Zdravotníctvo: každá aj najmenšia osada alebo kopanice mali v dosahu:
- obvodného lekára (lekár chodil za pacientmi, nie opačne), zubára, pediatra, povinné detské poradne, detskí zubári ordinovali v školách, deti sa očkovali hromadne v škole, absolvovali v škole zdravotné prehliadky ak dovŕšili určitý vek, rodičia nemuseli vynechávať z roboty, preventívne sa hromadne podával rybí tuk, fluorové tabletky a pod.
- vo väčších podnikoch ordinovali závodní lekári, ktorí podľa toho kde mal pracovník pracovať posielali na ďalšie odborné vyšetrenie napr. sluchu, pľúc,očí, chrbtice. Pre všetkých bolo povinné štítkovanie a kontroly TBC, ako závodní lekári boli tiež zubári, gynekológ, zadarmo sa prideľovali poukazy na kúpeľnú liečbu, podľa diagnóz aj niekoľkokrát ročne, v každom podniku, úrade bol bezpečnostný a požiarny technik - beda ak bol nejaký pracovný úraz: to bolo hlásenia, vyšetrovania, opatrení a ak nedajbože smrteľný tak prišli vyšetrovať nadriadené orgány a beda ak sa zistilo zavinenie zamestnávateľa!!!
Viete koľko pracovných príležitostí bolo len v rezorte zdravotníctva a ako bol pracujúci chránený? Kto sa dnes stará či pracujúci vôbec jedol alebo bol na WC? Podnikateľ - no určite!!!
Doprava autobusová aj železničná bola veľmi hustá, grafikony na seba naväzovali aby sa mohli ľudia načas dostať domov z roboty, nezriedka aj podnikovým autobusom.
Zásobovanie a rozvoz potravín denne: chleba, rohlíky, žemle, jemné pečivo, koláče, mlieko, mliečne výrobky, zelenina, ovocie, vnútornosti, mäkké salámy, ovocie a zelenina ktorá sa rýchlo kazila
Koľko tu bolo pracovných príležitostí od pasáka kráv, cez skladníkov, šoférov, predavačky až po riaditeľa Prioru??? Ani sa to nedá spočítať!
Policajti, hasiči, predseda mestského, obecného úradu, riaditeľ školy, farár: požívali vážnosť, rešpekt. Policajti boli vyzbrojení len obuškami, bez kukiel, samopalov a ochranných štítov dokázali udržať poriadok aj v najmenšej osade na diskotéke. Ak sa medzi sebou susedia pobili stačil okamžite zakročiť aj predseda MNV.
Zákony, predpisy, nariadenia od tých schvaľovaných v parlamente až po domový poriadok vyvesený v každom činžiaku boli platné niekoľko desaťročí, každý vedel na čo má nárok, o čo môže požiadať, aký trest ho čaká, za čo platí, koľko a kde sa môže sťažovať. Ak súd vydal rozhodnutie, uznesenie, exekučný príkaz - stačilo ho predložiť v mzdovej učtárni a tá zabezpečila zrážky výživného, dlžôb nájomného, elektriky, plynu, ale aj za obyčajnú čiernu jazdu v mestskej doprave. Keďže všetci sme boli povinne zamestnaní, tak sa malo vinníkovi z čoho strhnúť aj bez zbytočného exekútora alebo vymáhača dlhov. Príživníctvo, rozkrádanie bolo trestným činom, bola za to basa v ktorej sa ale muselo robiť. Nie jeden basista si v base dokončil napr. učňovku alebo spravil maturitu a po skončení trestu mohol nastúpiť do práce ako kvalifikovaný pracovník - basa ho skutočne aj prevychovala a naučila slušne žiť. Ani si nepamätám že by niekto z môjho okolia neplatil nájomné, elektriku, plyn, nezaplatil deťom v družine obedy alebo za škôlku.
Závodné, školské jedálne, kuchyne v internátoch, škôlkách a jasliach boli prísne po hygienickej stránke kontrolované: v jasliach a škôlkach napr. aj lekárom, hygienikom a v práci zasa komisiami z radov zamestnancov. Študenti, žiaci mali jeden čas dokonca zadarmo aj mliečne desiate na školách. Padlo 12.00 hod. a všetci sme odchádzali na obed, každému bolo jasné že cez obedňajšiu prestávku nič nevybaví, nikde sa nedovolá, stroje sú zastavené - lebo sú všetci na obede.
Športoviská, štadióny, bazény, klziská, termálne kúpaliská, priehrady, rybníky, potoky, lesy, lúky patrili všetkým, chodilo sa aj s malými deťmi naozaj za športom, rekreáciou, oddychom. Všetko kontroloval hygienik. Viete si predstaviť že by plávali po Oravskej priehrade igelitové sáčky alebo zdochnuté ryby?
Už sa mi nechce pokračovať, ale mali sme všetci naozaj všetko len preto že sme všetci robili. Preto aj bolo toľko nedostatkového tovaru lebo sme si za zarobené peniaze mohli dovoliť nakupovať to čo sme potrebovali a bez pôžičiek úverov alebo nejakého krkolomného šetrenia.
Keď sa tak dnes nad tým pučom v novembri 1989 zamyslím ktovie kde by sme boli dnes keby nebolo revolúcie: keby sa za tie prehajdákané peniaze investovalo do vytunelovaných tovární, vývoja nových výrobkov, do atraktívnejšej obalovej techniky, do skvalitnenia životného prostredia, do rozvoja vedy, techniky a poľnohospodárstva, keby sme nemuseli živiť toľko darmožráčov politikov, členov predstavenstiev, konateľov, podnikateľov, exekútorov, úradníkov, - tak by ľudia utekali z Ameriky k nám a nie opačne.