Z analýzy merania spotreby tepla v kWh za roky 2007 a 2008, meranom v bytoch
elektronickými kalorimetrami v našom nezateplenom bytovom dome so 60 bytmi, samozrejme s hydraulickým vyvážením vyplýva:
Z charakteristík a tabuliek spotreby tepla v bytoch je vidieť rozloženie spotreby tepla od 1000 kWh až do 11 000 kWh, kde spotrebu tepla do 6000 kWh môžeme považovať za ešte hospodárnu, pričom oblasť spotreby tepla od 5000 kWh - 6000 kWh môžeme považovať už za hraničnú a tejto spotrebe tepla zodpovedá pravdepodobná teplota v byte v rozsahu 21,5 C- 22 C podľa Gausovho rozloženia teploty v bytoch na základe početnosti výskytu, ako vyplýva z obrázku Rozloženie teploty v bytoch. Uvedenej teplote odpovedá v podstate aj priemerná spotreba tepla v bytovom dome na úrovni 5521 kWh. Túto spotrebu malo 14 bytov, nižšiu spotrebu tepla, ako je priemerná spotreba tepla malo 25 bytov, v ktorých sa dosahovala maximálna teplota v byte do 21,5 C. Dá sa konštatovať, že na hospodárnej spotrebe sa v podstate podieľalo 39 bytov. Spotreba od 6000 kWh až 11 000 kWh je oblasťou nehospodárnej spotreby tepla, ktorá odpovedá požadovanej tepelnej pohody v byte zo strany vlastníkov bytov. Tuto spotrebu malo 20 bytov.
Pri porovnaní závislosti nákladov na teplo na pomere základnej a spotrebnej zložky a veľkosti spotreby tepla v 3-izbovom a 4-izbovom byte je vidieť vplyv menšej plochy bytu 3-izboveho bytu na zmene podmienok v pásme spotreby tepla od 5000 kWh do 6000 kWh, kedy vlastníci 4-izbovych bytov v tomto pásme spotreby tepla priplácajú už aj na teplo vlastníkom bytom v tom istom pásme spotreby tepla a v ostatných pásmach nadspotreby. To znamená za tu istú spotrebu tepla podľa merača tepla v pásme spotreby tepla v byte od 5000kWh do 6000 kWh, získavajú tieto 3-izbové byty od všetkých bytov s menšou spotrebou tepla do 5000 kWh a 4-izbových bytov s tou istou spotrebou vo všetkých pomeroch základnej a spotrebnej zložky príspevok od 356,-Sk do 1783,-Sk, o ktorý zaplatia menej za teplo, ktoré v skutočnosti odobrali v byte radiátormi. Z toho vyplýva , že pásmo hospodárnosti pre tieto byty je v skutočnosti od 4000 kWh do 5000 kWh, pričom by na základe tejto spotreby mali dosahovať porovnateľnú teplotu v bytoch, ako v 4-izbovych bytoch v pásme spotreby tepla od 5000kWh do 6000 kWh.
Keď porovnáme náklady na teplo v 3-izbovom a 4-izbovom byte pri porovnateľnej spotrebe napr.4631 kWh v 3-izbovom byte a 4621 kWh v 4-izbovom byte, ktorá je menšia o 10 kWh , tak zistime, že pri úhrade nákladov na teplo podľa meračov tepla a teda podľa skutočné odobraného tepla zaplatí 3 izbový byt 14 916 ,-Sk a 4-izbový byt 14 884.-Sk. No pri uplatnení základnej a spotrebnej zložky a pomere 10/90 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 329,-Sk viac než 3-izbový byt, pri pomere 20/80 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 688,-Sk viac než 3-izbový byt, pri pomere 30/70 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 1048,-Sk viac než 3-izbový byt, pri pomere 40/60 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 1408,-Sk viac než 3-izbový byt, pri pomere 50/50 zaplatí 4-izbový byt za teplo o 1769,-Sk viac než 3-izbový byt a pri platbe podľa podlahovej plochy zaplatí 4-izbový byt viac o 3548,-Sk viac, ako byt 3-izbový. Rozdiel podlahovej plochy teda negatívne vplýva na náklady na teplo pri porovnateľnej spotrebe tepla v neprospech väčšej plochy bytu. Čim vyššia je spotreba tepla, tým je aj vyšší rozdiel v nákladoch na teplo. Pri spotrebe tepla v pásme 11 000 kWh v pomere základnej a spotrebnej zložky 30/70 uhradí 3-izbový byt na nákladoch pri spotrebe 10 719 kWh o 5921 ,-Sk menej , ale 4-izbový byt uhradí na nákladoch pri spotrebe 10 330 kWh o 4411,-Sk menej, z čoho vyplýva, že na menší byt pri väčšej spotrebe prispievajú ostatní viac, ako u menšej spotrebe tepla vo väčšom byte. Čím vyššia spotreba tepla, tým väčšie výhody, takže šetrenie tepla podľa vyhlášky 630/2005 Z.z je vlastne nezmyslom, nakoľko vyhláška je nastavená tak, že sama podporuje tých, čo s teplom nešetria a chráni ich tým, že na ich luxusnú spotrebu tepla sa musia zo zákona poskladať ostatní, ak nepochopia, že podľa vyhlášky 630 /2005 Z.z spravodlivo náklady rozpočítať nie je možné.
