U Vás je to asi tak, kto podpíše prezenčnú listinu, súhlasí aj keď má iný názor na vec. Alebo musí, keď už prišiel na schôdzu? Zákon je schválený, tak aby vyhovoval domom bez rozdielu počtu bytov. Podstatné je že je na strane tých, ktorí chcú niečo pre dom spraviť, no aj tak sa im to nemusí podariť spraviť, pretože nerozhodujú byty, ale ľudia čo v bytoch bývajú.

K príspevku 822, 825 strana 83 a príspevku 842, strana 85.

Prv než prejdeme k objektívnemu spôsobu rozdelenia nákladov je treba pochopiť určité veci.

1.Vykurovací systém domu sú spojené nádoby. Keďže sme systém vyregulovali je treba pochopiť, čo bolo pred a po vyregulovaní. Na radiátoroch a na stúpačkách neboli vysoko odporové ventily. Dodávateľ tepla mohol z vlastnej iniciatívy dostať do domu toľko tepla koľko mu vyhovovalo. Ak však z nejakého dôvodu nedodával dostatočné množstvo tepla do domu, byty na najnižších podlažiach, prípadne aj byty nad nimi boli od dodávky tepla odrezané. Zo zákona je vyregulovanie vykurovacieho systému vec, ktorú zabezpečí vlastník domu ( vlastníci bytov) prípadne správca ich domu. Bol spravený projekt a na základe projektu boli namontované vysoko odporové ventily na stúpačkách, čo zabezpečilo, že byty na naj nižšom podlaží nebudú odrezané od dodávky tepla. Vysoko odporové ventily na radiátoroch zamedzujú dodaniu nechceného tepla do radiátorov. Dodávateľ zo zákona zabezpečí na päte domu fakturačný merač tepla a potrubie, prepad na odvod tepla, ktoré dom odmieta prevziať, tak aby vykurovacia voda pretiekla pomimo fakturačný merač do vratného potrubia. Na ventiloch v bytoch sú termostatické hlavice, ktoré nezávisle medzi sebou regulujú ( otvárajú a zatvárajú ) prietok vykurovacej vody do radiátorov. Všetky hlavice regulujú súčasne, no nie vždy sú všetky otvorené. To znamená, že všetky hlavice súčasne pôsobia na prietok vykurovacej vody fakturačným meračom a tým zvyšujú, alebo znižujú spotrebu tepla, Gj. a tým aj náklady na teplo v Euro.

2.Pomerový merač ( merače ) je prístroj, ktorý v určitom čase na určitom bode radiátora sníma teplotu vykurovacej vody. Čím väčšia teplota a čím dlhší čas pôsobí na bod, tým väčší počet jednotiek merač zaznamená. Počet jednotiek vlastne vyjadruje pomer, podiel jednotlivých radiátorov na prietoku vykurovacej vody fakturačným meračom, ktorý zaznamenáva spotrebu tepla v technických jednotkách, Gj. Na základe zaznamenaných jednotiek sa dá vypočítať podiel spotreby Gj. na jednotlivé radiátory v dome, byte a podľa toho môžu byť rozdelené náklady, ale nie, začne sa špekulovať. Keďže merač nevykazuje žiadny stav v technických jednotkách, teplotu v °C, prietok vody v m3, ani teplo v Gj. Isté záujmové skupiny ho premenovali a tvrdia, že je to pomerový rozdeľovač nákladov tepla. V podstate môžem s nimi súhlasiť. Ale nikto mi ešte nevysvetlil ako moje peniaze, alebo peniaze vôbec v peňaženke, prípadne na účte spôsobia, že merač zaznamená jednotky. Ak je toho merač schopný, tak potom meria obsah peňaženky, ak je peňaženka prázdna, merač zaznamená nulu, ak je peňazí moc, jednotiek je tiež moc, peniaze majú moc. A moc má ten, kto má moc peňazí. Ešteže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal vyhlášku, ktorá umožňuje reálne uvažujúcim vlastníkom bytov ( domu ) dohodnúť sa na čo najefektívnejšom spôsobe rozdelenia nákladov v ich dome. V prípade ak sa vlastníci nevedia dohodnúť, postupovať by sa malo podľa vyhlášky, prípadne správca domu by mohol, mal postupovať podľa vyhlášky.

3.Predchádzajúci spôsob rozdelenia nákladov, rozdelenie podľa m2 vykazoval určitú objektivitu. Prečo? Dom má tvar ležiaceho kvádra má tri vchody, prostredný vchod ma o 11 percent väčšiu úžitkovú plochu bytu. Dvadsaťdva bytov je po obvode domu, teda majú miestnosti, alebo určitý počet miestnosti v nevýhodnej polohe domu . Sú viac ochladzované. Dvadsať bytov je ohraničených bytmi po obvode, ani jedna miestnosť nie je v nevýhodnej polohe. Projektant naplánoval do vonkajších, nevýhodných a bytov a bytov s väčšou plochou väčšie, výkonnejšie radiátory, takže týmto bytom bolo dodané viac tepla, no úhradu na jeden m2 majú rovnakú, priemer na jeden m2. Takýmto spôsobom bola nevýhodným bytom zohľadnená väčšia obvodová, ochladzovaná plocha. Snahu o objektivitu narúšalo odrezávanie najnižších bytov od tepla. No a potom ta spotreba rok 1997, 1 776 Gj. a rok 2007, 625 Gj. Myslím, že pri cene 21 Sk. za jeden Gj. do roku 1989 nejaký Gj. hore – dole, žiaden problém. Skúste si vypočítať: Cena za jeden Gj. v roku 1997, 143 Sk., v roku 2007, 752 Sk.


