SITO - cize v skratke... zostaneme pri starom, alebo ak si to nezateplim na vlastne naklady zvnutra, tak budem znasat mnou popisane teploty aj nasledujuce zimy, pretoze nepoznam pripad, kedy by sudy boli k mojej "povinnosti", co tu bola spominana vobec niekdy nejako pristupovali, toboz nie v zaujme cloveka, ktory chce cosi v tomto smere dosiahnut...
ale i tak dik za odpoved.

mixaela, chápem tvoju situáciu, keby som býval vo vašom dome, tak zdvíham ruku s tebou. Ja bývam na prízemí, spodok nemáme zateplený, ale obvodový plášť áno a je to poznať. Poznajú to aj tí pod strechou. Nie všetci si to v dome uvedomujú, no všetci na nich doplácajú. Z vnútra sa dá niečo spraviť, ale zateplenie zvonku je efektívnejšie.

Súd je posledná možnosť. A je tu aj Fico a jeho zateplovanie.

Porekadlo : Pomôž si sám, aj Pán Boh Ti pomôže. .

Ťažko nájsť dobrého človeka, keď nás je šest miliárd.

Dobry den,prešiel som skoro polovicu diskusie k tejto téme,ale človek sa stratí,tak by som radšej položil otázku,ktorá ma zaujíma.Dufam že niekto dokáže vyvodit výsledok.
Takže zaujímalo by ma,či su hodnoty ktoré poskytnem pre výpočet, v norme,alebo mimo.Konkrétne by ma zaujímalo či je nájomník bytu človek ktory plytvá,alebo ,,nenormálne,, šetrí a následne zbytočne aj tak dopláca.
Ale konkrétne:
byt má 51,4m
umiestnenie v strede,ani pod strechov,ani nad pivnicou
merače od firmy TECHEM,takže počítajú jednotky
pomer pre výpočet 40% zakladná zložka - 60% spotrebovaná zložka

rok 07:
2izbovy byt(51,4m) spotrebované namerané jednotky 1249
nájomník zaplatil základ. zložku 40% za m2........ 5274,-
spotreb. zložku 60% za jednotky .......4240,-

...takže vlastne prispel ostatným o 1000,- viac ako sám spotreboval,je to normálne?Ten pomer 40%-60% ako som sa dočítal je v norme.
...takže by ma zaujímalo,či je tá spotreba pre byt týchto rozmerov bežná,alebo nízka(vysoká určite nie,nájomník je skor človek čo šetrí).
...a hlavné otázka,čo vlastne presne je tých 40% zákl. zložky....to je teplo čo sa stratí,alebo čo,ked každy má merač a ten mu ukáže skutočnú spotrebu,sorry ak naivná otázka,ale fakt sa v tom neorientujem.
Dakujem,ak ešte chýbajú nejaké info. tak doplním.

Polovica je málo.

Pokusím sa vysvetliť: Pomerové meranie v dome sme namontovali preto, aby sme dosiahli v bytoch optimálnu teplotu a optimálne odoberali teplo od dodávateľa tepla.

Výsledok pomerového merania: Minimálna úhrada domu 149 Sk., maximálna 39 400 Sk. No tento výsledok sa niekomu nepáčil. A preto navrhol výsledok skombinovať so starým spôsobom rozdelenia, podľa m2 40 % podľa m2 a 60 % podla jednotiek.

Výsledok, ako keď do kvalitného vína prilejete kvalitnú vodu, 40 %.

Výsledok: Prvý byt 5 191 Sk., druhý byt 25 512 Sk.

Keď si 100 % nákladov rozdelíš počtom jednotiek v dome a vynásobíš počtom jednotiek v byte, dostaneš výsledok pomerového merania na tvoj byt, prípadne na byt, ktorý máš prenajatý. Výsledok je koľko prispievaš na tie byty v ktorých sa s teplom plytvá.

Údajne sa to robí preto, aby sa zabránilo plesniveniu miestnosti, bytov a domu.

Porekadlo : Po vojne je každý generál.

Ak by to malo byť tak, aby byty, dom neplesnivel, tak je treba zabezpečiť spôsobom rozdelenia, že každý byt bude rovnomerne vykurovať svoje miestnosti v priebehu roka na 20 °C +/- 3 °C, podľa požiadaviek vlastníkov konkrétneho bytu.

