra, ani kamarátky neboli žiadne lajdáčky, všetko ostatné dcéra mala, bola naučená, aj keď pri jej chorobe (navyše s vrodenou srdcovou vadou) to nebolo jednoduché. Dcéra si na svoje vysvetlenie pred celou triedou od učiteľky vypočula, že ju to nezaujíma a má si to vybaviť so spolužiačkami...
V záujme dcéry a jej kamarátiek som išla za učiteľkou, lebo sme to aj ja s mužom považovali za nespravodlivé. Učiteľka trvala na svojom, tak som sa jej opýtala na spôsob, ako si to má dcéra vybaviť so spolužiačkami a o tomto spôsobe "vybavovania si účtov" medzi spolužiakmi budem informovať riaditeľa školy. Tiež som ju upozornila, že si dám tú námahu, že budem častejšie chodiť za ňou do zborovne v čase vyhradenom pre rodičov a ak tam nebude (čo sa už predtým stalo), budem žiadať u riaditeľa jej potrestanie. A aj preplatenie hodín, ktoré vynechám zo zamestnania, ak nič s ňou nevybavím, lebo bude pobehovať kade-tade a nebude tam, kde podľa pokynu riaditeľa má byť. Použila som jej vlastné slová, že ma nebude zaujímať, kde a s kým riešila v tom čase niečo iné (čím to učiteľka obhajovala) a nech si to potom ona vybaví s tým, s kým riešila niekde to niečo iné. Okrem iných vecí som sa pýtala učiteľky, o čo jej ide. Či o to, aby spolužiaci prestali navštevovať chorých spolužiakov, lebo by sa báli, že im zabudnú niečo povedať ... K náprave zo strany učiteľky došlo, aj keď so "zaťatými zubami".
Nebudem opisovať arogantné vystupovanie učiteľky voči mne z jej pozície jedinej neomylnej, nezábudlivej, spravodlivej... Ani reakciu môjho muža (čo ma až prekvapilo), inak absolútne pokojného človeka. Na rodičovské začal chodiť muž a po nich mi hovoril o sťažnostiach rodičov na všelijaké iné učiteľské "perličky", čo ma utešilo, že som si nepripadala ako nejaká jediná "fúria"...