Neboj sa, dostaneš sa z toho, len netreba nad sebou a hlavne nad tým, čo nevieš ovplyvniť, toľko premýšľať. Prajem skoré uzdravenie, a držím prsty.

Myslela som že sem pridám pár riadkov, ale po zhliadnutí videa o Nickovi Vujicicovi sú všetky slová zbytočné.

Milá gymka, tak už si na dobrej ceste. Páči sa mi to, že si si to uvedomila...to JA ..tak to má byť veru, bo ak TY pre to nič neurobíš, tak ani lieky ani tie cenné rady nebudú stáť za nič. Nemáš sa za čo hanbiť, tou sínusoidou prechádzame všetci, len niekedy sa toho nazbiera trošku viac a nezabúdaj, že aj choroby sú psychosomatického pôvodu. Neprivolaj si ešte aj iné choroby. Daj si vylúčiť lekármi čo sa len dá a potom pracuj na sebe...život je krátky, aby sme si ho mohli dovoliť odbabrať. Píš a vylievaj si srdce....to veľmi pomôže...Držím ti palce!!! Drž sa !!!

Gymka, teším sa, že dnes si už hore . To znamená, že rady pomohli a úsilie všetkých prispievateľov do tejto témy nebolo zbytočné. Všetko dobré prajem a iba pozitívne myslenie.

Vďakapánubohu za tú "sínusoidu" - veď ako inak by sme vedeli rozlíšiť, že práve TERAZ sme šťastní a spokojní, keby sme si nepamätali, aké to v živote OBČAS dokáže byť na ho...figu?

...akurát že - aj ja sama som si pred x-rokmi uvedomila, že keď mi bolo dobre, brala som to ako samozrejmosť, ale keď mi bolo nanič, dookola som si v hlave opakovala "kur...nik, ako mi je zle, zle, zle"...
Až kým som sa nerozhodla robiť to naopak - a tak si dávam pozor na to, kedy sa cítim (v podstate) fajn, a aj si to s vnútorným úsmevom opakujem - "jejdanenky, ale mi je teraz dobre, dobre, dobre"...!

(Aj na bolesti zubov - hlavy - čohokoľvek - je pre mňa najkrajšia tá predstava, ako mi bude fantasticky, keď bolesť (hoci aj po tabletke) pominie...)

No konečne ti to zaplo - ty sama si si strojcom svojho šťastia a pohody - dochtor len kontroluje (aj tak prd zistí ), ale ako sa budeš cítiť, záleží na Tebe - keď je pekne, vylez von (písal som, aby si nahodila "kamufláž" a "háby" a vycapila si sa niekde na kafčo) a čum po ostatných. Zabudneš na svoje problémy, keď uvidíš iných, ako sa rehlia od ucha k uchu (keby uši nemali, tak možno i okolo celej hlavy ) - hneď sa ti bude život zdať krajší a zmysluplnejší.

ja som to vedela aj predtým, len ked sa človek, čo aj na chvíľu ocitne dole, tak chodia len čierne myšlienky. pritom už od praveku sa človek snažil len o jedno - prežiť!!!! dlho som sa motala v múdrych knihách o ezoterike, prečítala som celého Coelho, ale potom sa príde na to, že svet je slzavé údolie, aký má zmysel, načo som tu, akú úlohu plním...... bla, bla, bla. možno to aj nemá zmysel, no a čo. ja vravím, že ľudia sa delia na dve skupiny: jedny si to tu prišli užiť ( nad ničím sa netrápia, život je gombička) a druhí si to tu prišli odtrpieť ( to je tá skupina: načo som tu, aký to má zmysel - to sú asi tí chorí.:-)

Toto ma terazky napadlo.
http://www.bomba.cz/video/jana-kocia...ahod-starosti/

...a tretí si užívajú, keď sa užívať dá, a trpia, keď trpieť treba...
...a štvrtí si užívajú, aj keď sa nedá, a piati trpia, aj keď keď trpieť netreba...
...a šiesti...