Keď bude mať zaznamenaných 40 % jednotiek, zaplatí aj 40 % nákladov. Ak nie, jeho náklady za nekúrenie budú veľmi vysoké. Na ďalší rok bude možno uťahovať hlavice, alebo zasa platiť.

Je aj zákonná možnosť, že ostatní vlastníci povedia "My to za Teba, Vás zaplatíme".


Vypočítaj si to.

SITO - este raz vdaka za odpoved... potvrdil si mi len moje domnienky... tak.. priebezne sa zastavim a podelim so skusenostami, ak nejake v tomto smere budu..

Z analýzy merania spotreby tepla v kWh za roky 2007 a 2008, meranom v bytoch
elektronickými kalorimetrami v našom nezateplenom bytovom dome so 60 bytmi, samozrejme s hydraulickým vyvážením vyplýva:
Z charakteristík a tabuliek spotreby tepla v bytoch je vidieť rozloženie spotreby tepla od 1000 kWh až do 11 000 kWh, kde spotrebu tepla do 6000 kWh môžeme považovať za ešte hospodárnu, pričom oblasť spotreby tepla od 5000 kWh - 6000 kWh môžeme považovať už za hraničnú a tejto spotrebe tepla zodpovedá pravdepodobná teplota v byte v rozsahu 21,5 C- 22 C podľa Gausovho rozloženia teploty v bytoch na základe početnosti výskytu, ako vyplýva z obrázku Rozloženie teploty v bytoch. Uvedenej teplote odpovedá v podstate aj priemerná spotreba tepla v bytovom dome na úrovni 5521 kWh. Túto spotrebu malo 14 bytov, nižšiu spotrebu tepla, ako je priemerná spotreba tepla malo 25 bytov, v ktorých sa dosahovala maximálna teplota v byte do 21,5 C. Dá sa konštatovať, že na hospodárnej spotrebe sa v podstate podieľalo 39 bytov. Spotreba od 6000 kWh až 11 000 kWh je oblasťou nehospodárnej spotreby tepla, ktorá odpovedá požadovanej tepelnej pohody v byte zo strany vlastníkov bytov. Tuto spotrebu malo 20 bytov.
Pri porovnaní závislosti nákladov na teplo na pomere základnej a spotrebnej zložky a veľkosti spotreby tepla v 3-izbovom a 4-izbovom byte je vidieť vplyv menšej plochy bytu 3-izboveho bytu na zmene podmienok v pásme spotreby tepla od 5000 kWh do 6000 kWh, kedy vlastníci 4-izbovych bytov v tomto pásme spotreby tepla priplácajú už aj na teplo vlastníkom bytom v tom istom pásme spotreby tepla a v ostatných pásmach nadspotreby. To znamená za tu istú spotrebu tepla podľa merača tepla v pásme spotreby tepla v byte od 5000kWh do 6000 kWh, získavajú tieto 3-izbové byty od všetkých bytov s menšou spotrebou tepla do 5000 kWh a 4-izbových bytov s tou istou spotrebou vo všetkých pomeroch základnej a spotrebnej zložky príspevok od 356,-Sk do 1783,-Sk, o ktorý zaplatia menej za teplo, ktoré v skutočnosti odobrali v byte radiátormi. Z toho vyplýva , že pásmo hospodárnosti pre tieto byty je v skutočnosti od 4000 kWh do 5000 kWh, pričom by na základe tejto spotreby mali dosahovať porovnateľnú teplotu v bytoch, ako v 4-izbovych bytoch v pásme spotreby tepla od 5000kWh do 6000 kWh.
Keď porovnáme náklady na teplo v 3-izbovom a 4-izbovom byte pri porovnateľnej spotrebe napr.4631 kWh v 3-izbovom byte a 4621 kWh v 4-izbovom byte, ktorá je menšia o 10 kWh , tak zistime, že pri úhrade nákladov na teplo podľa meračov tepla a teda podľa skutočné odobraného tepla zaplatí 3 izbový byt 14 916 ,-Sk a 4-izbový byt 14 884.-Sk. No pri uplatnení základnej a spotrebnej zložky a pomere 10/90 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 329,-Sk viac než 3-izbový byt, pri pomere 20/80 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 688,-Sk viac než 3-izbový byt, pri pomere 30/70 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 1048,-Sk viac než 3-izbový byt, pri pomere 40/60 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 1408,-Sk viac než 3-izbový byt, pri pomere 50/50 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 1769,-Sk viac než 3-izbový byt a pri platbe podľa podlahovej plochy zaplatí 4-izbový byt viac o 3548,-Sk viac, ako byt 3-izbový. Rozdiel podlahovej plochy teda negatívne vplýva na náklady na teplo pri porovnateľnej spotrebe tepla v neprospech väčšej plochy bytu. Čim vyššia je spotreba tepla, tým je aj vyšší rozdiel v nákladoch na teplo. Pri spotrebe tepla v pásme 11 000 kWh v pomere základnej a spotrebnej zložky 30/70 uhradí 3-izbový byt na nákladoch pri spotrebe 10 719 kWh o 5921 ,-Sk menej , ale 4-izbový byt uhradí na nákladoch pri spotrebe 10 330 kWh o 4411,-Sk menej, z čoho vyplýva, že na menší byt pri väčšej spotrebe prispievajú ostatní viac, ako u menšej spotrebe tepla vo väčšom byte. Čím vyššia spotreba tepla, tým väčšie výhody, takže šetrenie tepla podľa vyhlášky 630/2005 Z.z je vlastne nezmyslom, nakoľko vyhláška je nastavená tak, že sama podporuje tých, čo s teplom nešetria a chráni ich tým, že na ich luxusnú spotrebu tepla sa musia zo zákona poskladať ostatní, ak nepochopia, že podľa vyhlášky 630 /2005 Z.z spravodlivo náklady rozpočítať nie je možné.
