Romulka, tak ako to tu čítam celé, tak by som Vám poradil: určite už neodkladajte ani o deň ten váš zbližovací rozhovor. Nechcem strašiť, ale tak ako tu pribúdajú tie príspevky, tak sa mi to stále viac prestáva páčiť. Neodkladajte to, lebo by už potom mohlo byť neskoro. Romulka, neriešte v tomto prípade či ste dobrý psychológ alebo zlý, koľko toho viete zo psychológie a koľko nie ani to akým spôsobom máte viesť rozhovor a pod. lebo pri Vašej neistote a sestrinej diagnóze môže sa stať, že naozaj bude neskoro. To znamená, choďte pekne za ňou, najlepšie ešte dnes, choďte za ňou nie ako terapeutka, ale ako jej sestra a prejavte iba záujem o ňu. Opýtajte sa jej aký mala deň, ako sa cíti. Nechajte ju nech odpovie. Ak odpovie len stroho, tak neodíďte, ale porozprávajte jej aký ste mali Vy deň a čo ste Vy zažili v práci. Potom jej povedzte, že ju máte rada ako sestru. Spomeňte nejaké spoločné zážitky medzi sebou čo ste mali v minulosti, napr. ako ste sa pobili alebo podobne. Potom jej povedzte, že ste si všimli v poslednom čase, že je nejaká iná /ale určite jej nepovedzte, že ste si všimli, že pije/, že Vás to trápi a chceli by ste jej pomôcť, len neviete ako. Potom jej znovu zopakujte, že vám na nej veľmi záleží a že ju máte rada. To na začiatok plne postačí. Potom dajte vedieť ako to dopadlo.