Adam xx,
neviem, či poskytnem všetko čo treba, ale podám všetko čo viem:vyrobené pre dodávku tepla-1030,35 GJ.pre ÚK- 589GJ, pre ohrev z SV na TÚV -441,35GJ, pre prípravu TÚV -spotr. 769,76m3, studenej vody 1181 m3. celková plocha 1822,15m2= 30%. 25 byt. jedn.. osobomesiace 696. TÚV k 30.9.06- 309,83 GJ a k 31.12.06 je 131,52 Gj. SV na TúV 1.obdobie 434,45 jednotiek + koeficient 1,3110 a v 2. období 152,65 jednotiek + koeficient 1,8235stačí toľko, či mám ešte niečo vyhľadať? vopred ďakujem za pomoc

Slávica prepáč, ale tento postoj sa mi veľmi nepáči ..... Ja som tiež zástanca zateplenia s kvalitným materiálom, lebo ak chceš usporiť korunky, musíš začať s tým, kde máš najväčšie straty.Nehovorme si, že pred 30 rokmi sa stavali až tak veľmi kvalitné domy. Ja som v takom kvalitnom bývala. Po piatich rokoch začalo zatekať cez styky panelov, zima tam bola na zbláznenie a to v čase, keď nebolo nič potrebné vyreguľovať, nebola predpísaná žiadna maximálna spotreba tepla pre domy. Celé to trvalo 25 rokov, kým bolo konečne v dome teplo.Všetko je to len vďaka zatepleniu a správnemu vyreguľovaniu ÚK. Takýchto domov je u nás moc, špáry sú uvoľnené sadaním stavby sa vytvorili veľké trhliny,ľudia mali problé so zimou ,zatekaním.. Konečne po zateplení je všetko v poriadku. Aj keď ja nie som optimista s úvermi, niekde nebolo pomoci.
Ber toto akomôj názor .
Zdravím Ťa a prajem všetko dobré.

Ja som v takom nezateplenom bývala 20 rokov. Vedľajší, rovnako veľký, dostavaný a odovzdaný do užívania v rovnaký deň... 2 roky po zateplení mali spotrebu GJ na UK 845 GJ a my 1900 GJ na UK. Takže ja aj "ten pohľad poznám a beriem"... myslím, že viem čo si tým chcela povedať. Ale čo sa týka panelov... na konferencii v Prievidzi hovorila p. profesorka aj o tom ako sa zlepšovala rokmi kvalita panelov... novšie boli vyrábané už s lepšími tepelno-izolačnými panelmi /dvojsendvič, prísady polystyrénu.../ čo práve prvé vyrábané panely nemali. Boli tenšie, žiadne dvojsendviče... Čo sa týka pliesní v bytoch, tie sa tvoria práve tam kde nie je zateplenie, zlé spoje medzi panelmi, vypadané špárovanie... a toto všetko ma práve presvedčilo o tom, že zateplenie je dnes najlepšie riešenie za úsporami a skvalitnením bývania. Mne nikdy nešlo a nejde o nejaké zásluhy, ja nie som stavbárka a nikdy som neinklinovala k tomuto odboru, ale nakoľko som to mala vedieť podať a vysvetliť pre a proti bola som nútená študovať predmetnú problematiku. Ja totižto takisto splácam úver a sama som zvedavá, ako to bude s energiami vyzerať po roku od ukončenia obnovy. Samozrejme, k dohode a k celej realizácii sme sa museli v rámci SVB dohodnúť všetci členovia, nie len ja... zákon je nekompromisný čo sa tohto celého týka.

