Dnes ale nie je legislatíva naklonená veľmi odtŕhaniu od CDT. Bohužiaľ. Skús výmeničku. Aj tak sa dá urobiť kvázi "ekvitermický uzol". Ono vlastne vyregulovaním vykurovacej sústavy sa prednastaví maximálna teplota na vstupe. Takže zvážiť treba aj ekonomickú, energetickú stránku.

Vlastnú kotolňu už máme v prevádzke jeden rok. Vstupy si môžme regulovať v pohode. Takže treba urobiť len ten experiment a hlavne presvedčiť ľudí, že to môže aj výjsť.

Julian

tebou navrhnutá platba podľa výkonu radiátora sa mi nepozdáva. Uznáš že sú v bytoch radiátory s rôznymi výkonmi. Tento výkon by sa zrejme nemenil ventilom pretože by nebol dôvod ho meniť, aj tak by majiteľ zaplatil určitý podiel z ceny ktorý by bol nemenný bez ohľadu na to koľko tepla spotreboval. Bol by to vždy určitý koeficient z celku.
Malo by to len jedinú výhodu hneď by ste mali rozpočítané kto má koľko platiť.

Ako by s ti páčilo, keby sa za elektriku platilo podľa počtu osôb v byte, alebo vodu.
Toto je to isté podľa mňa.

Julian,

som tu nový a čítal som len posledné príspevky na túto tému, takže neviem, či nebudem mudrovať o niečom čo sa tu už prebralo. Takže moja otázka znie, prečo sa zaoberáte problémami rozočítavania nákladov za dodané teplo, keď máte vlastnú kotolňu. Veď vyhláška č. 630/2005 a tiež zákon 657/2004 o tepelnej energetike sa na Vás nevzťahuje. Vy si zabezpečujete vykurovanie domu sami, Vám nik teplo nedodáva. Takže by to malo byť len na vašej dohode v dome, ako si náklady spojené s vykurovaním (v podstate len za ZP a elektrinu) rozpočítate. Pretože opravy kotolne hradíte asi z fondu opráv a takisto ste z tohto fondu kryli aj investičné náklady spojené s výstavbou kotolne, či nie? Nikoho by asi ani nenapadlo tieto náklady rozpočítavať na základe veľkosti spotreby tepla?
A čo sa týka rozpočítavania časti nákladov podľa výkonu radiátorov, tak môj názor je ten, že ak sú na radiátoroch termostatické ventily, tak tieto ich výkon automaticky upravujú na nutnú potrebu tepla v miestnosti, inými slovami aj radiátor s predimenzovaným inštalovaným výkonom vydá len toľko tepla ako ten, ktorý ma nižší ale správny výkon, teda ho automaticky upravuje na potrebný výkon. O tom ten ventil je. Potom by to nebolo asi spravodlivé, rozpočítať časť nákladov cez inštalovaný výkon radiátorov.

Julian,

som tu nový a čítal som len posledné príspevky na túto tému, takže neviem, či nebudem mudrovať o niečom čo sa tu už prebralo. Takže moja otázka znie, prečo sa zaoberáte problémami rozočítavania nákladov za dodané teplo, keď máte vlastnú kotolňu. Veď vyhláška č. 630/2005 a tiež zákon 657/2004 o tepelnej energetike sa na Vás nevzťahuje. Vy si zabezpečujete vykurovanie domu sami, Vám nik teplo nedodáva. Takže by to malo byť len na vašej dohode v dome, ako si náklady spojené s vykurovaním (v podstate len za ZP a elektrinu) rozpočítate. Pretože opravy kotolne hradíte asi z fondu opráv a takisto ste z tohto fondu kryli aj investičné náklady spojené s výstavbou kotolne, či nie? Nikoho by asi ani nenapadlo tieto náklady rozpočítavať na základe veľkosti spotreby tepla?
A čo sa týka rozpočítavania časti nákladov podľa výkonu radiátorov, tak môj názor je ten, že ak sú na radiátoroch termostatické ventily, tak tieto ich výkon automaticky upravujú na nutnú potrebu tepla v miestnosti, inými slovami aj radiátor s predimenzovaným inštalovaným výkonom vydá len toľko tepla ako ten, ktorý ma nižší ale správny výkon, teda ho automaticky upravuje na potrebný výkon. O tom ten ventil je. Potom by to nebolo asi spravodlivé, rozpočítať časť nákladov cez inštalovaný výkon radiátorov.

