Niekedy pred 15 rokmi naša už nebohá stará dáma, vtedy ešte čiperka slečinka rozžula na kúsky malý techničák od auta zatavený vo fólii. Našla ho na stolíku v obývačke, keď otec nachystal synovi doklady od auta, lebo syn sa chystal nakupovať v Rakúsku. Aj sa vybral, na skusy, kus čísla ostal zachovaný, kúsočky sa dali ako tak poprikladať k sebe, colníci ho samozrejme vrátili a mali z toho riadnu zábavu.
Bývali sme vtedy doma piati, postupne ako sme prichádzali domov, každý jej povedal, híííí, to čo si urobila, to sa smie? Pri švrtej výtke už dáma zaslzila a piata výčitka ostala visieť vo vzduchu, nedopovedaná, vidiac zúfalý pohľad našej dámy. Nikdy viac nič nerozkúsla. Moja zlatučká.