Slávka ja len zo svojej skúsenosti - zima nám bolo naozaj , v celom dome. Ja pri správe domu vždy ľudí smerujem k úsporám, začali sme vnútrom a pokračujeme vonkajšími prácami. Nechcem, aby tieto domy vyzerali zvonku prekrásne a vnútri hniloba a strach. Takto robia niektoré fimy u nás - správcovia " na vysokej " úrovni,ak dostanú dom do správy začínajú vysokým úverom a urobia užitočné - teda vonkajšie úpravy / lebo to je vidieť /: zateplia a opravia strechu - čo schvaľujem na 1000%, pokračujú výmenou balkónových zabradlí a výplní - čo myslím nie je vždy a všade potrebné a dom zateplia .
Takže efekt úspory nákladov na teplo je ako aj estetický efekt dosiahnu super!
Lenže za tým je obrovský úver - niekde aj 20.000.000,- Sk a splatiť tieto peniaze nie je maličkosť.
Ľudia sú nešťastní,ale nezostáva nič len platiť.
Týmto systémom ja nechcem ani nikdy pokračovať nebudem, pokiaľ to ľudia vyslovenen nebudú chcieť.

Vsetko je vyregulovane,aj ventily mame.Nas problem je velmi jednoduchy.Cast z inkasnej platby,ktora bola urcena na teplo ide teraz na uver,resp. 2 uvery - jeden zo SFRB a druhy z CSOB..je to suma 1200 SK.Takze vlastne aj ked sme usetrili,platime mesacne 1200 SK menej za teplo.To je jeden faktor.Druhy faktor je ten,ze pri rozpocitavani tepla naskakali ludom prilis velke koeficienty.Takze napr. ak som mal odpocitanych zo vsetkych radiatorov 17000 dielikov tepla,po vynasobeni koeficientom mi to vyslo 25000 dielikov.To je iba priklad,presne pocty neviem,nemam ten papier pri sebe.Ale zaplatil som 8000 dielikov tepla,co je cca 4000 SK,ktore som mohol dostat vratenych....
Podrobnejsiu analyzu tychto dvoch domov neviem,je to len taky vypocet "na surovo",co som mal moznost pocut od manzelkynej tety,ktora tam byva....

Suma sumarum,co mi vychadza,keby sa sucasna situacia na trhu tepla nezmenila,20 rokov bude tento stav,aky je teraz, pretrvavat a po tych 20 rokoch by sme rapidne pocitili zateplenie aj na penazenkach....dovtedy urcite nie.A toto plati pre vsetkych,ktory zateplili a beru teplo od mesta.Kto ma vlastnu kotolnu,tak to uz je situacia uplne ina.

Presne o tom to je. Netreba sa pozerať na zateplenie ako na nejaké spasenie, či zázrak, ale treba naozaj vychádzať z rozumnej analýzy jestvujúceho - východzieho stavu. Nie bezhlavo zatepľovať, či to je potrebné alebo nie.

Pokiaľ ide o taký panelák ktorý má evidentné uniky tepla, ako ten váš, Elenka, tak tak je na mieste hovoriť o zateplení. Ak však ide o novší typ paneláku (a to je aj prípad nášho paneláku - sendvičový obvodový panel:15cm betón-10cm polystyrém-15cm betón), tak tam nevidím ani ja veľmi dôvod na zateplenie. Nám vypočítali, že investície na zateplenie by stáli cca 6,5 mil. SKK. Neverím, že tieto náklady by sa nám v priebehu tých 30 rokov vrátili. Preto viem pochopiť stanovisko slavice, plne ju chápem a na schôdzi som tiež prezentoval podobné stanovisko k zatepleniu.

Ale tiež nie som zásadne proti tomu. Na druhej strane sa tým zlepší estetický vzhľad domu. Ale zase je na mieste otázka, či to má význam za takú cenu?

Estetika... myslím, že kvôli tomu by skutočne nikto neinvestoval miliony. Iba ak by vyhral v nejakej milionárskej show a začal budovať image rýchlokvasenej celebrity. Najlepšie je dať si vypracovať energetický audit spojený s termovíziou. Záleží aj na finančnej situácii domu. Odkiaľ sa budú brať finančné zdroje na ten, ktorý úkon. Vyriešiš obnovou obvodového plášťa úniky, zatekanie, odskoky, ... špárovanie je predsa len oveľa krátkodobejšie.