Súhlasím, všetko je tak ako píšeš. To nie je problém. Nie sme ešte SVB- prípravujeme sa, zbierame rozumy, lebo nechceme do toho bezhlavo skočiť.
O niektorých problémoch viem z praxe a o niektorých som sa dočítal tu na Porade.
Spomeniem aspoň niektoré problémy napr. PRVN: Prvé sme mali odparovacie, boli to spoľahlivé a podľa mňa aj presné (presnosť zabezpečoval fyzikálny zákon) a navyše každý rok akoby boli overené tým, že bola dodaná nová ampulka. Proti našej vôli nám boli vymenené za digitálne. Výsledok: pri odpočte po prvom roku bolo 67 vymenených (celkový počet 480 ks), v dokladoch nefiguroval žiadný údaj t.z.,že spotrebu asi stanovili náhradným spôsobom, v ďalšom roku bolo vymenených odhadujem okolo 60 % (v mojom prípade všetky). Číže sú to meradlá, ktoré vlastne nikto neoveruje za celú dobu životnosti a pritom rozdeľujú spotrebu približne 2x väčšiu ako napr. vodomery na TÚV, ktoré sa musia overovať každé 4 roky. Môj problém je, že im neverím.(Iste si spomínaš ako lekári začali merať dig. tlakomermi KT. Dneska ich už nie je vidieť v ambulanciách).
Problém č.2: snaha montovať väčšie radiátory ak vymení aj hlavicu tak ten princíp ktorý opisuješ nefunguje a navyše naruší vyregulovanie sústavy (zažili sme to).
Problém č. 3: Ak niekto nadmieru šetrí doplácajú na to susedia.
Problém č. 4: Neobývaný byt na prízemí má úľavu na kúrení hoci celý rok nekúri (miesto neho kuria súsedia bez úľavy).
Problém č.5: Tí čo pracujú na týždňovky vypínajú kúrenie na čas neprítomností a po návrate by chceli za dve hodiny vykúriť byt (sťažujú si, že sa slabo kúri, hoci v bytoch kde je normál je v pohode 22 stupňov-jeho to nezaujíma). Zase doplácajú súsedia.
Určite mi dáš za pravdu, že najefektívnejšie kúrenie bude vtedy, ak celý objekt bude mať rovnakú teplotu. Som toho názoru, že ak je vlastná kotolňa tak to by nemal byť až taký problém.
Ešte by som pridal jednú skúsenosť. V minulom roku sa menili ceny plynu v priebehu roka, ale nikto sa nenamáhal s odpočtom (ďalšie náklady) veď aj načo hodia sa tam percenta a je to. Hlavne, že sa meria. V budúcnosti sa to môže stávať častejšie.
Sú to také moje úvahy ako by sa to dalo poriešiť. Samozrejmé je to teória možno scifi.
Ešte by ma zaujímalo, prečo si myslíš,že náklady na opravy v kotolni by mali ísť z fondu opráv. Rozmýšľal som o tom a Ty si mi to nahral. Náklady na zriadenie kotolne sú podľa plochy bytu. Opravy by mohli byť podobne, ale mňa to zvádza, že to by mohlo ísť do nákladov na kúrenie. Podľa mňa ak sa kotolňa splatí, tak sa začne tvoriť fond kotolne z ktorého by sa tie opravy realizovali. Lebo poznáš tie argumenty, že tam nemajú zaratané to i ono preto im to takto vychádza. Alebo je nejaký záväzný predpis ako sa to má robiť? V žiadnom prípade by sme sa nechceli klamať.