Z tabuľky závislosti nákladov na telo v byte na pomere základnej a spotrebnej zložky a veľkosti spotreby tepla v byte jasné vyplýva, aká deformácia vzniká pri rozpočítavaní nákladov na teplo podľa podlahovej plochy, tento spôsob sme používali do zavedenia meračov tepla v byte. Takže je jasne vidieť, že tí, čo mali hospodárnu spotrebu tepla v byte, to znamená do 6000 kWh, doplácali navyše za teplo od 641,- Sk až 16 479,-Sk na tých a tým, čo s teplom nešetrili vôbec, celkovo podľa spotreby tepla v roku 2008 by doplatilo 39 bytov za teplo , ktoré nespotrebovali v bytoch navyše o 190 000,-Sk bytom, ktoré mali nadspotrebu tepla a teplom nešetrili, teda 20-tim bytom. Iba 14 bytov, ktoré majú hraničnú spotrebu tepla, by podľa podlahovej plochy by zaplatili v podstate to, čo aj odobrali. Kto si vie priebeh predstaviť graficky, tak je mu jasné, ako to zákonodarca nastavil a kde je minimum spotreby tepla. Na 6000 kWh.
Táto deformácia sa prejavuje pri používaní základnej zložky, čím je základná zložka vyššia, tým je vyšší vliv podlahovej plochy bytu na spotrebu tepla, takže všetky byty s hospodárnou spotrebou tepla do 6000 kWh sponzorujú spotrebu tepla v bytoch so spotrebou tepla nad 6000 kWh, ktoré platia tým menej, čím je vyššia ich spotreba tepla v byte. Na jednej strane štát požaduje zníženie spotreby tepla v budove, zavádza povinnú energetickú certifikáciu budov a na druhej strane skrytým spôsobom poškodzuje tých, čo s teplom šetria a zvýhodňuje tých, čo majú nadspotrebu.
Pri použití spôsobu rozúčtovania v pomere základnej a spotrebnej zložky 50 % / 50 % sponzoruje 39 bytov teplo ostatných od sumy 321,-Sk do sumy 8240,-Sk, celkovo asi 83 000,-Sk za teplo, ktoré v byte neodobrali a nespotrebovali, ale zaplatili ich bytom, ktoré mali nadspotrebu tepla v byte, pričom byt s maximálnou spotrebou zaplatí až 10 000,-Sk menej, než v skutočnosti spotreboval teplo. Nakoľko najmenšia základná zložka podľa vyhlášky môže byť 30 % a najvyššia spotrebná zložka 70%, aj pri tomto spôsobe rozpočítavania by doplatilo 39 bytov za teplo, ktoré neodobrali vo výške 50 000,-Sk v rozsahu od 4900,-Sk do 192,-Sk. A byty, ktoré mali nadspotrebu by zaplatili o 50 000,-Sk menej za teplo, ktoré síce odobrali, ale podľa vyhlášky ho nezaplatia.
Najnevýhodnejší pomer základnej a spotrebnej zložky pre rozpočítavanie nákladov na teplo pre vlastníkov bytov je 50 na 50, kedy menšie byty s vysokou spotrebou majú náklady na teplo rozpočítané až o 8000,-Sk nižšie, ako sú skutočné skutočne náklady za odobrané teplo v byte.
Najnevýhodnejšie je rozpočítavanie nákladov na teplo podľa podlahovej plochy, kedy menšie byty s vysokou spotrebou tepla majú rozpočítané náklady na teplo nižšie, ako v skutočnosti odobrali až o 15 000,-Sk, ktoré idú na ťarchu bytov s hospodárnou spotrebou tepla v byte, čim sa sami vlastníci týchto bytov nedobrovoľné podieľajú na úhrade vysokej spotreby tepla v iných bytoch bytového domu.
Pomer bytov 3-izbových a 4-izbových v bytovom dome je pritom v pásme hospodárnosti spotreby tepla až hraničnej hospodárnosti spotreby tepla - s ročnou spotrebou do 7000 kWh v podstate 1:1, teda veľkosť podlahovej plochy pre stanovenie spotreby tepla v byte, nie je rozhodujúca. Rozhodujúcim faktorom je predovšetkým požadovaná a realizovaná tepelná pohoda užívateľa bytu v jeho byte, jeho realizácia opatrení za účelom zníženia spotreby tepla v byte a jeho správanie sa k teplu ako komodite.
Spotreba tepla v byte je teda predovšetkým závislá na realizovanej tepelnej pohode užívateľov bytu a na technických opatreniach v byte, ktoré smerujú k zníženiu spotreby tepla v byte.
Analýzy spotreby tepla v bytovom dome poukazujú, že najspravodlivejšie rozpočítanie nákladov na teplo je podľa skutočnej spotreby tepla v byte – podľa skutočnej energetickej náročnosti bytu, „ podľa zásady, čo odoberieš, to aj zaplať,“ bez aplikácie základnej a spotrebnej zložky pri rozpočítavaní, ktoré v podstate deformujú spravodlivé rozpočítavanie, pretože sú neadresné a nesystémové. S použitím konkrétnych a jasných pravidiel pre rozpočítavanie nákladov na teplo pre daný bytový dom, kde sú akceptované zásady a podmienky pre rozpočítavanie nákladov cieleným spôsobom a teda systémovo, s akceptovaním faktoru tvaru budovy, aplikáciou technických opatrení vo všetkých bytoch za účelom zníženia spotreby tepla v byte, vrátane realizovaného merania priemernej teploty v každej miestnosti v byte a aj s možnou aplikáciou sociálnych zásad, ktoré ale zabraňujú nespravodlivému rozúčtovaniu nákladov na teplo v bytovom dome a ktoré by mal pre bytový dom vypracovať správca, alebo spoločenstvo vlastníkov bytov.