Úvery z komerčných bánk bývajú so splatnosťou 15 rokov. Ale neviem nakoľko máte Vy úver z ČSOB. Čo sa týka tej kotolne... tým, že ste zateplení, šetríš aj budovaním vlastnej kotolne, nakoľko máte nižšiu energetickú náročnosť a teda aj technické vybavenie kotolne potrebné s menšími nákladmi na budovanie kotolne, údržbu, elektrickej energie... je to všetko o tom, že treba zvažovať aj to čo prinesie budúcnosť. A to dnes je len o odhadoch... Inak, isto by som už zvažovala aj nejaké alternatívne obnoviteľné zdroje ale to chce hlavne zmenu legislatívy.

Uver z CSOB je tusim na 10 rokov, zo SFRB na 20 rokov. Inac uvazovali sme aj o vlastnej kotolni,ale iba pokuta teplarnam by bola okolo 700 000 + dalsi nejaky milion kotolna.A ta investicia by sa nam nevratila pri sucasnych stupajucich cenach za plyn pre maloodber ani za 50 rokov.Navyse by bol potrebny dalsi uver a to uz nikto z nas nechce.Ono totiz uz ani tie vlastne kotolne sa tak neoplatia,ako to bolo kedysi,aj ked ti,co ich maju stale celkom setria.Je otazka - dokedy.Teplarenska lobby na Slovensku je velmi mocna a ma silne paky na najvyssich miestach.

Jasné, je to o tých monopoloch... Vy ste napojený na tepláreň? U nás je to najlacnejšie kúrenie. Ešte lacnejšie ako vlastná kotolňa. Keď tepláreň dodáva teplo parou. Tu /25 km odtiaľto/ sa odpojilo celé jedno sídlisko od kotolne na predmetnom sídlisku a tepláreň ich napojila na ich parovod. Čo sa týka "pokuty teplárňam"... treba dať výpoveď v správnom čase. Je to vo výhláške dané, čo... ako... kedy...v správnom čase....

Z vlastnej skúsenosti ti môžem povedať, že byty nad pivnicami sú chladnejšie, pretože nie sú zospodu vykurované, kdežto pod strechou ho vykuruje vlastne sused pod ním. Ale nám je od nôh zima, podlahy máme v zime úplne ľadové.

Súhlasím s Tebou nie z vlastnej skúsenosti, ale z toho , že pri našom systéme vykurovania je vlastne vykurovaná vrchná časť miestnosti a tým teda strop a následne aj podlaha vyššieho poschodia.
Samozrejme to neplatí pre podlahové vykurovanie.

Napriek tomu, že si pôvodne chcela riešiť len problém s koeficientovaním spotreby TÚV, kde by sme si vystačili aj s údajmi vzťahujúcimi sa k spotrebe vody a tepla na prípravu TÚV je dobré, že si poskytla aj údaje o spotrebe tepla na vykurovanie. Takže po poriadku:

1. Pri ročnej spotrebe tepla na vykurovanie vo výške 589 GJ je merná spotreba tepla na 1 m2 vykurovanej plochy a rok 0,323 GJ, čo je však hodnota viac ako super teda ako u dobre zateplených objektov! Neviem však, či Váš dom je zateplený?
2. Ak bola Vaša spotreba TÚV za I. obdobie 434,45 m3 a koeficient 1,311, potom po prepočte je to 569,56 m3. Analogicky za II. obdobie 152,65 m3 a koeficient 1,8235 = 278,36 m3 a spolu za rok 569,65 + 278,36 = 847,92 m3. Ty však uvádzaš spotrebu vody na prípravu TÚV vo výške 769,76 m3 čo je rozdiel 78,16 m3!! Niekde je teda zrada.
3. Súčet Vašich indikovaných údajov (spotrieb) je za rok 434,45 + 152,65 = 587,1 m3. Pri spotrebe vody na prípravu TÚV vo výške 769,76 m3 to však celoročne predstavuje koeficient 1,311!! Neviem teda odkiaľ sa vzal koeficient za II. obdobie vo výške 1,8235??
4. Nech sú však tieto koeficienty už akékoľvek, pozrime sa na priemernú spotrebu TÚV na jednu osobu a to ako za rok, tak aj za jeden mesiac. Teda ak ste mali v roku 696 osobomesiacov, tak tieto údaje vyzerajú nasledovne:
   