Začíname si rozumieť. Chce to len doladiť. Presne si vystihol,že kedýkoľvek by som vedel presne urobiť rozpočet. A čo sa týka tých radiátorov tak v znevýhodnených bytoch by fungovali koeficienty tak ako doteraz. Pomer plochy bytu k teraz už veľkosti radiátora(predtým dieliky) by ostal tiež zachovaný(prípadne by sa mohol upraviť v prospech objektivity, takže až také krivdy ako sa na prvý pohľad zdá by sa nekonali.
Ak by niekto menil radiátor tak to by si hneď vedel, lebo by vypúšťal stúpačku, takže len by si zaznamenal výkon a je to bez problémov. Každý by mal v byte 22, alebo 21 stupňov ako by si odhlasovali.
Nepáčilo by sa mi za elektriku platiť podľa osôb, ale myslím si, že to nie je ten prípad.

V prípade vyregulovania vykurovacej sústavy si dajte hneď reguláciu cez spiatočky. Vtedy pri výmene vykurovacieho telesa nemusíš vypúšťať stupačku. Teleso sa uzavrie - prívod cez termostatický ventil a spiatočku uzavrieš. Vtedy sa stupačka nemusí vypúšťať. Je to výhoda hlavne v dome so staršími vykurovacími telesami, ktoré už dosluhujú.

Keď sme robili hydraulické vyreguľovanie tak sme dali namontovať vrchný termostatický ventil a aj spodný ventil na uzavretie. Takže stúpačka sa nemusí vypúšťať iba voda v vykur. telese. V prípade poruchy telesa si každý uzavrie ventily sám a nevzniknú škody.

Aj mi sme si schvalovali koeficienty a súhlasím s Tebou, že sme byty pod strechou sú ochladzavané viac. Ale záleží od orientacie domu toho ako je dom postavený. Niekedy možu byt byty na prvom poschodi chladnejsie. Podla mna sa nedajú automaticky použiť rovnaké polohové koeficienty na každý dom. My sme vychadzali s priemeru minuloročnej spotreby tepla a podla toho sme si odsuhlasili koeficienty.

Všetko je v poriadku, až do vtedy pokiaľ jeden nepoctivec nezačne cez vykurovacie obdobie vymieňať jeden radiátor bez PRVN za ten, čo má namontované PRVN. Stačí tak malo, mať dva radiátory.

Súhlasím tiež, čo si napísal. Je to s tými PRVN alebo presnejšie PRT?? (pomerovými rozdeľovačmi tepla) zložité. Aby som sa priznal, ja im moc nefandím, dokonca si myslím, že do bytov klasických bytoviek s ústredným vykurovaním snáď ani nepatria. Vysvetlím prečo:

• Pri projektovaní domov s ústrednou dodávkou tepla, to znamená minimálne s vlastnou ústrednou kotolňou, sa tieto z hľadiska tepelnotechnických vlastností konštrukcií projektovali a aj projektujú tak, aby deliace medzibytové konštrukcie, steny, stropy a podlahy mali čo najmenší tepelný odpor teda, aby teplo mohlo prestupovať medzi deliacimi konštrukciami čo najlepšie. Tým sa zabezpečuje pomerne rovnomerné vykurovanie celého objektu, a to aj v prípade nerovnomerných prietokov vo všetkých častiach rozvodu ÚK (hydraulicky nevyregulovaný vnútorný rozvod). Objekt si v týchto prípadoch vie čiastočne pomôcť redistribúciou tepla.
• Naopak pri projektovaní domov s bytmi vybavenými individuálnym vykurovaním (vlastné tepelné zdroje) sa tieto projektujú tak, aby deliace medzibytové deliace konštrukcie mali čo najväčší tepelný odpor teda, aby sa susedné byty tepelne čo najmenej ovplyvňovali (aby si nekradli teplo, lebo každý si ho platí sám podľa spotreby. Má to logiku, nie?). Tomu je potom prispôsobená celá konštrukcia domu, tak aby toto nerovnomerné vykurovanie objektu nespôsobovalo jeho poškodzovanie (napr. vznik trhlín ... ).
• Takže, ak sa bavíme o domoch s ústrednou dodávkou, platí to čo som napísal v bode 1. Ako je však všeobecne známe zavedeném PRT sa v domoch objavil nový druh užívateľov bytov, tzv. „šetriči“. Keďže termodynamika platí aj v slovensých pomeroch, tak je jasné, čo sa deje s teplom v takýchto domoch. Obmedzovaním vykurovania dochádza k jeho prestupu z teplejšej strany na stranu chladnejšiu s cieľom teploty vyrovnať. Potom sa PRT automaticky menia, s prepáčením za výraz, na „PRD“. Tu nepomôže ani stanovenie pomerov základnej a spotrebnej zložky, pretože byt, situovaný vedľa „šetriča“ je tiež znevýhodnený.
• Ďalší argument, prečo nie PRT je ten, že odberným zariadením tepla(objektom spotreby) je bytový dom, ktorý je v prípade ústredného vykurovania vykurovaný ako celok, ibaže sprostredkovane vo väčšine prípadov len prostredníctvom vykurovaných bytov. Náklady na vykurovanie tohto objektu ako celku by potom mali znášať všetci jeho vlastníci spoločne a nerozdielne, a to až do doby, kým sa v dome nevykonajú všetky opatrenia pre zlepšenie jeho tepelnotechnických vlastností (pretože za technický stav domu tiež zodpovedajú všetci jeho vlastníci spoločne a nerozdielne) a to v pomere veľkosti spoluvlastníckych podielov, teda v podstate podľa veľkosti podlahových plôch bytov. Potom by zanikli „šetriči“, poškodzujúci práva ostatných susedov, odpadli koeficienty a pomery a všetci by platili podľa veľkosti bytov. Bolo by to jednoduché a možno aj spravodlivejšie ako súčasný systém.

