Za svojho života si každý so svojím majetkom môže robiť čo chce. Môže predať, darovať podľa svojej ľubovôle a deti nemajú právo do toho mudrovať. Najmä, ak si na majetok rodičov brúsili zuby. Inak predpokladám, že Vaša matka nebola vydedená, ale že Vaša babka darovala majetok za svojho života.

Ak majú podielové spoluvlastníctvo k jednej veci (pozemku), tak vlastne každý spoluvlastník má podiel na každej časti pozemku a teda ju môže užívať. Ohradenie nie je na mieste, ak sa na spôsobe užívania parcely nedohodli. Viď Občiansky zákonník.

P.S Nie je dôvod písať farebne a tučným písmom

1.) Tak to prrr... Tu si nikto na žiadny majetok nebrúsil zuby, proste sa to stalo a napríklad mojej matky sa to dosť dotklo, tam ide ani nie o peniaze, ale ľudský pohľad na vec, mám 5 detí, tomu dám, tomu dám, zvyšným nedám? A áno, zle som sa vyjadril, nešlo o vydedenie.

2.) Môžete mi prosím Vás napísať presné znenie toho zákona? Ja nemám ani toľko času, ani umenia sa v tom šprtať.

PS: chcel som to tu mať prehľadnejšie.

Občiansky zákonník (40/1964)


Podielové spoluvlastníctvo
§ 137

(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
§ 139

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

či sa jej to dotklo, alebo nie nič s tým nenarobí. Ak sa raz rodič rozhodne majetok dať jednému dieťaťu, je to jeho vec. A keď chce, môže to dať aj susedovi. Alebo na charitu. Čo to už urobí so vzťahmi v rodine .. to už je iná káva ...
Ale neviem prečo si deti myslia, že majetok rodičov automaticky patrí im.

Veď som písal, že si to nemyslela moja matka, ona nikdy o tom nič nehovorila, netrpí nejak nedostatkom financií, jej sa to len proste dotklo, to je myslím pochopiteľné... Je to viacmenej moja zvedavosť, či sa to dá nejak napadnúť, vedel som, že nie, len som chcel istotu, že sa nemýlim...

lebo pokracuju, ziju dalej "nas" zivot, krv mojej krvi, jedine co po nas skutocne zostane, je to nas obraz, ........

Neviem ako sa dá zareagovať, tak to len skopírujem:
Katy a R

10 Minutes Ago #2698,,.. že ktoré - ako .. ? ale kde sú normálne vzťhy, nemôže byť problém .. či?"

Moja matka s babkou, teda jej matkou nemala nikdy žiadny problém, skôr tam úradovala nenávisť, resp. závisť zo strany jej sestry, ktorá v tom istom dome s ňou bývala... Zvyšok rodiny ale aj okolie sa nakláňa k názoru, že sestra ju nejak zmanipulovala alebo tak nejak, nakoľko moja matka bola ako som vyššie spomínal vždy starostlivá, všímavá, láskavá a hlavne milujúca dcéra... Je to smutné, hold bohužiaľ, aj takéto prípady sa stávajú.

.. veď sám vidíš, kde je pes zakopaný ... ale so vzťahmi v rodine je to ťažké a s tým ti nijako nepomôžeme .
Ono keď ide o majetok - vtedy sa ukáže (všeličo) !!!!!!!
najlepšie je deťom nenechať nič - a nech svorne nadávajú spolu na rodičov (a nehádajú sa medzi sebou)

A keby nenechali nikomu nič, tak po ich smrti to komu prepadne? To ťa nenapadlo?

keby sa zbavili svojho majetku počas života,tak by nezostalo nič na prepadnutie

Ako myslíš slovíčko "zbavili"?

darovali,prepili,prehrali na automatoch......ojojoj,takých možností je ....

však môžu ho predsa minúť (na radovánky), darovať počerným spoluobčanom, na charitu- alebo si užívať - rôznym spôsobom ... ale už sme

naj je vsetko spravodlivo rozdelit medzi deti - kazdemu rovnaka ciastka, ziadne zvyhodnovanie

to je ideál,ktorý neexistuje.

Matky sa zvyčajne snažia chrániť všetky deti, zvýšenú starostlivosť však venujú tým slabším. Babka asi rozmýšľala tak, že mame to chýbať nebude tak ako tým dvom ... a zároveň verila, že mama to pochopí a nebude reptať ...

Veru tak .. nepoznáme situáciu, nevieme prečo - tak nám ani neprináleží odsudzovať (či schvaľovať).

súhlasím s užívateľom "day"... Ale keď už sa tak rozhodli, žiaľbohu... A vás baby ja akosi nechápem... Takto zbaviť sa, ok, to jo, ale Katy a R písala, citujem: ,,najlepšie je deťom nenechať nič - a nech svorne nadávajú spolu na rodičov (a nehádajú sa medzi sebou)" ..
Tak preto som sa pýtal, že komu by to asi tak ostalo, keby to neodkázali nikomu... Však pokiaľ by umreli bez akéhokoľvek slova o tom, čo si prajú, aby bolo s ich majetkom, tak ten majetok sa automaticky prerozdeľuje rovnakým dielom všetkým potomkom, nie?

A keď sme už pri tom... Toto je vymyslená situácia, ale zaujíma ma výsledok (nedajbože, že by to nastalo):
Moja babka má 3 deti, dajme tomu 3 dcéry. Ja som synom jednej z nich, samozrejme... Moja mama umrie skôr ako babka. Po smrti babky má nárok na dedičstvo kto? Len tie zvyšné dve dcéry? Či aj manžel mojej matky, teda môj otec? Alebo zvyšné dve dcéry + ja?

ak by sa dedilo zo zákona .. tak namiesto tvojem mamy nastupuješ ty a tvoji súrodenci ak máš (dostanete mamkin podiel)
ale môže byť aj závet ... aj dedičská dohoda

no a čo sa toho môjho komentára týka - keď všetko miniem (prehajdákam) , tak moje deti dostanú všetky rovnako - nič. A nebudú sa mať prečo hádať. A ani nebude mať čo prepadnúť . (to bolo na odľahčenie témy)

samozrejme rodinne vztahy su vacsinou zamotane roznymi rodinnymi "problemami", ktore ovplyvnuju dalsie kroky. ale zvyhodnovanie by nemalo byt, ci na zaklade socialnych aspektov alebo inych, deti by mali dostat rovnako.