Dobry den vsetkym.

Som predsedom maleho SVB od zaciatku roka. Bytovku mame zateplenu, teplo vyregulovane, v kazdom byte namontovane digitalne merace tepla Siemens, okna plastove, strecha opravena a odizolovana... dost bolo chvalenia. V bytovke su 3 a 4 izbove byty.

Doslo nam nove rozuctovanie odobratych jednotiek tepla na zaklade hodnot odcitanych z meracov. Samozrejme, rozptyl je pomerne zaujimavy, hned je vidno kto ma rad v byte saunu a kto skor setri, ale ked uz sme pri tom setreni - tie setrnejsie rodiny mali okolo 900 jednotiek. Ale jeden zo susedov (s ktorym su bezprestania problemy) mal 420. To je rekord. Vzhladom na uplynulu zimu musel mat vo svojom 4izbovom byte chladnicku. Ale nemal. Viaceri susedia potvrdili, ze ked sa im pozreli do okien, videli aj decka v byte prechadzat sa v trenirkach a tricku, pri odcitani stavu vody ma po otvoreni dveri ovanulo znatelne teplo. Skratka a jasne nejakym sposobom sa mu podarilo oklamat merace a nas, ostatnych susedov, nechava veselo platit nie zrovna malu sumu za svoje kurenie. Elektrinou ani plynom urcite nekuri.