Samozrejme ostatné úsporné opatrenia by mali byť v rámci domu zrealizované a funkčné, teda hydraulická regulácia vnútorných rozvodov tepla, termostatizácia, hydronické vyváženie rozvodov TÚV, meradlá spotreby TÚV, ak sa dá tak aj zateplenie, prípadne iné opatrenia napr. inštalácia slnečných kolektorov ak je to technicky možné, alebo ekvitermická regulácia inštalovaná na vstupe do objektu v prípade CZT, aby sa dalo blokovať nechcené teplo dodávateľa v nočných hodinách, alebo aj počas dňa. Tiež by mala byť v dome dohoda, ako vykurovať, vetrať a tlmiť teplo.

Ešte malá poznámka k PRT. Tieto by sa mali montovať až po zrealizovaní ostatných racionalizačných opatrení zameraných na úsporu tepelnej energie, zateplenie nevynímajúc (ak by to vôbec bolo ešte potrebné). Potom by však nemal nikto manipulovať s termoregulačnými ventilmi, nakoľko pri zabezpečovaní stálej teploty vo vykurovaných priestoroch pracujú automaticky. Len v prípade dlhšej neprítomnosti by mal mať užívateľ bytu možnosť zmeniť ich nastavenie tak, aby zabezpečil útlm vnútornej teploty o 2 až 3 oC. Ale to už sme pri tých pravidlách.
Všetko čo som tu napísal však len podporuje, čo si napísal Ty.

K tej otázke, prečo opravy kotolne z fondu opráv: preto, že je to spoločné zariadenie domu. Veď aj vnútorné rozvody tepla sú na zabezpečenie kúrenia, ale opravy sa financujú z fondu opráv. Ale tento problém odpadá, ak sa rozhodnete mať vlastnú kotolňu a náklady na teplo si rozpočítate podľa veľkosti vykurovaných priestorov, tak ako som to popísal vyššie. Potom je to všetko jednoduché a pritom neporušíte žiaden zákon.

Na záver ešte toľko, že meradlo nie je zariadenie, ktoré samo osebe zabezpečuje hospodárnosť vykurovania (šetrí), len by malo ovplyvňovať chovanie spotrebiteľov k hospodárnejšiemu využívaniu tepla a slúžiť k spravodlivejšiemu rozpočítaniu spotreby. Samozrejme u nás sme to opäť doviedli až do takého extrému, že „šetríme“ aj susedovi a spravodlivosť zostala len vo vyhláške.

Ale k tomu všetkému je potrebný súhlas vlastníkov a to nie je maličkosť.

