Odpoveď pre Soňurku,
Presne ako napísal Orim termostatické ventile nemerajú spotrebu ale len regulujú.
Musíme si uvedomiť, že termostatický ventil reguluje teplotu v miestnosti. Pri dosiahnutí žiadanej teploty napr. 21 st. C, tento automatický privrie alebo až zavrie prietok vody do radiátora. Majiteľovi šetrí peniažky za spotrebované teplo. Pôvodne ventily mali veľkú svetlosť otvoru kadiaľ preteká teplá voda. Tieto ventily neregulujú, ale sú len v takej polohe ako ich nechá užívateľ.
Nameraná spotreba tepla sa pri pomerových meračoch odvíja od množstva dielikov na merači na danom radiátory. U nás sa 30% nákladov tep. energie rozdelí podľa vykurovacej plochy bytov a 70% sa rozdelí podľa súčtu dielikov na všetkých radiátorov. Preto veľmi presne vieme koľko vyjadruje 1 dielik na pomerovom merači v Sk alebo GJ. Zaroveň pre každý byt z týchto údajov vieme mernú spotrebu na 1 m2. Ako aj priemernú mernú spotrebu na celý obytný dom.

Ahojte, byvame v novostavbe a chceme si dat namontovat merace tepla. Kazdy byt je samostatne napojeny na kurenie na spolocnu stupacku ktora je na chodbe takze je mozne merac montovat aj sem pre kazdy byt zvlast. Ide samozrejme o iny typ ako tie ktore sa montuju priamo na radiator. Nema nahodou niekto z vas skusenosti s takymito meracmi?

Nemám ale budú asi pekne drahé. Zato by mal stačiť jeden na snímanie tepla v celom byte, za predpokladu, že je byt napojený len na jednu stúpačku. Taký merač sa skladá z jedného merača prietoku, ktorý sa musí kalibrovať každé 4 roky, dvoch snímačov tepla (prívod a odvod teplonosného média) a jednotky ktorá to spočítava (asi 1x za 12 rokov sa v nej mení batéria).


Dá sa to urobiť aj inakšie ale to by vám museli merať všetky radiátory a robiť prepočty a nesmeli by ste si ich vymieňať pri pokazení. Lebo prepočty by museli byť nové ak by sa dal iný radiátor. Toto by vás mohlo vyjsť tiež draho ale neviem aké sú cenové relácie. (to sú len moje odhady o tých cenách)
Zato v tomto druhom prípade by stačili len merače tepla na prívode a odvode teplonosného média a jednotka ktorá to prepočítava. Tu by sa menila len batéria. Potom už nie je merač prietoku. Spotreba tepla sa počíta z rozdielu teplôt a tých koeficientov ktoré by firma namerala z jednotlivých radiátorov. Bolo by to len jedno číslo ktorým by sa ten rozdiel teplôt násobil. Bolo by to v jednotkách ktoré by ste chceli. (Mwh, Gj, alebo priamo v Sk za predpokladu, že by sa nemenila cena tepla )

Pre tento typ rozvodov je technicky možné merať spotrebu tepla centrálne pre byt, tak ako uvádza Orim, priamo v jednotkách tepla (GJ, MWh), ale toto meranie je tiež nutné považovať len za pomerové. Podľa nameraných hodnôt sa potom musia rozdeliť celkové náklady na vykurovanie domu.

Mohlo by to byť pomerové ale nemuselo, záležalo by to od typu merákov a dohody s dodávateľom tepla

Predpokladám, že ak by bola dodávka tepla pre vykurovanie realizovaná z vonkajšieho zdroja, tak by na päte domu muselo byť určené (fakturačné)meradlo tepla. Rovnako by boli kalorimetrické meradlá namontované aj na odbočkách do bytov. Rozdiel medzi údajom fakturačného meradla a súčtom údajov nameraných na odbočkách by sa rozpočítaval úmerne podľa plochy bytov + každý byt by samozrejme aj zaplatil za teplo namerané na svojom merači.
Analogicky by som to riešil aj pri vlastnej kotolni v dome.
Keďže sa jedná o novostavbu nemôže cena realizácie takého druhu merania hrať podstatnú úlohu. Klasickú alternatívu s namontovanými pomerovými rozdeľovačmi nákladov na každý radiátor v byte by som u takého typu rozvodov považoval za krok späť.

Radiátory majú certifikáciu a tou je aj ich pevnosť pri tlaku, ktorý v systéme musia vydržať. Každý zásah do telesa je jeho narušením a ak by chcel niekto takýto zásah robiť, musí si od certifikovaného výrobcu vyžiadať súhlas na zásah do jeho výrobku. Ak by sa robili zásahy do tlakových zariadení živelne, môže dôjsť k haváriám a škodám

zivan Niektoré tieto merače môžu byť použité ako fakturačné a preto sa to nemusí rozpočítať.