4.Projektantom navrhnutý výkon radiátorov si niektorí vlastníci navýšili výmenou radiátorov za výkonnejšie. Tým sa narušila objektivita rozdelenia podľa m2. Každý radiátor má korekciu výkonu radiátora, ak tieto korekcie v byte zrátame, dostaneme výkon radiátorov bytu, potom je možné byty porovnávať aký majú výkon radiátorov a prečo. Príklad: Prvý byt mal projekt výkonu radiátorov podľa korekcii spolu 2,475, postupne si ho navýšil výmenou radiátorov na 4,400, teda si pridal výkon radiátorov o 1,925. Prakticky si pridal do bytu výkon za dva radiátory. Druhý byt o takej istej úžitkovej ploche ma podľa projektu 2,200, teda má o 50 percent menej dodaného tepla do bytu ako prvý byt. Keďže neboli merače, postoj bol, čo budem ja šetriť, keď neviem, či šetrí sused, preto mám ventily otvorené naplno. Sused tiež. Ich výmera bytu je rovnaká a úhrada podľa m2 tiež povedzme 10 000 Sk. Je to správne? S pohľadu celého domu je to tak, že tie byty v ktorých sa navýšil výkon radiátorov, dostávali viac tepla na jeden m2 ako byty v ktorých sa radiátory nenavýšili. No pri úhrade nákladov podľa m2 platil každý byt rovnakú sumu na jeden m2. V konečnom dôsledku, teplo ktoré byty s navýšenými radiátormi odobrali na viac oproti projektu výkonu radiátorov, uhradia všetky byty rovnakým dielom. Nepripadá Vám to akože ich okrádali, alebo získali niečo na viac za rovnakú sumu svojou šikovnosťou? Tým, že dodávateľ meračov v koeficiente zohľadnil len výkon, veľkosť radiátorov, vlastne zrušil nevýhodným bytom zohľadnenie ochladzovanej plochy, ktoré fungovalo pri spôsobe rozdelenia nákladov podľa m2, ale ochladzovaná plocha im zostala. Plochu je možné, alebo nutné zohľadniť koeficientom nevýhodnej polohy miestnosti v dome na schôdzi po dohode vlastníkov bytov.


5.Ak akékoľvek množstvo odobratých Gj. domom rozdelíme medzi byty podľa m2 a vypočítame si percentuálnu odchýlku, výsledok každého bytu bude vždy nula. Prechodom na pomerové meranie sa môže percentuálna odchýlka bytov len približovať k nule, no nikdy nebude nula dosiahnutá v o všetkých bytoch ako pri rozdelení Gj. podľa m2. No pri objektívnom zohľadnení nevýhodnej polohy miestnosť, bytu v dome, ak táto nie je zahrnutá v koeficiente výkonu radiátora je treba vychádzať z nulovej odchýlky na každý merač v miestnosti, byte a dome. Keď vychádzame s nulovej odchýlka na každý merač, dostaneme rovnaký podiel Gj. na každý byt. Keďže byty majú rozdelenú veľkosť, podiel Gj. na byt vydelíme m2 bytu, dostaneme rozdielny podiel Gj. na jeden m2. Väčšie byty majú nižší podiel Gj. na jeden meter m2 ako menšie byty. Prečo? Merač sníma teplotu vykurovacej vody. V žiadnom prípade neberie do úvahy aký veľký priestor vykuruje. Aby pri pomerovom meraní bola zohľadnená v rozdelení aj úžitková plocha bytu, ( bytov ) je treba menším bytom schváliť percentuálny odpis jednotiek v takej výške aby podiel Gj. na jeden m2 mal v každom byte rovnakú hodnotu podielu Gj.