   - pri hodnote indikovaných údajov:
   569,56/696 = 0,82 m3/os.mes. = 9,82 m3/os.rok
   - pri ročnej spotrebe, ktorú si udala:
   769,76/696 = 1,106 m3/mes. = 13,27 m3/rok
   - pri mnou vypočítanej hodnote na základe udaných koeficientov:
   847,92/696 = 1,22 m3/mes. = 14,64 m3/rok
   
   Všetky tieto hodnoty sú na hranici hygienického minima a aj ten najhorší údaj 14,64 m3/rok predstavuje dennú spotrebu TÚV 40,11 litrov na osobu, čo skutočne nie je pri ústrednej dodávke TÚV veľa. Z toho teda vyplýva, že dodávateľ Vám pravdepodobne neúčtoval nič viac, len Vašu spotrebu.
5. V tomto teda problém asi zo strany dodávateľa tepla nebude. Horšie je to však so spotrebou tepla na prípravu a dodanie 1 m3 TÚV. Pri spotrebe tepla na prípravu TÚV vo výške 441,35 GJ a spotrebe vody:
   - 769,76 m3 to je 0,5734 GJ/m3,
   - 847,92 m3 to je 0,5205 GJ/m3.
   Toto sú však sakra vysoké hodnoty!!

Ak to mám zrekapitulovať, tak spotreba tepla na vykurovanie úplne špičková a na prípravu TÚV totálne hrozná. Takže čo s tým?


Neviem, či vyúčtované hodnoty spotrieb tepla sú hodnotami nameranými, ale podľa toho ako to vychádza som presvedčený, že nie. Keď niečo dodávateľ meria, tak maximálne celkovú spotrebu tepla na ÚK prípravu TÚV spolu.

Uvažujme teda, že celková spotreba tepla na ÚK a TÚV vo výške
1030,35 GJ je nameraná a teda aj správna. Dohodnime sa tiež, že merná spotreba tepla nie je tá strašideľná nami vypočítaná hodnota 0,5205 až 0,5734 GJ/m3, ale reálnejšia hodnota, t.j. cca 0,34 GJ/m3 ohriatej vody, čo je hodnota dosahovaná pri dodávke TÚV, ktorá je pripravovaná centrálne mimo objektu spotreby. Potom pri ročnej spotrebe TÚV 769,76 m3 je ročná spotreba tepla na prípravu TÚV 769,76 x 0,34 = 261,72 GJ. Pri ročnej spotrebe TÚV 847,92 m3 je ročná spotreba tepla na prípravu TÚV 847,92 x 0,34 = 288,29 GJ. Teplo na ÚK potom bude 1030,35 - 261,72 = 768,63 GJ, resp. 1030,35 - 288,29 = 742,06 GJ a merná spotreba tepla na m2 vykurovanej plochy za rok = 768,63(resp. 742,06)/1822,15 = 0,422 až 0,407 GJ/m2, čo je hodnota reálnejšia, ako hodnota vypočítaná v bode 1, pričom aj táto hodnota predstavuje slušnú spotrebu tepla na vykurovanie. Polopatisticky povedané: je to spotreba úplne normálna, pre nezateplené domy veľmi dobrá.
Celkovo zhrnuté: Dodávateľ to pravdepodobne s celkovou dodávkou tepla voči Vám nijako neprehnal. V priemere na jeden priemerný byt o ploche 1822,15/25 = 72,89 m2 s priemerným počtom bývajúcich osôb v jednom byte 696/(12 x 25) = 2,32 osôb vychádza spotreba tepla na ÚK a TÚV cca 41,2 GJ, čo napr. pri cene napr. 700,- Sk/GJ predstavuje ročnú platbu za teplo na jedn byt 28.840,- SK, čo vskutku nie je cena neobvyklá, resp. nejako prehnaná.