Otazky su dve, aj ked len na tu druhu cakam odpoved - co mohol vymysliet a ako tomu zabranit. Nemam legalnu moznost vstupit do jeho bytu a skontrolovat, ci nieco neurobil s meracmi (a to by podla mna dodavatel odhalil) alebo ci si neovesal rury kurenia medou a kuri mimo radiatorov, fakt neviem co mam robit, ale nieco vymysliet musim. Neznasam prizivnikov. Poradte.

Pri odpisovaní je treba prekontrolovať aj správne primontovanie meračov. Možno sa dajú nejakým spôsobom posunúť do inej polohy a pod. Prípadne sa podívať na plombu či nie je poškodená.

Dobry den

chcela by som sa spytat, ohladne vyuctovania za teplo v byte v panelaku.
Je mozne, aby spolocenstvo na zhromazdeni schvalilo, ze ten byt, ktory nema minutych urcity pocet dielikov, napr. 100, na jeden radiator , tak mu ich jednoducho dorataju ? Teda ak je v byte 5 radiatorov, spotreba musi byt v celom byte min 500 dielikov, ak nie je , zvysok do 500 je doplneny.
Neviem, ci tu nieco podobne uz bolo, ale zial nemam sancu precitat diskusiu celu a tak sa ospravedlnujem, ak sa opakujem.
Dakujem za odpved.

Ak su v bytovom dome namontovane PRVN, to znamena elektronicke pomerove rozdelovace vykurovacich nakladov, je potrebne sa zamysliet, ako PRVN funguju, na com je zalozena ich cinnost a potom budete mat k dispozicii niekolko sposobov, ako ovlivnit ich cinnost. Su dokonca zname pripady u PRVN, ze sa pouzivaju letne a zimne radiatory.Ak niekto ovlada fyziku a techniku, nema problem a nebudem to tu rozvadzat samozrejme. Preto sme v nasom dome nepristupili k meraniu tepla pomocou PRVN.

V sulade s nasou legislativou je mozne si dohodnut iny sposob rozpocitavania nakladov na teplo, ako je stanoveny vo vyhlaske. Ale stanovit minimalny pocet dielikov, ako spotrebu je hlupost sama o sebe, pretoze ide o bezrozmerne cislo, ktore nic neznamena, jeden rok na jeden dielik pripadne uplne ina hodnota rozpocitavaneho tepla v GJ, ako v druhy.Takze splnenie podmienky sa moze pohybovat od setrnosti, az po velku nesetrnost s teplom. Ovela korektnejsie je stanovit minimalnu spotrebu tepla v byte na zaklade energetickeho prepoctu, tzv. mernu spotrebu bytu, ale vztiahnutu k vonkajsej teplote, cez dennostupne.

Zastáncom tejto teorie doúčtovania je kolega sito. Možná sa Ti k tomu vyjadrí. Ja by som bol proti takému spôsobu. Je to síce určitý druh ochrany proti ochladzovaniu domu, ale asi protiprávny. Je treba hľadať iné spôsoby rozúčtovania, aby sa tak málo dielikov neoplatilo.

Presne toto by ma zaujimalo, je to mozne z pravneho hladiska, alebo je to protipravne?

Odobraté teplo je majetok vlastníkov konkrétneho domu, oni rozhodujú o svojom majetku. A môžu sa dohodnúť na akomkoľvek rozdelení, ktorý zabráni tomu, aby dom splesnivel. Najag, pokiaľ tvrdíš: Ale stanovit minimalny pocet dielikov, ako spotrebu je hlupost sama o sebe, pretoze ide o bezrozmerne cislo, ktore nic neznamena, Ak to číslo nemá žiaden rozmer , tak je to podvod za tým čísolm je hovno, ziadná hodnota, žiadné teplo. A čo sposobí ten počet zaznamenaných jednotiek?

Tvoj názor? A pomôže tvoj názor zabrániť tomu, aby dom splesnivel.

Tomu by mal zabrániť spôsob rozdelenia nákladov, v prvom rade by mal žabezpečiť minimálné vykurovanie bytov na určitú teplotu, aby nezačali plesnivieť miestnosti. Teplotu zabezpečia odobraté Gj. od dodávateľa tepla.

Keď vykurovacia voda pretečie fakturačným meračom, tak musi pretiecť aj niektorým radiátorom v dome. Pomerové meranie zaznamenáva bezrozmernú hodnotu, ale to číslo nie je bezroznerné, nula má svoju hodnotu, nič, jednotka, jedna, tisicka, tisic. Čísla sami o sebe sú rozmer a za číslami treba hľadať poznanie, ale nie tvoj názor, bezrozmernosť za číslani je nekonečno, teda miliadry názorov a možnosti. Môžeš klidne ľudom vysvetlovať, že svet je ploska doska, ak ti to zožeru, ich vec, ale dnes to vedia už malé deti aj starci. Tvrdilo sa to pred 400 rokmi.