6.Údajne základná zložka má zaistiť, že byty, ktoré vlastníci nevykurujú, alebo ich vykurujú nedostatočne zaplatia minimálne 30 až 50 percent ( podľa dohody vlastníkov ) priemeru nákladov na ich byt, pretože teplota v ich byte nie je zhodná s vonkajšou teplotou, Byty sú vykurované stúpačkami a susednými bytmi. Prakticky je to pravda, ale ozaj, splní základná zložka to čo by mala? Príklad: Vlastník, ktorý byt neužíva, ani ho neprenajal na užívanie si povie, keď nebudem kúriť, nič nebudem platiť. Vlastníci rozhodnú, že zaplatí 30 percent podľa m2. Vlastník pouvažuje, zanadáva na vlastníkov a príde na to, že keď nebude kúriť, bude znižovať priemer domu a tým aj svoju úhradu 30 percent podľa m2. Ak budem kúriť, zaplatím 30 percent a ešte percentá na viac, ktoré prekúrim, takže kúriť nebudem a zaplatím len 30 percent priemeru na môj byt. Aký to môže mať dopad na jeho byt, prípadne byty susediace? Môže sa objaviť pleseň! Čo sa týka úrady nákladov susediacich bytov, ak sa správajú efektívne a ich hospodárenie s teplom je pod priemerom domu. Rozdelením 30 percent podľa m2 nič nezískajú, ba ešte musia doplácať na vlastníkov, ktorí s teplom plytvajú. Rozdelenie časti nákladov podľa m2 spôsobí, že byty, ktoré sú pod priemer nákladov domu, uhradia časť nákladov za byty, ktoré sú nadpriemer nákladov domu, takže môžu plytvať ďalej do nekonečna. Ti podpriemer, povedia, keď to mám zaplatiť ja, tak to prekúrim. Dopad na dom je taký, že sa zvýši spotreba tepla, Gj. Spôsob rozdelenia by mal byť taký, aby byt zabezpečil odber 30 percent priemeru spotreby Gj. na jeho byt, keď ich odoberie, tak ich aj zaplatí. Druhý príklad: V spodných bytoch majú stúpačky väčšiu plochu, čím vyššie položený byt, tým je plocha stúpačky menšia, v poslednom byte na vrchu domu je minimálna. Väčšia plocha dodá viac tepla do bytu, ale úhrada podľa m2 je rovnaká. Zohľadní mu 30 percent uvedenú skutočnosť? Tretí príklad: Vlastník, ktorý si zvýšil výkon radiátorov si povie, 30 percent sa rozdeľuje podľa m2 a keďže mám o 78 percent zvýšený výkon radiátorov a o 100 vyšší ako rovnaký byt vo vnútri domu, môžem s teplom plytvať, pretože časť pre plytvaných Gj. v úhrade 30 percent podľa m2 uhradia za mňa ostatný vlastníci, ak sa dohodnú na 50 percentách bude to pre mňa ešte výhodnejšie. Spotrebná zložka sa tým zníži a teda aj moja úhrada v nej. A ešte mám koeficienty nevýhodnej polohy, tie mi spotrebnú zložku znížia, čím viac miniem, tím viac mi koeficienty znížia úhradu spotrebnej zložky. Tak prečo by som si s teplom nedovolil plytvať, však to susedia za mňa zaplatia. Príkladov je isto viac, základná zložka je riešenie, podľa mňa špatné riešenie, ale ak ho schváli väčšina vlastníkov v ktoromkoľvek dome na Slovensku sú ostatný vlastníci povinní ho rešpektovať, alebo požiadať súd aby rozhodol, či je rozhodnutie väčšiny správne, alebo v súlade so zákonom. Po fakturačný merač je to obchod medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla domom ( vlastníkmi bytov ). Za fakturačným meračom je to vec vlastníkov. Koľko bolo minutých Gj., koľko stojí jeden Gj., aké sú náklady na teplo za celý dom. Byty individuálne, koľko som nameral jednotiek, aký je stav jednotiek v mojom byte po dohodnutých úpravách, koľko Gj. pripadá na môj byt podľa upravených jednotiek, koľko stojí jeden Gj. a aká je výška môjho podielu na nákladoch domu v Sk.


7.Ako sa s teplom, Gj. plytvá? Určená výpočtová teplota je 20 °C. Pri rozdelení podľa m2 ju dosiahne každý byt v každej miestnosti v dome. V 21 storočí výrobu tepla sleduje počítač. Ak vonkajšia teplota klesá, čídlo tuto zmenu zaregistruje a dá signál aby do kotla bolo pridané viac paliva, plyn, uhlie, štiepka, atd. Tým sa zvýši teplota vykurovacej vody na takú teplotu, aby zabezpečila vykurovanie bytov minimálne na 20 °C, pripadne až na 22 °C. Ak majú všetci bývajúci v dome nastavené hlavice na optimálnu teplotu vo všetkých miestnostiach 20 °C, tak potom bývajúci, ktorý nastavením hlavice nad optimálny stupeň nastavenia požaduje v miestnostiach bytu teplotu 22 °C z pohľadu celého dom s teplom plytvá. To je ten lepší prípad, keď teplota v miestnosti dosiahne 22 °C, hlavica zastaví prietok vody. Horší prípad je keď si bývajúci nastaví hlavicu tak, aby mu zabezpečila teplotu 24 °C no teplota vykurovacej vody a výkon radiátora to nedokáže. Tu je podstata plytvania, hlavica nedokáže uzatvoriť prietok radiátorom a vykurovacia voda preteká ním stále. V oboch prípadoch pomerový merač namerá viac jednotiek ako v bytoch s nastavením hlavíc na 20 °C. Takýto postoj zvýši prietok vykurovacej vody fakturačným meračom domu a tým aj spotrebu tepla Gj. Majú sa na takto zvýšenej spotrebe domu a zvýšených nákladov domu za nadpriemerný odber energie, tepla, Gj. podieľať všetci vlastníci bytov aj tí ktorí odoberajú teplo od dodávateľa efektívne a znižujú náklady domu za teplo. Ak áno, TAK NAČO SÚ NÁM MERAČE DOBRÉ??? NA..., SÚ PODVOD!!! Ak si niekto pri umývaní zubov nechá pustenú vodu s vodou plytvá. Ak sú v dome pomerové merače vody tak si plytvanie zaplatí. Vykurovacia voda pretečená radiátorom bez toho aby zvýšila teplotu °C v byte je plytvanie. Fakt ho majú platiť všetci vlastníci bytov??? Viete si predstaviť dennú spotrebu vody v byte, ( studená + teplá) päť dvestolitrových sudov a šesť kíblov. A to mal merače, koľko míňal, keď merače v byte neboli? A platili to všetci!