Ja osobne som tu vyhlasku nestudoval,ale ako nas informoval nas spravca z Trencina,tak to uz bez pokuty mozne nie je.Bolo to mozne do nejakeho terminu,tusim minuly rok,ale to sme uz presvihli a plati nieco nove,kde to uz bez pokuty nejde.Naozaj sa v tomto nevyznam,takze len reprodukujem,co som pocul.

Pomerové merače na radiátoroch.
Podľa akej právnej normy nám davajú vyhodnocovacií faktor - koeficient radiátora t.j. dlžka topného telesa, materiál, či je z hlinika, liatiny alebo zo železa ?

Správca nám vo vyčtovaní počíta počet dielikov odparených na meradle x vyhodnocovaci faktor topného telesa sa rovná súčtu jednotiek.

Ak nekto viete tento predpis napíšte.

Ďakujem

Adam xx,
veľmi pekne ďakujem za myslím si úplne vyčerpávajúcu odpoveď. som vám veľmi vďačná.
ešte na otázku, či náš dom je zateplený, odpoviem, že zatiaľ nie, ale premýšľame nad tým, že možno v budúcom roku by sme mohli.
ešte raz - veľmi pekne ďakujem.

Predpis ti nepoviem ani normu, ale ten "vyhodnocovací faktor" (neviem či je to ten najsprávnejší výraz) niekde dávajú názov mierka, koeficient, slúži k tomu, aby sa mohla prepočítať spotreba podľa tepelného výkonu radiátora. Tepelný výkon radiátorov je rôzny a závisí od mnohých faktorov, niektoré si popísala a preto sú tam rôzne koeficienty.
Napríklad: máš dva čo do typu a materiálu rovnaké radiátory. Rozdiel je len v ich ploche. jeden má plochu 1m2 a ten druhý 3m2. na obidvoch máš rovnaký pomerový merač a na každom merači bude rovnaký počet dielikov. Určite uznáš, že ten väčší radiátor vyžiari viac tepla pri rovnakej teplote a prietoku vykurovacieho média ako ten menší. Keďže teraz si za teplo platíme podľa spotreby tak ten väčší radiátor má iný koeficient ako ten menší. Tým koeficientom sa vyrovnáva platba za spotrebované teplo na jednotlivých radiátoroch, preto sa to nemôže brať len podľa tých dielikov.
Ten koeficient by mal určovať výrobca radiátorov pre každý typ radiátora.
Trochu som to popísal v mojom príspevku číslo 281 tak si to skús pozrieť.

vlastníci bytovky sa na schôdzi v sept. 2006 rozhodovali o zavedení pomerových rozdeľovačov množstva tepla (PRMT) v súlade so zákonom č.657/2004 Z.z. podľa §18 ods.a). Výsledkom bolo to, že štyria z dvanástich vlastníkov prejavili záujem o zavedenie PRMT pričom od októbra 2006 si fyzicky zaviedli traja vlastníci. Dôvodom zavedenia PRMT bola skutočnosť, že bytovka dlhodobo vykazuje najvyššiu spotrebu oproti rovnakým bytovkám, ktoré merače majú zavedené. I keď sa odpočet spotreby na konci roka vykonal spoločenstvo rozpočítanie nákladov na teplo urobilo všetkým podľa podlahovej plochy bytu. Bol takýto postup vedenia SVB správny a na akom legislatívnom základe podložený?

Aby sa mohlo rátať podľa PRVN - pomerových rozdelovačov vykurovacích nákladov, museli by ich mať namontované vo všetkých bytoch.
Naviac montáž iba na jednu /jesenno-zimnú/ časť vykurovania v roku je myslím neštandardné.

Ako to chceš rozpočítavať, keď nevieš aké spotreby boli pred tým, než ste zaviedli PRMT. Zhruba 3/4 roka ste to nemerali a teraz by ste to chceli všetkým rozpočítať podľa pomeru za posledné 2 mesiace?
Dalo by sa to urobiť ale to by bolo pracnejšie. Nezabudni, že aj to vyhodnotenie niečo stojí. Prvú časť by ste museli urobiť podľa plochy a tú druhú posledné 2 mesiace podľa PRMT a plochy a podľa odsúhlaseného pomeru.