Ten systém, pomerové meranie snáď nefunguje každý rok inak, alebo áno. Tak ako môže na pomerové meranie v dome dávať výrobca 10 rokov záruku?

Preštuduj si vyhlášku č. 630/2005. Je to možné z právneho hľadiska. Potom, ak chceš ozvi sa.

sito.

Prosim vas poradte mi... na vyuctovaní za rok 2008 mame uvedene..
zohladnit polohu miestnosti - nie

a ani ju nezohladnili...

pritom v zmluve o vykone spravy plati od 1.1.2007 mame jasne uvedene.. ze vyučtovanie tepla ma byt 30 percent a 70 percent a zohladnit polohu miestnosti.. dokonca je to tam zvyraznene...

podali sme reklamaciu.. ked sme ju na druzstve podavali tak ta pani povedala ze oni sa do 30 dni vyjadria... ale ze to by museli prerabat cele vyuctovanie /24 bytov/ a ze to sa nerobi a take reci....

mame sancu na pozitivne vybavenie reklamacie? kam sa obratit ak by reklamaciu neuznali?

Sito, ak by to bolo tak, ako pises, potom by neexistoval problem merania tepla u PRVN, potom by neexistoval rozdiel v nameranych dielikoch, ktory je v praxi aj 20000, jednoducho to vsetko vyplyva z principu, podstaty a cinnosti pomeroveho merania a kto vie jeho podstatu, tak nemoze konstatovat to, co si konstatoval ty.Ak sa nieco meria bezrozmerne a nema ziadny vztah k meranej fyzikalnej velicine, tak iba vyjadruje nieco, ci lepsie sa snazi vyjadrit nieco, konkretnejsie nejaky podiel na niecom. Ale medzi nameranymi dielikami a odobranym teplom radiatora urcite nie je priama zavislost a uz vobec nie linearna. Ak by bola, potom by sa neriesili ani pohyblive teplotne stredy....takze nie je v podstate ani o com diskutovat. Namerany vysledok PRVN je totiz zavisly na dalsich faktoroch, ktore negativne ovlivnuju meranie tepla. Asi preto, ze bezrozmerne meranie PRVN podla Teba dost zasadne nieco vyjadruje, tak to sposobuje v praxi obrovske problemy pri rozpocitavani nakladov na teplo.Staci iba pozriet EN 834 a EN 835. Asi preto, ze je to take prehladne, tak sa v legislative pre rozpocitavanie nakladov na teplo zaviedla zakladna a spotrebna zlozka, preto sa zaviedli koeficienty nevyhodnej polohy, asi preto zaviedli v CR podmienku, ze rozdiel v rozpocitanych nakladoch nesmie byt vacsi ako 40%.......Ja som jasne napisal, ze sa mozu dohodnut na sposobe ineho rozpocitania v zmysle vyhlasky, ale urcite nie je koser sankcia za stanovenu minimalnu spotrebu, stanovenu dielikami......Zo skusenosti viem, ze pri vypnutych radiatoroch v byte neklesne teplota pod 17 stupnov, takze pri normalnej relativnej vlhkosti plesnenie v byte nehrozi, to ma pricinu v skutocnosti niekde inde. Cislo je iba cislo a skutocne poznanie je niekde inde. Zaruka na meraci system v podobe 10 rokov a podstata merania systemom PRVN nemaju nic spolocne. Ten system funguje stale rovnako. Tak, ze nikdy pri merani tepla PRVN, ak na vstup radiatora pripojime kalorimeter, nenameria rovnaky pocet dielikov pre jednu kWh, najma ak budeme termostatickym ventilom menit teplotne podmienky v miestnosti, pretoze preto sme si nakoniec termostaticky ventil davali.A tak, ak je nieco raz tolko a za chvilu inac, tak to naozaj nemozeme brat vazne. Ale pretoze ludia sa nezaoberaju tym, co im meria teplo v byte, tak to netrapi ani vyrobcov......ak im nieco ide aj tak dobre na odbyt, ved technicky pokrok sa uz prejavil tym, ze sa nahradili odparovacie PRVN elektronickymi, dokonca dvojsnimacovymi, takze vlastne zuri technicka revolucia...........v nasich penazenkach.