Ak niekto porovnáva elektrinu s teplom, mal by si uvedomiť, že sú to energie, ale každá má odlišné fyzikálne vlastnosti. Zákon zabezpečuje dodávateľom energii úhradu nutných nákladov a primeraného zisku aj v prípade, že odberateľ energii neodoberie žiadne množstvo energii. Čo sa týka elektriny, má každý byt svoje fakturačné meradlo, elektromer. Ak sa niekto rozhodne večer vypnúť osvetlenie vo svojom byte, tma sa ostatných bytov nedotkne a takisto ani úhrada za elektrinu. Ale čo s teplom?! Dom má spoločný fakturačný merač. Minimálna časť nákladov základnej zložka je 30 %, ktoré sa rozdelia rovnakým dielom na jeden m2. Je to správne, je to ako s elektrinou?! Ak sa rozhodne niekto v zimných mesiacoch nekúriť, bude v jeho byte teplota zhodná s vonkajšou teplotou? Nie. Byt čiastočne vykúria prestupy tepla z vedľajších bytov a rozvody tepla, ktoré prechádzajú bytom, stúpačky. Pri nedostatočnom vykurovaní po dlhšiu dobu môže byt napadnúť pleseň. Ak by sa pleseň správala ako tma je to v poriadku, ale kto zaručí, že sa pleseň neprenesie do vedľajších bytov, prípadne do celého domu. Ak bude dom plesnivý, kto bude zodpovedný? Vlastníci bytov, že tak rozhodli. Správca domu, jeho orgány, Členská schôdza, Zhromaždenie delegátov, Predstavenstvo, Kontrolná komisia, alebo konkrétne osoby: Predseda predstavenstva, Vedúci správy, Predseda kontrolnej komisie, Energetik? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, konkrétna osoba na úrade? Súd, konkrétny sudca, ktorý rozhodne, že spôsob ktorý zabezpečí aby sa byt podieľal na úhrade istej čiastky nákladov, no nemusí sa podieľať na vykurovaní domu? Predpoklad je, že všetci povedia, my nie, ja nie. To on. Vyhláška č. 630 Z.z. určuje Základnú zložku minimálne 30 % z nákladov domu. Odsek 2 určuje spôsob rozdelenia Základnej zložky. Odsek 10 umožňuje vlastníkom bytov konkrétneho domu, dohodnúť sa na objektívnejšom spôsobe rozdelenia nákladov ako určuje vyhláška.


Vyhláška č. 630. § 7. Z.z. 2005.

Odsek 1 vyhlášky určuje, že sa musí brať pri rozdelenia nákladov, výkon radiátorov ( korekcia, koeficient ). Zároveň určuje Základnú zložku vo výške 40% a Spotrebnú zložku vo výške 60% z nákladov domu. Ale zároveň umožňuje v súlade so zákonom č. 182 / 1993 Z.z. § 14 vlastníkom zmeniť základnú zložku v rozsahu 30 až 50% a Spotrebnú zložku v rozsahu 70 až 50%

Odsek 2 vyhlášky určuje, že Základná zložka sa musí rozdeliť podľa vzorca:


Zzks= Zz/pm2d.pm2b



Zzks = Základná zložka pre konečného spotrebiteľa

Zz = Základná zložka

pm2d = Súčet úžitkovej plochy m2 bytov v dome

pm2b = Úžitková plocha m2 bytu

Odsek 3 rieši individuálne vykurovanie bytu v dome napojenom na centrálne vykurovanie.

Odsek 4 rieši neumožnenie montáže, odpisu pomerových meračov, alebo ich úmyselné poškodenie.

Odsek 5 rieši neúmyselne neumožnenie odpisu meračov, alebo ich poruchu.

Odsek 6 rieši korekciu nevýhodnej polohy miestnosti v dome. Prílohou, do poručením.

Odsek 7 rieši náklady, spotrebu v spoločných priestoroch domu.

Odsek 8 rieši prípadne iné využitie spoločných priestorov.

Odsek 9 rieši stav, ak sa v priebehu roka zmení cena za jeden Gj.

Odsek 10 hovorí: Ak sa vlastníci bytov dohodnú podľa zákona č. 182 / 1993 Z.z. inak, rozdelenie dodaného tepla sa podľa odsekov 2 až 9 neuplatňuje. Teda to, čo sa uvádza v odsekoch 2 až 9 vo vyhláške, rozhodnutím vlastníkov stráca platnosť.

