Adam xx
Julian,
som tu nový a čítal som len posledné príspevky na túto tému, takže neviem, či nebudem mudrovať o niečom čo sa tu už prebralo. Takže moja otázka znie, prečo sa zaoberáte problémami rozočítavania nákladov za dodané teplo, keď máte vlastnú kotolňu. Veď vyhláška č. 630/2005 a tiež zákon 657/2004 o tepelnej energetike sa na Vás nevzťahuje. Vy si zabezpečujete vykurovanie domu sami, Vám nik teplo nedodáva. Takže by to malo byť len na vašej dohode v dome, ako si náklady spojené s vykurovaním (v podstate len za ZP a elektrinu) rozpočítate. Pretože opravy kotolne hradíte asi z fondu opráv a takisto ste z tohto fondu kryli aj investičné náklady spojené s výstavbou kotolne, či nie? Nikoho by asi ani nenapadlo tieto náklady rozpočítavať na základe veľkosti spotreby tepla?
A čo sa týka rozpočítavania časti nákladov podľa výkonu radiátorov, tak môj názor je ten, že ak sú na radiátoroch termostatické ventily, tak tieto ich výkon automaticky upravujú na nutnú potrebu tepla v miestnosti, inými slovami aj radiátor s predimenzovaným inštalovaným výkonom vydá len toľko tepla ako ten, ktorý ma nižší ale správny výkon, teda ho automaticky upravuje na potrebný výkon. O tom ten ventil je. Potom by to nebolo asi spravodlivé, rozpočítať časť nákladov cez inštalovaný výkon radiátorov.
Súhlasím, všetko je tak ako píšeš. To nie je problém. Nie sme ešte SVB- prípravujeme sa, zbierame rozumy, lebo nechceme do toho bezhlavo skočiť.
O niektorých problémoch viem z praxe a o niektorých som sa dočítal tu na Porade.
Spomeniem aspoň niektoré problémy napr. PRVN: Prvé sme mali odparovacie, boli to spoľahlivé a podľa mňa aj presné (presnosť zabezpečoval fyzikálny zákon) a navyše každý rok akoby boli overené tým, že bola dodaná nová ampulka. Proti našej vôli nám boli vymenené za digitálne. Výsledok: pri odpočte po prvom roku bolo 67 vymenených (celkový počet 480 ks), v dokladoch nefiguroval žiadný údaj t.z.,že spotrebu asi stanovili náhradným spôsobom, v ďalšom roku bolo vymenených odhadujem okolo 60 % (v mojom prípade všetky). Číže sú to meradlá, ktoré vlastne nikto neoveruje za celú dobu životnosti a pritom rozdeľujú spotrebu približne 2x väčšiu ako napr. vodomery na TÚV, ktoré sa musia overovať každé 4 roky. Môj problém je, že im neverím.(Iste si spomínaš ako lekári začali merať dig. tlakomermi KT. Dneska ich už nie je vidieť v ambulanciách).
Problém č.2: snaha montovať väčšie radiátory ak vymení aj hlavicu tak ten princíp ktorý opisuješ nefunguje a navyše naruší vyregulovanie sústavy (zažili sme to).
Problém č. 3: Ak niekto nadmieru šetrí doplácajú na to susedia.
Problém č. 4: Neobývaný byt na prízemí má úľavu na kúrení hoci celý rok nekúri (miesto neho kuria súsedia bez úľavy).
Problém č.5: Tí čo pracujú na týždňovky vypínajú kúrenie na čas neprítomností a po návrate by chceli za dve hodiny vykúriť byt (sťažujú si, že sa slabo kúri, hoci v bytoch kde je normál je v pohode 22 stupňov-jeho to nezaujíma). Zase doplácajú súsedia.
Určite mi dáš za pravdu, že najefektívnejšie kúrenie bude vtedy, ak celý objekt bude mať rovnakú teplotu. Som toho názoru, že ak je vlastná kotolňa tak to by nemal byť až taký problém.
Ešte by som pridal jednú skúsenosť. V minulom roku sa menili ceny plynu v priebehu roka, ale nikto sa nenamáhal s odpočtom (ďalšie náklady) veď aj načo hodia sa tam percenta a je to. Hlavne, že sa meria. V budúcnosti sa to môže stávať častejšie.
Sú to také moje úvahy ako by sa to dalo poriešiť. Samozrejmé je to teória možno scifi.
Ešte by ma zaujímalo, prečo si myslíš,že náklady na opravy v kotolni by mali ísť z fondu opráv. Rozmýšľal som o tom a Ty si mi to nahral. Náklady na zriadenie kotolne sú podľa plochy bytu. Opravy by mohli byť podobne, ale mňa to zvádza, že to by mohlo ísť do nákladov na kúrenie. Podľa mňa ak sa kotolňa splatí, tak sa začne tvoriť fond kotolne z ktorého by sa tie opravy realizovali. Lebo poznáš tie argumenty, že tam nemajú zaratané to i ono preto im to takto vychádza. Alebo je nejaký záväzný predpis ako sa to má robiť? V žiadnom prípade by sme sa nechceli klamať.