Sito, ja vyhlasku 630/2005 ovladam, ale budem rad, ak mi zdovodnis pravne tu sankciu, o ktorej tvrdis, ze z pravneho hladiska je v poriadku v zmysle naseho pravneho poriadku. Budem iba rad, ak sa nieco priucim. Myslim tym ale pravne zdovodnenie.

Najprv to, že ten systém funguje každý rok po celu dobu životností rovnako.

Postavili nám, v tej dobe družstevný dom. Ten kto ho projektoval isto vedel, že pri jeho vykurovaní musí brať do úvahy veľkosť miestnosti, ich ochladzovanú plochu na základe ich pomeru osadiť do miestnosti bytov, radiátory takej veľkosti, výkonu aby bola v bytoch dosiahnuteľná teplota 20 °C. Bez vyregulovania, pomerového merania a zateplenia pri tej cene, načo.

Počas doby 28 rokov si niektorí vlastníci povymieňali radiátory, príklad, 0,800 za 1,600, koeficient výkonu. Takže do bytu mu išlo viac tepla za rovnaké peniaze. Vlastne narušili projekt. Napraviť to malo vyregulovanie a aj napravilo do každého radiátora sa dostane toľko tepla, aby mohol byť využitý jeho výkon. Ale to sme vlastne tam kde sme boli. Vyregulovanie fungovalo, ale všetci využívali radiátory na plný výkon, však náklady sa rozdelia podľa m2. Vyregulovanie samotné, prinieslo domu o 10 -15 % zníženú spotrebu, ale náklady sa rozdeľovali podľa m2.

Aby boli náklady objektívnejšie rozdelené, bolo treba zistiť, ktorým radiátorom v dome, bytoch, miestnostiach pretieklo viac vody a teda voda dopravila do radiátorov viac tepla, Gj. preto sa na jednotlivé radiátory v miestnostiach namontovali prístroje, ktoré ak cez radiátor preteká voda o teplote viac ako 28 °C zaznamenáva jednotky, každá jednotka znamená určitý podiel zo spotreby na fakturačnom merači. Čim je jednotiek viac, tým bola na radiátor požadovaná vyššia potreba tepla, ešte raz potreba, ale to číslo neznamená spotrebu tepla, Gj. Čo je to teda za číslo, čísla všetky v dome ? Je to surovina, surové číslo. Ako zemiak, okrájaš, umyješ, uvaríš. tak isto to číslo je treba matematicky úpraviť. Prvé, jednotky je treba upraviť koeficintom výkonu. Keď spomenuté rdiátory budú mať 1 000 jednotiek v skutočnosti po úprave budú mať 800 a 1 600 jednotiek na rozdelenie nákladov. To odstráni rovnakú úhradu podľa m2, ak časť nákladov rozdelíme podľa m2, tak na tých nákladoch bude stale zvýhodnený rovnakou úhradou podľa m2. Aký je nato dôvod? ak nejaký je prečo ho dodávateľ pomerového merania nezapracoval do koeficientu výkonu? Mohol by byť 0,400 a 0,800, ale konečný výsledok bude rovnaký? jasne, treba jednotky ďalej upravovať ak je k tomu opravnený dôvod. A dôvody sú, každý dom má iné dôvody. Preto nemôže byť nariadený nejaký kasárenský spôsob rozdelenia. Ani nie je.

Zateplili sme. A bolo treba počkat na výsledok pomerového merania v dome. Všetky merače slúžia všetkým vlastníkom bytov. A potom výsledok výsledok uvariť tak, aby všetkým vlastníkom chutnal.

Variť treba od nuly, v tomto prípade od priemeru všetkých zaznamenaných jednotiek v dome na jeden radiátor. postupen tie čísla v jednotlivých miestnostiach upravuješ, až dostaneš k tomu že už nie je čo zohľadňovať. vypočitaš jedno číslo a to funguje počas životnosti prístroja každý rok a pri každom namerano Gj. fakturačným meračom.

A potom sa všetko odvíja od priemeru jednotiek. A ten je vždy v dome. Aj v Česku.

Však nech ho prerobia a zadarmo. Máte s nimi podpísanú zmluvu a nech ju plnia. Tiež by sa im nepáčilo, keď by ste neplnili svoju časť a neplatili im.