Takže, odsek 10 umožňuje vlastníkom dohodnúť sa na akomkoľvek efektívnejšom spôsobe rozdelenia nákladov, spotreby tepla na vykurovanie domu, ako navrhuje vyhláška. Je možné znížiť Základnú zložku rozdelenú podľa m2 aj pod 30% určenej vyhláškou. Základnú zložku je možné rozdeliť na viac častí, aby sa zrovnomernilo vykurovanie domu, bytov, miestnosti a aby bol odber tepla na päte domu od dodávateľa efektívny. Taký aby zodpovedal optimálnemu nastaveniu termostatických hlavíc v bytoch. Jasne, súčet týchto častí musí zodpovedať 30 % až 50 % nákladov domu, teda možnej základnej zložky doporučenej vyhláškou a schválenej vlastníkmi bytov na schôdzi.

a = Podiel Základnej zložky napočítanej bytu podľa m2 úžitkovej plochy bytu.

b = Podiel Základnej zložky napočítanej bytu podľa počtu jednotiek v byte na rozdelenie nákladov, spotreby.

Zzks=a+b,a=(Zz/100.(1.uhz)/pm2d.pm2b),b ¬=(Zz/100.(2.uhz)/pjd.pjb)

100 = Základ Základnej zložky, 100 percent.

1.uhz = Prvá určená hodnota zo základu Základnej zložky na rozdelenie Základnej zložky podľa m2.

2.uhz = Druhá určená hodnota zo základu Základnej zložky na rozdelenie Základnej zložky podľa jednotiek na
rozdelenie.

pjd = Počet jednotiek v dome na rozdelenie nákladov, spotreby.

pjb = Počet jednotiek v byte na rozdelenie nákladov, spotreby.

Príklad: Ak 1.uhz bude 50%. Podľa m2 bude rozdelených len 15% z nákladov domu. Ak to bude 25%, podľa m2 bude len 7,5%.

Mam nejaké poznatky z praxe. Možno Vám v niečom pomôžu. Sú v prílohe.

1. Analýza spotreby Gj., ceny za jeden Gj, nákladov za teplo a úspor po vyregulovaní, pomerovom meraní a zateplení domu.

2. Možnosť naplánovať potrebu tepla na každý pomerový merač v dome a jeho priebežnú kontrolu.

3. Úprava nameraných jednotiek podľa ktorých sa rozdelia náklady.

Neviete o čom píšete. Ja sa Vám len snažím vysvetiť, že keď je na začiatku schôdze prítomná nadpolovičná väčšina, tak bez ohľadu na to či niektorí odídu, alebo si idú zafajčiť, nemôžte využiť ustanovenia hlasovania po 1 hodine od zahájenia.

svojar máš pravdu, ale v tomto prípade Monikov sa uplatňuje § 8b ods.3 a ten znie : Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

Novela zákona z 1. 07. 2007 jasne definuje, kedy je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov a kedy nadpolovičná väčšine hlasov zúčastnených.

Monikov v tvojom prípade sa ráta zo 48 vlastníkov.

Ja žiadneho správcu nepotrebujem my sme SVB. Zákon určuje kedy je potrebná nadpolovičná alebo 2/3 väčšina včetkých vlastníkov bytov a kedy je možné použiť hlasovanie po 1 hodine od zahájenia zhromaždenia, teda väčšina so zúčastnených. Stále sa snažím vysvetliť, že keď je na začiatku zúčastnených trebás 35 zo 48, tak napr. po 70min, ako uváza Sito, sa nedá odhlasovať nič väčšinou 3 hlasov z 5-tich v tej dobe prítomných, ale ani 10 hlasov z 19. Čo by urobili s pôvodnou prezenčnou listinou zo začiatku?

Svojar, v podstate máš pravdu, ale myslím, že prax je niekde medzi tým. Najprv odcitujem to ustanovenie o hlasovaní:

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

V Ďalšom texte budem rozoberať len prípady hlasovania, keď nejde o hlasovanie uvedené na konci odseku, kde je potrebný iný počet hlasov - teda pôjde o bežné hlasovanie a rozhodovanie o bežných veciach.

Dajme tomu, že ide o dom s 50 bytmi. Ak by prišli všetci, môžu hlasovať hneď a na odhlasovanie by trebalo 26 hlasov.

Ak ale príde len 23 vlastníkov, je zrejmé, že v zmysle druhej vety nie je možné uskutočniť právoplatné hlasovanie, lebo väčšina hlasov vlastníkov sa s 24 zúčastnenými nedá dosiahnuť. Preto treba počkať 1 hodinu a môže sa hlasovať. Potom bude stačiť 13 hlasov na prijatie rozhodnutia.

AK by prišlo 35 vlastníkov, podľa mňa aj tak nie je možné začať právoplatné hlasovanie, lebo ak by bolo za len 22 hlasov, tak rozhodnutie by nebolo prijaté, lebo by to nebola nadpolovičná väčšina vlastníkov. Ak by sa počkalo 1 hodinu, tak môže hlasovať 35 prítomných a na prijatie rozhodnutia potom stačí 18 hlasov.