Z tabuľky závislosti nákladov na telo v byte na pomere základnej a spotrebnej zložky a veľkosti spotreby tepla v byte jasné vyplýva, aká deformácia vzniká pri rozpočítavaní nákladov na teplo podľa podlahovej plochy, tento spôsob sme používali do zavedenia meračov tepla v byte. Takže je jasne vidieť, že tí, čo mali hospodárnu spotrebu tepla v byte, to znamená do 6000 kWh, doplácali navyše za teplo od 641,- Sk až 16 479,-Sk na tých a tým, čo s teplom nešetrili vôbec, celkovo podľa spotreby tepla v roku 2008 by doplatilo 39 bytov za teplo , ktoré nespotrebovali v bytoch navyše o 190 000,-Sk bytom, ktoré mali nadspotrebu tepla a teplom nešetrili, teda 20-tim bytom. Iba 14 bytov, ktoré majú hraničnú spotrebu tepla, by podľa podlahovej plochy by zaplatili v podstate to, čo aj odobrali. Kto si vie priebeh predstaviť graficky, tak je mu jasné, ako to zákonodarca nastavil a kde je minimum spotreby tepla. Na 6000 kWh.
Táto deformácia sa prejavuje pri používaní základnej zložky, čím je základná zložka vyššia, tým je vyšší vliv podlahovej plochy bytu na spotrebu tepla, takže všetky byty s hospodárnou spotrebou tepla do 6000 kWh sponzorujú spotrebu tepla v bytoch so spotrebou tepla nad 6000 kWh, ktoré platia tým menej, čím je vyššia ich spotreba tepla v byte. Na jednej strane štát požaduje zníženie spotreby tepla v budove, zavádza povinnú energetickú certifikáciu budov a na druhej strane skrytým spôsobom poškodzuje tých, čo s teplom šetria a zvýhodňuje tých, čo majú nadspotrebu.
Pri použití spôsobu rozúčtovania v pomere základnej a spotrebnej zložky 50 % / 50 % sponzoruje 39 bytov teplo ostatných od sumy 321,-Sk do sumy 8240,-Sk, celkovo asi 83 000,-Sk za teplo, ktoré v byte neodobrali a nespotrebovali, ale zaplatili ich bytom, ktoré mali nadspotrebu tepla v byte, pričom byt s maximálnou spotrebou zaplatí až 10 000,-Sk menej, než v skutočnosti spotreboval teplo. Nakoľko najmenšia základná zložka podľa vyhlášky môže byť 30 % a najvyššia spotrebná zložka 70%, aj pri tomto spôsobe rozpočítavania by doplatilo 39 bytov za teplo, ktoré neodobrali vo výške 50 000,-Sk v rozsahu od 4900,-Sk do 192,-Sk. A byty, ktoré mali nadspotrebu by zaplatili o 50 000,-Sk menej za teplo, ktoré síce odobrali, ale podľa vyhlášky ho nezaplatia.
Najnevýhodnejší pomer základnej a spotrebnej zložky pre rozpočítavanie nákladov na teplo pre vlastníkov bytov je 50 na 50, kedy menšie byty s vysokou spotrebou majú náklady na teplo rozpočítané až o 8000,-Sk nižšie, ako sú skutočné skutočne náklady za odobrané teplo v byte.
Najnevýhodnejšie je rozpočítavanie nákladov na teplo podľa podlahovej plochy, kedy menšie byty s vysokou spotrebou tepla majú rozpočítané náklady na teplo nižšie, ako v skutočnosti odobrali až o 15 000,-Sk, ktoré idú na ťarchu bytov s hospodárnou spotrebou tepla v byte, čim sa sami vlastníci týchto bytov nedobrovoľné podieľajú na úhrade vysokej spotreby tepla v iných bytoch bytového domu.
Pomer bytov 3-izbových a 4-izbových v bytovom dome je pritom v pásme hospodárnosti spotreby tepla až hraničnej hospodárnosti spotreby tepla - s ročnou spotrebou do 7000 kWh v podstate 1:1, teda veľkosť podlahovej plochy pre stanovenie spotreby tepla v byte, nie je rozhodujúca. Rozhodujúcim faktorom je predovšetkým požadovaná a realizovaná tepelná pohoda užívateľa bytu v jeho byte, jeho realizácia opatrení za účelom zníženia spotreby tepla v byte a jeho správanie sa k teplu ako komodite.
Spotreba tepla v byte je teda predovšetkým závislá na realizovanej tepelnej pohode užívateľov bytu a na technických opatreniach v byte, ktoré smerujú k zníženiu spotreby tepla v byte.
Analýzy spotreby tepla v bytovom dome poukazujú, že najspravodlivejšie rozpočítanie nákladov na teplo je podľa skutočnej spotreby tepla v byte – podľa skutočnej energetickej náročnosti bytu, „ podľa zásady, čo odoberieš, to aj zaplať,“ bez aplikácie základnej a spotrebnej zložky pri rozpočítavaní, ktoré v podstate deformujú spravodlivé rozpočítavanie, pretože sú neadresné a nesystémové. S použitím konkrétnych a jasných pravidiel pre rozpočítavanie nákladov na teplo pre daný bytový dom, kde sú akceptované zásady a podmienky pre rozpočítavanie nákladov cieleným spôsobom a teda systémovo, s akceptovaním faktoru tvaru budovy, aplikáciou technických opatrení vo všetkých bytoch za účelom zníženia spotreby tepla v byte, vrátane realizovaného merania priemernej teploty v každej miestnosti v byte a aj s možnou aplikáciou sociálnych zásad, ktoré ale zabraňujú nespravodlivému rozúčtovaniu nákladov na teplo v bytovom dome a ktoré by mal pre bytový dom vypracovať správca, alebo spoločenstvo vlastníkov bytov.
Naposledy upravil najag : 31.05.09 at 15:22