Nie so vsetkým súhlasím. Výraz PRVN je určite správny a výraz PRT je nesprávny, pretože PRVN slúžia na prerozdeľovanie vykurovacích nákladov tepla definovaným bezrozmerným pomerom a nie tepla samotného, a to na základe diferenciálneho merania teplôt v rôznych bodoch sledovaného priestoru. Nemajú vplyv na termodynamiku priestoru. Termodynamické procesy popísané zákonmi fyziky v prírode alebo v uzavretých priestoroch s definovanými podmienkami sa našťastie správajú nezávisle od metafyzických výkladov. Realita je najlepším potvrdením správnosti a opodstatnenia realizovaných technických systémov. Ale treba rešpektovať každého názor a preto prajem veľa úspechov pri tomto experimente. Čiste odborne by ma zaujímal objektívny výsledok tohto pokusu.

Samozrejme súhlasím, čo sa funkcie pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov týka, veď o tom sa snažím presvedčiť, teda že správca rozpočítava náklady a nie teplo ako také, a to sa týka aj TÚV a "histérie" okolo tzv. koeficientovania. Ja som sa v tomto prípade použitia výrazu PRT držal len dôsledne názvoslovia zákona č. 657/2004 Z.z. § 18 ods. (4) a vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z.z. § 2 písm. g), nič viac, nič menej.
Ďakujem za reakciu.

Len taky maly prispevok do diskusie,aby rec nestala....Vcera som riesil problem,ohladom tepla,asi sa mi smola aj v tomto lepi na prsty.
Odsuhlasili sme si na poslednej schodzi rozuctovanie tepla v pomere 70:30,co som bol teda skutocne prekvapeny,ze sa tak podarilo.Vykonali sme pasportizaciu bytov,kde som sa aj ja aktivne zapojil,predseda odoslal pasportizacne listy do firmy v Nitre,ktora nam na ich zaklade rozuctovala teplo na jednotlive byty.Vcera rano ma zastavil predseda,ze ma uz vyuctovanie tepla a ze mi to za cely dom hodi do schranky,nech sa nato pozriem (to som este nevedel preco ).Vecer som si to pozeral a skoro ma kleplo.Zistil som,ze som najvacsim platicom za teplo v dome,pritom som nespalil tepla najviac,len som mal najvyssie koeficienty,ktorymi sa este po jednotlivych izbach namerane teplo nasobi.Cize z cisla 17300 som sa dostal cez koeficient az na 42000(len neviem,co tie hodnoty znamenaju),co mi hodilo celkove naklady za teplo spolu s tymi 30% za spolocne teplo cca 25000 SK,co bolo daleko najviac,ako som mal aj daleko najvyssi koeficient prepoctu.Tak sme na tom dumali s manzelkou a susedou vecer,az nakoniec si manzelka vsimla,ze ako jedini z domu mame typ radiatorov TRNAVA 1000/150,ostatni mali TRNAVA 500/150 popripade 500/200.Samozrejme ze ten typ radiatorov je vykonnejsi a na zaklade toho sa odvijaju aj vysoke koeficienty.Tak som dnes rano navstivil predsedu,ktory nakoniec po 15 min. debate a mojom dokazovani porovnanim s ostatnymi vlastnikmi sam uznal,ze sa jedna o chybu a zajtra to ide riesit.

Tymto som len chcel poukazat na skutocnost,ze aj taketo pripady sa deju a treba si tieto zalezitosti velmi dobre strazit.Pretoze zrovna v mojom pripade takyto omyl pracovnicky firmy cini mnou odhadovanu sumu 8000-10000 SK,co nie je suma mala.

Ten odlišný typ radiátoru bol len chybne na papieri, alebobo skutočne máte namontované typy s vyšším výkonom a väčšími rozmermi?
Inak to výsledné číslo 42000 je základné 17300 namerané na radiátoroch x koeficienty radiátorov. Je to taktiež pomer k celkovému číslu v dome.