AK by niekto z tých 35 v priebehu hodiny odišiel, ale v prezenčke by bol podpísaný, považuje sa to ako za prítomnosť vlastníka na schôdzi a ráta sa aj s ním. Akurát pri hlasovaní sa uvedie, že sa zdržal hlasovania, lebo nehlasoval ani za ani proti. Keby odišli desiati a pri hlasovaní by za bolo 17, proti by bolo 8 a zdržali by sa hlasovania tí 10-ti, tak návrh by nebol prijatý, lebo "za" nebola nadpolovičná väčšina zúčastnených na schôdzi.

Preto, pokiaľ nie sú prítomní všetci majitelia (napr. 50) a hrozí, že hlasovaním sa nezíska nadpolovičný počet hlasov (26), tak je lepšie počkať hodinu a môže sa návrh prijať aj s menším počtom hlasov, pokiaľ to bude viac ako polovica zúčastnených.

Ak sa na schôdzi zúčastní 35 ľudí z 50 a je zrejmé, že pri hlasovaní bude 33 za, tak predseda zhromaždenia môže dať hlasovať hneď, nemusí čakať hodinu. Návrh bude potom prijatý väčšinou vlastníkov a schôdzu môžu skončiť už po pol hodine a ísť na pivo.

Ako si ale, svojar, naznačil, ak by na schôdzu prišlo 35 ľudí a hlasovalo by sa o niečom dôležitom, s čím väčšina nesúhlasí a 25 ľudí by demonštratívne zo schôdze odišlo ešte pred hlasovaním, nemôžu ostatní hlasovať po hodine tak, že by "za" boli len tí prítomní, lebo návrh by nebol platne prijatý - mali by súhlasné hlasovanie len 10 hlasov z celkových 35, lebo "za" by bolo 10, proti nikto a zdržali by sa 25. To nie je prijatie, lebo nie je väčšina "za".

Samozrejme je to ako píšeš, len som to nechcel tak dôkladne rozoberať ako Ty. Bral som iba ten základný princípže keď ich je na začiatku viac , ale niektorí odídu, tak nemôžu rozhodnúť ostatní bez započítania všetkých na prez.listine - nehlasoval, zdržal sa.

Takže dopĺňam môj príspevok č. 852. Schôdza sa uskutočnila, zúčastnených bolo 32 ľudí (2neplatné hlasy som nezarátala ani do jednej listiny), z toho hlasovali všetci. Mali sme 2 prezenčné listiny. Jedna bola o tom, že sa zúčastnili schôdze, na druhej každý vyjadril svojim podpisom v kolónke súhlasím alebo nesúhlasím s montážou meračov svoje rozhodnutie. Na schôdzi sa zúčastnil aj zástupca SBD ale on povedal, že rozhodnutie nechá na nájomcov - ony za nich rozhodovať nebudú (to sú tí, ktorí nemajú odkúpené byty ale prenájom je na ich meno). Za montáž meračov bolo 15 platných hlasov, proti bolo 17 hlasov.
Naše rozhodnutie bolo, že väčšina nesúhlasí s montážou meračov.
Potrebovala by som odsúhlasiť, či je to takto v poriadku, pretože tí, ktorí merače chceli určite budú proti tomuto rozhodnutiu. Ešte dodám, že väčšina bola preto proti, pretože v našom bloku na jednom poschodí je 1,2 a 3-izbový byt. V mnohých menších bytoch sa nájomcovia nezdržiavajú a už avizovali, že veru si vypnú kúrenie. Blok nie je zateplený a väčšina nemá platové okná. Naša spotreba je cca o 14% väčšia, než je "primeraná" spotreba (Bytové družstvo má nejakú krivku - neviem, ako sa volá, kde je znázornené, ktoré bloky sú v nadspotrebe a ktoré majú nižšiu spotrebu než je asi priemer?). AK máte nejaký dobrý nápad, ako vyregulovať efektívne a hlavne spravodlivo blok, bola by som veľmi rada, keby ste nás usmernili, pretože SBD má nápad len s meračmi . Som Vám vďačná aj za predchádzajúce príspevky.
Teraz som si všimla, že téma je zaradená do SVB - my sme pod správou SBD.

Projekt na vyregulovanie Vám spraví firma, ktorá sa tým zaoberá. Vyregulovanie sa musí spraviť najskôr a až potom uvažujte nad PRVN /nesprávne merače/.

Priznám, že to hlasovanie môže dopadnúť akokoľvek. Keď sa u nás rozhodovalo o vyregulovaní, pomerovom meraní a zateplení v tej dobe by sme sa v dome na schôdzi nedohodli. Tí, ktorí si zvýhodnili svoje byty boli proti, a ak na schôdzu prišlo 8 až 12 ľudí zo 42 bytov, tak to bolo nemožné. Tak sme návrh napísali na papier a podpisom rozhodovali. Súhlas na pomerové meranie 90 % podpisov, zateplenie 2/3 podpisov. Dom má v paneloch polystyrén, udajne nebolo treba zatepľovať Aký prínos bol a je z týchto veci pre dom je v príspevku č. 862. V súčasnej dobe by to bolo jednoduchšie, možno. S tých 8 zúčastnených a aj prítomných po jednej hodine to päť môže schváliť. Pokiaľ niekto nesúhlasi s návrhom v pozvánke na schôdzu sa pride len podpísať a odíde, prišiel si poistiť, že jeho hlas bude proti návrhu. Svojar má pravdu. Monikov, ak máte spravené hydraulické vyregulovanie, prvý krok. Druhý krok, pomerové meranie je treba schváliť. A potom Vás čaká zložiťejšia, najdôležitejšia vec, dohodnúť sa na spôsobe ako rozdeliť úhradu nákladov, no nie spotrebovanú energiu na jednotlivé byty. To je oríešok. Ale stojí to zato.