Niekde som to čítal ale teraz si nepamätám kde presne to bolo.

Jedná se o merač pre byt, ktorý je však použiteľný iba pre byty s vodorovnými rozvodmi. Jeho cena je okolo 6000,- Sk + ročné náklady 630,- Sk. Je o tom písané v denníku PRAVDA z 15. februára časť Téma str. 15-16. Jedná sa tam o rozpočítavaní tepla a sú spomenuté aj zariadenia na meranie a rozúčtovanie tepla.

Ale bolo to asi pred rokom preto neviem.

Ak ste už realizovali komplexné zateplenie domu (plášť, strecha, pivnice), aký máte názor na ďalšie používanie koeficientov zohľadňujúcich polohu bytu:
1) Zachovať pôvodné
2) Prehodnotiť ich výšku
3) Zrušiť ich
Rád sa dozviem vaše názory i argumenty, ako aj konkrétne praktické skúsenosti.

My sme na komplet zateplení, koeficienty doporučujem. Vždy budú najviac postihnutí z chladných, nevýhodných strán. Či to je nad suterénom, pod strechou. Veď logicky, choď do bytu nad pivnicami, pod strechou a medzi poschodiami. Zober teplomer. Uvidíš sám. Môžeš zverejniť, celkom by ma to zaujímalo. Aj podľa vyhlášky máš doporučené pomery pred zateplením, po zateplení. Koeficienty o tom nepojednávajú.

Rôznu polohu a tepelné straty bytov v dome je možné zohľadniť priamo v projekte zateplenia. Projektant prepočíta zateplenie tak, aby žiaden byt nebol hendikepovaný alebo zvýhodnený kvôli jeho polohe, a v tomto prípade po zateplení už nie sú koeficienty potrebné. Otázne je ale vyhodnotenie solárnych ziskov v domoch vežového typu, kde majú niektoré byty okná len na neoslnenú stranu.
Btw v tej vyhláške bolo pôvodne napísané, že koeficienty sa používajú len pre neobnovené bytové domy. Nakoniec to ale odtiaľ vypadlo.

V tej vyhláške nebola ani možnosť "ako sa dohodnú" nakoniec to tam je. Písala som na ÚRSO. V odpovedi je jednoznačné uznanie polohy /nevýhodná, resp. výhodná, nad suterénom, pivnicami, pod strechou.../ a s tým spojené koeficienty aj pomery. Ale posledná veta je "ako sa dohodnú". V konečnom dôsledku je odpoveď opretá o výpočty overené praxou. Takže nemôžem súhlasiť, že zateplením sa odstráni výhodná, resp. nevýhodná poloha bytu. Najlepšie na základe vlastného merania tepelnej pohody sa presvedčí každý. Aj po zateplení je overené, že byty s nevýhodnou polohou majú väčšiu spotrebu GJ na ÚK ako lepšie situované byty pri dosiahnutí rovnakej tepelnej pohody. 15. 2. v pravde sú tiež články z praxe k predmetnej problematike, ktoré potvrdzujú práve tieto fakty. Aj zodpovednosť správcu, ktorý je povinný o týchto skutočnostiach oboznámiť členov SVB tak, aby pochopili správnosť koeficientov, pomerov.

PeterNR :
Projektant zateplenia spravidla nerieši zateplenie z pohľadu odstránenia problému nevýhodne položených bytov. Zateplenie je na tej ktorej stene, príp. strope suterénu alebo streche domu rovnomerné a teda pomerne rovnako zlepší teplotnotechnické parametre bytov. Čiže napr. byt na prízemí, ktorý mal 1,4 násobne vyššie straty ako rovnaký byt nad ním bude ich mať (približne) 1,4 násobne vyššie aj po zateplení. Preto koeficienty nie je možné zrušiť, ale keď tak len prehodnotiť ich hodnoty.
V tomto musím súhlasiť s vyhláškou, ktorá ponechala možnosť používania koeficientov polohy aj pre významne obnovené domy.

V konečnom dôsledku, zateplenie rieši úniky tepla. Aby boli úniky čo najnižšie. Severne orientovaný byt bude vždy severne orientovaný. Darmo, ale keby sa po zateplení stal južne orientovaným tak ...