No ja sa zase pre zmenu opýtam, či sú na radiátoroch namontované aj regulačné ventily s termohlavicou. Lebo ak áno, tak potom ten výkon radiátorov nie je a ani nemôže byť rozhodujúci spotrebu a následna aj platby, pretože termostatický ventil reguluje parametre teplonosnej látky, teda teplotu vykurovacej vody v závislosti od vzduchu vo vykurovaných miestnostiach a aj predimenzovaný radiátor dá len toľko tepla, aby to stačilo na udržanie nastavenej teploty. Potom sú tie prepočty len bulharské konštanty. Nikto tým výpočtom síce nerozumie (ani tým koeficientom), ale ak rozdiely v platbách medzi jednotlivými užívateľmi bytov nie sú nejaké velké, všetci sú spokojní, pretože to vypočítala nezávislá organizácia a sú potom všeobecne považované aj za spravodlivé. Ja si to však nemyslím.

Adam xx v mojom príspevku číslo 281 som vysvetlil na príklade ako je to s prepočtami.

Len na okraj: Pokiaľ máš na radiátore namontovaný nejaký termostatický ventil tento ti reguluje prietok teplonosnej kvapaliny. Do radiátora sa dostane toľko tepla, ktoré stačí na udržanie nastavenej teploty ako si písal.
Je si však treba uvedomiť, že každý radiátor má kooficient podľa výkonu. Potom je tu druhý kooficient podľa polohy bytu.
Možno keď si prečítaš ten môj príspevok číslo 281 na strane 29 v tejto téme dostaneš trochu prehľad ako sa to počíta.
http://www.porada.sk/t19068-p29-mera...eficienty.html

svojar: samozrejme,ze chyba sa stala na papieri a iba v mojom pripade.Mam v spalni uz vymeneny platnovy radiator (tusim Korad alebo Korado,tak nejako),v ostatnych izbach mam stare ocelove clankove,ktore sa chystam vymenit zaciatkom jesene za platnove.Ale tie ocelove su typu 500/150,rovnako ako u ostatnych vlastnikov.Radiatory mame vsetky rovnake,lisia sa iba poctom a sirkou clankov.

Adam xx: ano,mame zatepleny dom a vyregulovanu sustavu,takze aj termoregulacne ventily.Presne tak,ako uvazujes Ty,asi uvazuje vacsina ludi,da to totiz zdravy sedliacky rozum.Bohuzial,kedze som sa na pasportizacii bytov podielal a viem,co to obnasa...a kedze som videl vyuctovanie tepla vsetkych vlastnikov rozpisane do detailov,mozem Ta uistit,ze to tak nie je a zdravy sedliacky rozum ide v tomto pripade bokom.Ten koeficien,ktorym sa nasobi skutocna namerana hodnota spotrebovaneho tepla,zavisi od mnohych faktorov a sklada sa z tzv. klucov.Su asi 3 alebo 4 a zahrnaju specifikacie jednotlivych izieb,podotykam izieb a nie iba bytu.Poloha je iba jednym z tych klucov.Do tej pasportizacie sa pise typ radiatoru,dlzka,pocet rebier alebo platni,umiestnenie,priemery a dlzka zvislych stupaciek,typ ventilov,prietok a podobne veci.A toto vsetko dokopy sa odraza v tych klucoch a da ten koeficient.Ty si napisal,ze by to nemalo mat velky vplyv na prepocet.Valil som oci a bol som pravdupovediac mierne zhrozeny,aky to ma vplyv...rozdiely medzi jednotlivymi bytmi su obrovske a v mnohych pripadoch to ma na svedomi prave tento koeficient,staci,ked si pozries moj pripad.Mne navysil cenu tepla 2,31x,co je si myslim dost.A to iba preto,ze boli omylom napisane vykonnejsie radiatory.Velmi velku ulohu zohravala najma dlzka a sirka radiatorov,kedze u radiatoru s dlzkou 500 mm bol koeficient 1,07 a u dlzky 850 mm uz 1,77 a boli rovnakeho typu.
Verim tomu,ze na schodzi na konci maja bude "veselo" aj kvoli vyuctovaniu tepla,lebo sumy za spotrebovane teplo sa pohybovali od 5000 do 25000 SK.