Monikov, príspevok som mal rozpísaný, keď som ho poslal tvoj príspevok už bol na skle. U nás pochvala jednému dôverníkovi v dome, ktorý má na poschodí garzonku, dva 1-izbové byty, 2-izbový byt a dva 3-izbové dom má 12 poschodí, tiež je v správe SBD. Presvedčil ľudí v dome na vyregulovanie, pomerové meranie aj zateplenie. Myslím, že to nebudeš mať ľachké presvedčiť ľudí v dome s tak rozdielnými bytmi, budeš potrebovať silné argumenty. Škoda, že správca vás nepodporil, asi vedel prečo. Domy sú rozdielné, ale dajú sa porovnať, ak spotrebované Gj. vydelíme počtom m2 domu. Výsledok je ktorý dom koľko Gj potreboval na vykúrenie jedného m2, ten je v každom dome rovnaký. Skús si pozrieť príspevok 862, prílohu, hárok 1.

Dom máme vyregulovaný, ale ako? Na prvých poschodiach sa mrzlo, kým na vyšších poschodiach otvárali okná - čo je aj dodnes. Merače sú veľmi dobrá vec, ak by platil každý približne za to, čo spotreboval. Lenže v jednoizbových a dvojizbových mnohí nebývajú, čo už automaticky ovplyvní ich susedov - jeden izbový byt je akoby zabudovaný do dvojizbového bytu. Majú dve spoločné steny. Podľa mňa máme zle vyregulovaný celý dom. Veď keby to spravil odborník, tak sa nemôže takéto niečo stať (alebo dá sa to odstrániť). Lenže u nás bolo také riešenie, že kde bola zima, odstránili blomby aj regulátor. Takže čo by teraz merače merali. Na prvých poschodiach by sa nedoplatili, aj keby mali zľavy 20% na nadpivničné priestory a 10% na bočné steny, pretože dĺžka radiátorov je dvojnásobná. Kúriť sa ale musí, pretože je zima (nie preto, lebo majú otvorené okná). Na najvyšších poschodiach je strašne teplo. Regulátory síce majú, ale nič s nimi neregulujú - veď prečo by aj, zaplatíme zato všetci, nie len ony samy. Rozmýšľali sme, že by sme dali náklady 50:50 + by sme navrhli niečo také, že kto sa odchýli od priemeru o -40% a +40%, platil by podľa plochy bytu. Nemáme to zatiaľ prepočítané,ako by to vyšlo. Je to zatiaľ v štádiu riešenia. Uvidíme, skúšame všetko možné, ale ako sa zdá, v paneláku nič nie je spravodlivé.

Náklady 50:50 sú v poriadku, ale tá odchylka by bola právne napadnuteľná.Keby sme boli v ČR, tak by sa to muselo riešiť. Tam keď je odchylka pri porovnateľných bytoch 40% musí sa rozpočítávanie riešiť iným spôsobom. Len neviem či vo vašom prípade by sa porovnateľné byty našli.

Monikov, máš pravdu v paneláku nie je nič spravodlivé. Nikdy sa 48 bytov nedohodne áno, vždy sa nájde jeden alebo skupinka, ktorí povedia, nie. Pre tých je to nespravodlivé. V roku 1995 nám fungoval fakturačný merač. Dodávateľ tepla si splnil povinnosť vyplývajúcu z vyhlášky č. 206 / 1991. Vlastník domu SBD, ktorého sme boli členmi mal vyregulovať systém a zabezpečiť pomerové meranie. Je síce pravda, že v roku 1992 zabezpečil projekty na vyregulovanie domu, ale termín funkčnosti vyregulovania 1.9.1995 nedodržal, ani pomerového merania. Overil som si tvrdenie, že vyregulovanie je nutnosť. Postupne som priťahoval hlavný ventil prívodu vykurovacej vody do domu, priťahovanie trvalo dva dni, potom došiel bývajúci z prízemia, že mu prestali kúriť radiátory, Chyby bola okamžite odstránená, otvoril som ventil na maximum. Najväčší tlak je v najvyšších podlažiach, postupne na nižších podlažiach tlak slabne, preto je nutné najprv vyregulovať stúpačky, aby bol zabezpečený rovnaký tlak na všetkých podlažiach. Toho sme sa dočkali až v decembri 1997, vieš aké spotreby Gj. sme mali do konca roku 1997 a aké po roku 1997. Neviem kedy a kto vám ho robil, pravdepodobne ho zabezpečovalo SBD ako jediný vlastník bytov. Ako tvrdíš, že aj keď máte dom vyregulovaný a spodné byty sú nedostatočne vykurované, máš pravdu, vyregulovanie je špatne naprojektované, prípadne nie je spravené podľa dobrého projektu. Neostáva vám nič iné len požiadať správcu, SBD o revíziu vyregulovania. Jasné, treba na to financie, a hlasovanie môže dopadnúť ako pri meračoch. Takže neostáva nič iné, len presvedčiť väčšinu. Vyregulovanie je prvý krok, ktorý musí fungovať, ak nefunguje, pomerové meranie je zbytočné. A istým spôsobom aj plástové okná, ak ľudia, ktorí ich majú niečo usporia, rozdelením podľa m2 im s úspory pripadne na ich byt mizivá čiastka, ale majú lepšiu tepelnú pohodu, ak sa do ich bytu dostane dostatočné množstvo tepla. Ja bývam na prízemí, takže nemám odkiaľ kradnúť teplo, môj počet jednotiek nie je najvyšší ale ani naj nižší a mám dostatočnú teplotu 18 °C v spálni, 21 °C v obývačke. Dajte si na poriadok prvý krok, vyregulovanie. Potom sa dohodnite na pomerovom meraní, druhý krok. Až potom 50 : 50 a odpisy za polohu miestnosti. Do tej doby rozdelenie podľa m2, vsjo róvno.