My koeficienty po odhlasovaní na shromaždení vlastníkov nepoužívame. Ale nešlo o prehlasovanie nevýhodných bytov, pretože tých máme viac. Ide o to, že vlastníci bytov s ďaleko najnevýhodnejšou polohou majú najnižšiu spotrebu tepla podľa pomerových rozdelovačov. Podchlazujú ostatné byty, tak načo im ešte dávať odpočty. Príklad : Najmenšu spotrebu má byt na 1 poschodí nad nevykurovanými pivnicami a ešte naviac má dve rohové miestnosti. Ďalší byt nevýhodne orientovaný 2-ma miestnosťami je na 3 poschodí, ten má druhú najmenšiu spotrebu. Teda čo má hovoriť vlastník bytu na 2 pochodí, krorý je medzi nimi. Každý si musí uvedomiť, že žije v spoločnom a nie v rodinnom dome.Ešte citácia z článku denníku PRAVDA z 15.2.
Pomerové merače často skreslujú. Vybraté citácie :" Napr. v konkrétnom dome v Košiciach sa neúmerným šetrením a prestupmi tepla stalo, že jeden 3-izbový byt spotreboval za rok 15,2 GJ tepla a druhý rovnaký byt až 39,6 GJ.
Za takto vykonané nespravodlivo rozpočítanie tepla na jednotlivé byty nemožno viniť užívateľov bytu ani použité pomerové merače, v danom prípade odparovacie. Užívateľom bytov nemožno vyčítať, že sa snažia snižovať spotrebu tepla, a tým aj platby za teplo.
Na druhej strane však si treba uvedomiť, že prílišným šetrením - trvalým uzatváraním ventilov na radiátore- poškodujú susedov, ktorí si chcú udržiavať požadovanú štandardnú vnútornú teplotu v miestnostiach. Takýmto prístupom k šetreniu sa im môžu znížiť hygienické požiadavky na vnútorné prostredie bytu. Dôsledkom je potom tvorba škodlivých plesní a poškodzovanie stavebnej konštrukcie domu.

Záleží aj od obývanosti bytu a počtu členov v domácnosti. Najhoršie na celkovú tepelnú pohodu obytného domu je práve vypínanie radiátorov. Najideálnejšie by bolo zablokovať /prednastaviť/ ventily na minimálnu potrebu vykurovania, aby nedochádzalo k podchladzovaniu.Výpočet spravodlivej platby pre jednotlivé byty z celkových nákladov na vykurovanie bytového domu nezávisí iba od dokonalosti a presnosti pomerových meračov, ale tiež, a najmä od spôsobu výpočtu, ktorý musí zohľadňovať objektívne fyzikálne princípy. Bez uvažovania vnútorných tepelných tokov a zohľadňovania polohy jednotlivých miestností v bytovom dome, analýzy dosahovanej teploty vo vykurovaných priestoroch, sa nedá priblížiť k spravodlivému rozpočítaniu nákladov na vykurovanie, ktoré by zodpovedalo skutočnej spotrebe pre jednotlivé byty.

Regulačný úrad upozornil, že povinné koeficienty by boli v rozpore so zákonom o tepelnej energetike a zákonom číslo 182/1993 o vlastníctve bytov. Domy sú navyše postavené z rôznych materiálov, a tak nemožno stanoviť jednotné koeficienty pre všetkých. Kapitán však platí pri rovnakej tepelnej pohode za teplo podstatne viac ako susedia pod ním, ktorí si môžu vypnúť radiátor a nechať sa vykurovať.
Podľa energetického analytika Karola Kehéra by mal takéto situácie riešiť správca spravodlivejším spôsobom rozpočítavania nákladov za teplo. Vlastník si môže dať napríklad pripraviť odborný posudok o prechodoch tepla cez steny a na základe neho stanoviť pre miestnosti v byte koeficienty.
Aj tieto články sú z predmetného vydania pravdy, takže všehochuť a názory tomu aj zodpovedajú. Nemôže predsa nikto nikoho nútiť aby mal v byte trenírkovú teplotu keď ju jednoducho neznesie. Pokiaľ má niekto nízku spotrebu preto, že nemusí behať po byte v "trenírkach" ale zároveň ani nemusí mrznúť... proti gustu žiaden dišputát. Samozrejme, pokiaľ niekto nepoužíva k regulovaniu ventily a má k tomu zodpovedajúcu spotrebu tepla. Darmo, každý sme o inom. Sme ľudia a naše potreby a názory sa môžu rozchádzať.

tieto drobné opravy by mal robiť OSBD

Môj názor je nemeniť koeficienty. Pri zateplení domu bude všeobecne nižší únik tepla zo všetkých bytov, tým aj nižšia spotreba. V rámci tej nižšej spotreby budú aj tie koeficienty nižšie.