Japonkam zvazovali chodidla pred 150 rokmi. To nema nic spolocne s tym, ze aj dnesna generacia ma problemy s bedrovymi klbmi.

myslíš,že dnes už nie? ani ženská obriezka sa už nerobí?? ani novorodenci ženského pohlavia sa už v Indii (či kde....) nezabíjajú?......tradícia je nezničiteľná....

No par blaznov sa vzdy vsade najde, ale to nie je statisticky dolezite. Japonci opustili tradicie velmi rychlo, mladi si uz vsetci farbia vlasy, davaju si piercingy este aj do zubov.

Take, ze vsetci muzi v tmavom obleku tam skoncilo v podstate zo dna na den niekedy pred dvadsiatimi rokmi a myslim ze to zvazovanie noh este ovela skor.

My balíme naširoko od narodenia. Dokonca by som povedal, že je to takto lepšie. Ortopéd nás poslal aj na rehabilitáciu, takže od cca prvého týždňa života s ňou aj cvičíme. Radšej preventívne naširoko od začiatku ako v neskoršom období riešiť nejakými vankúšikmi.

Bola u nás kamarátka, žije vo Švajčiarsku, má dieťa o dva dni staršie od nášho, tiež dievča. Tam sa až po roku zisťuje, či sa kĺby dobre vyvíjajú a keď nie, až potom sa to rieši, naširoko nebalia, necvičia.

Niekedy sa u nás nosili deti v šatke na chrbte, nohy mali prirodzene naširoko. Keďže móda a životný štýl nepustí, náhradou je už to spomínané balenie naširoko.

Rád by som si o tom prečítal históriu, lebo zatiaľ len viem z počutia, že balenie naširoko vymyslel nejaký košický lekár. Ak viete o tom viac, sem s tým

Ja by som to prirovnal k čisteniu zubov - tiež si ich čistíme preventívne a nie až keď máme zubný kaz.

Keď sa mi v r.1996 narodil syn, detská lékárka poedala, že poštolky nepoužívať - ak dieťa nezaviažeme do perinky "do pozoru" samo si dáva nožićky od seba. Poštolky - keď sú uviazané tak, že tlačia tie šnúrky do kože vraj zamedzujú vyživovaniu kĺbov.
Tak som potom poštolky nepoužívala a všetky tri deti boli v poriadku. Ale myslím že je to skôr o vrodenej predispozícii a len u takýchto detí by sa dalo "vyskúmať" čo je lepšie.

Môj názor je taký ,že stými gaťkami sa nič nepokazí keď sa používajú.Je zaujímavé , že lekári sú nejednotní v tomto.Jeden hovorí používať , druhý , že nie.A potom sa chúďa mamička,babička trápi lebo chcú pre svoje dieťa , vnuka len to najlepšie a nevedia sa rozhodnúť.Používalo sa to x rokov a bolo to dobré?Teraz už nie je?Možno budem nie 100 ale 1000 rokov za opicami , ale mi ich používať budeme.bodka

Poštolky sa u nás používajú už takmer polstoročie
BRATISLAVA. Poštolkove nohavičky, ktoré fixujú najmenším deťom nohy v širšej polohe, dostali meno po bratislavskom ortopédovi Ivanovi Poštolkovi. V roku 1966 mu ich patentoval vtedajší Úrad patentov a vynálezov v Prahe.
Doktor Ivan Poštolka je už sedemnásty rok po smrti. Jeho vdova, 85-ročná Kvetoslava Poštolková je však stále čulá dáma, ktorá si na vznik nohavičiek, ktoré mali pomáhať deťom s bedrovými ťažkosťami, veľmi dobre pamätá.
Prvé ušila práve ona doma v kuchyni a po večeroch vyrábala aj ďalšie a ďalšie, kým manžel neprišiel na to, ktorý materiál bude na fixáciu detských nožičiek najvhodnejší. „Problematické bolo napríklad zapínanie. Bože, a čo bolo okolo toho písačiek, lebo najskôr to podal ako zlepšovací návrh do Protetiky, kde ho v roku 1963 aj prijali. Ja som ich niekedy už nemohla ani vidieť," hovorí so smiechom pani Kvetoslava.
Deti mávali vykĺbené nôžky

Poštolka pôsobil ako všeobecný ortopéd v Nemocnici na Bezručovej ulici. Medzi jeho pacientov patrilo aj veľa detí. Mnohé sa v šesťdesiatych rokoch rodili s vykĺbenými nožičkami. „No a muž im chcel pomôcť. Viete, on bol taký zlepšovateľ, všeličo dokázal vymyslieť," spomína manželka.
V tých časoch najmä na dedinách ženy deti dlho balili do periniek, nohy mali dojčatá zviazané vedľa seba, čo kĺbom neprospievalo. Poštolka prišiel na to, že ak sa budú deti baliť naširoko, ich bedrovým kĺbom to bude prospievať.
Lenže bavlnené plienky bolo treba niečím pridržať. Tak vznikli nohavičky, ktoré doktora Poštolku prežili. Dodnes ich vyrába Protetika, aj keď už len obmedzene. „Naše tri deti otcov vynález nevyskúšali, no vnúčence, ba aj pravnúčence dedkove nohavičky vo výbave mali," povedala pani Poštolková.
V Česku sa neujali

O svojom patente doktor Poštolka neraz rozprával na lekárskych medzinárodných kongresoch, v Česku bol jeho stúpencom profesor Frejka, ktorý sa tiež pokúšal „poštolky" uzákoniť do zdravotníckej starostlivosti. Nebol však taký úspešný.
Na ortopédiu sa v rodine Poštolkovcov síce nedal ani jeden potomok, no predsa sú v nej traja lekári - najmladšia dcéra, zať aj vnučka.

Super článok, ďakujem Žabinka.