Pozrela som si Tvoje tabuľky (sú dobre spracované ). Keď som dobre rátala, tak vykúrenie jedného bytu Vás vyšlo v roku 2007 v priemere na 12 tisíc Sk. Ja som zaplatila za cca taký istý byt 19 tisíc. Tento rok to bude určite viac, pretože bola tuhšia zima. Sito som Ti veľmi vďačná zato, že mi podávaš takéto užitočné informácie. Samozrejme aj ostatným poraďákom. O tom,ako to u nás dopadne a aký to bude mať výsledný efekt Vás budem informovať.

Nesúhlasím s tým posledným odstavcom. Vychádzam z toho, že po hodine sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou zúčastnených. Ten kto bol na začiatku a odišiel nie je zúčastnený a tak ho nikde nerátam. (ani za, ani proti, ani zdržal sa - nebol tam). Spočítam len tie hlasy kto sa zúčastnil.
V zápisnicu napíšem, že schôdze sa zúčastnilo 24 osôb čo je 50% majiteľov bytov. Hlasovania za uznesenie sa zúčastnilo 11 osôb z toho 6 bolo za a 4 boli proti, 1 sa zdržal hlasovania. Uznesenie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou zúčastnených na hlasovaní po jednej hodine od začatia schôdze. (toto je len príklad) To že 13 ľudí odišlo mi je jedno, nemá to na hlasovanie žiadny vplyv podľa mňa. (je to môj amatérsky názor. )

Dobre, a čo urobíš s prezenčnou listinou? Vyškrtneš podpisy ľudí, ktorí odišli pred koncom schôdze? To vždy, keď niekto odíde pred koncom schôdze ho vyštkrtneš z listiny prítomných? Alebo vyhotovíš novú prezenčnú listinu, kde sa podpíšu len tí, ktorí zostali do konca schôdze?

Súhlasím, že je to diskutabilné, ale prezenčná listina je raz podpísaná a ako dokážeš, že 5 ľudí odišlo, preto hlasovali len prítomní? To by si musel manipulovať s listinou.

Neviem, či sa mnou popisovaný prípad niekedy stal, ale to by bol extrém. Ale bežne sa nám stáva, že sem tam niekto musí zo schôdze odísť skôr a je stále vedený ako prítomný.

Dokonca som zažil aj schôdzu, ktorá bola prerušená a pokračovala o 2 dni. Noví zúčastnení boli len dopísaní na prezenčku a mnohí z tých predchádzajúcich už na schôdzu neprišli, ale to už sa ani mne nezdá, či to bolo regulérne, ale nevŕtal som do toho.

Je to o prevedení zápisnice. Všetky skutočnosti... či už niekto odišiel a nebol prítomný na hlasovaní sa predsa zapíšu do zápisnice. Tam problém nevidím. Aj to či odišiel a nezúčastnil sa hlasovania. To nie je vôbec problémom. Orim má úplnu pravdu.

Keď tak poriadne prečítáte ten §14ods.2, musíte prísť na to, že hlasovanie po 1 hod. sa využíva keď od zahájenia, práve do tej 1 hodiny, nie je prítomný dostatočný počet. Predsa keď tam mám dostatok ľudí tak hlasujem ihneď, keď sa dizkuze pretiahne cez tú hodinu, možno aj tí čo by skôr odišli sa vopred vyjadrili. A možno aj zamietavo k prebaranému problému. Potom odídu a Vy necháte hlasovať, ich vyjadrenia neberiete do úvahy a nejaký návrh schválite väčšinou v tej dobe prítomných. Ako to vysvetlíte v zápisnici? Prezenčná listina je základ, to sa nedá meniť. Tí ktorí v momente hlasovania niesú prítomní sa musia vyhodnotiť, že nehlasovali, alebo sa zdržali, ale do počtu sa zarátať musia.