Ľubka, trafila si klinec po hlavičke....veru, veru výhovorky sa nájdu vždy....teraz preto,lebo to, to a ono a čo ja viem čo ešte ....
Vždy je to o tom čo si človek pripúšťa...

Gymka držte sa

...má to ešte zmysel ? Odpoviem v duchu ...áno má .
Treba sa obklopiť rodinou ,priateľmi a dobrými ľuďmi, určite to pomôže. Hlavne odohnať čierne myšlienky, ktorými si môžete navodiť nepríjemný stav PP ba až záchvat.Ak niekto trpí PP a myslí si , že z toho je už von sa mýli.Stačí náznak možných problémov, stačí príchod zdravotného problému, nejaké rodinné,osobné či pracovné nezrovnalosti, opäť sa to môže vrátiť. Treba sa naučiť tieto situácie zvládať a život bude hneď krajší.Treba, aby človek pomáhal sám sebe .....a nie ponárať sa do úzkosti ,depresie a strachu ...nedovoliť aby Vás tieto zlé stavy ovládali .

Želám Vám veľa síl a veľa pozitívneho myslenia .Viem, že sa to vždy nedá, ale i napriek tomu snažte sa a žite život na plno.Je krásny , hoci si to niekedy nechcete pripustiť.

Gymka, Vy už teraz máte ten najdôležitejší a najväčší zmysel života, ktorý je aj najkrajší a to Vaše šikovné deti :-) .
Veď žena a matka - aký krajší dar v živote si môže priať ako túžobne čakať na vlastné vnúčatká, keď máte dcérku vydatú, čo Vám úprimne prajem! Vy nie ste sama a ani nebudete :-)
A aké povznášajúce do budúcna a zmysluplné vo Vašom živote je vidieť výsledok Vašej obetavej výchovy, keď budete sedieť v aule a tešiť sa ako Vášmu synovi odovzdávajú diplom do jeho rúk o úspešnom skončení štúdia, a potom čakať na založenie si jeho vlastnej rodinky :-)
Vaše deti sú Vaším vynikajúcim vysvedčením, že ste úžasná matka, ktorá dennodenne zodpovedne vychovala svoje deti !
A k tomu Vám treba gratulovať a priať veľa síl, aby ste sa vedela úprimne a len tak obyčajne tešiť z Vašich detí, hoci oni tiež (ako aj Vy či my v ich veku) si budú hľadať svoju vlastnú cestu, ale vždy sú tu pre Vás a vy pre nich.
Nič nie je tak zmysluplné ako Vaša krásna rodinka,ktorej prajem pevné zdravie a optimistickú myseľ!
Ehm, hoci aj bobáčiky treba, ale tie nikdy šťastnú rodinu nenahradia, skôr vyháňajú rodinnú súdržnosť a spolupatričnosť , bohužiaľ.... nie každý deň ruže kvitnú ..., ale je nádej v nás, že opäť rozkvitnú :-)

Nedá mi, aby som nepoukázala na blog Adriany Markovičovej - téma rozchodologia http://markovicova.blog.sme.sk/c/125960/nadpis.html, a na 13. komnatu Jany Šulcovej - ak mám pocit, že tápam, tak si to pozriem.
Môj odišiel za psychiatričkou, takže týmto odborníkom žiaľ neverím.

Gymka, prešla som si celú tému, všetky rady. Prechádzam teraz starosťami pre dvoch koňov, štyri voly a niekoľko záprahov. Mám o nejaký týždeň viac, ako Ty. Tiež občas padnem na kolená, ale veľmi rýchlo vyskočím. Chcem sa Ti však poďakovať, najviac mi pomohli Tvoje slová - ako to nikdy nebudem robiť. Neklesnem na duchu. Zatiaľ sa mi to darí, a Tebe rovnako, len o tom ešte nevieš, či nechceš vedieť. Aj do zrkadla si ma prinútila pozrieť. Som úžasná, nádherná, štíhla, okatá, taká akurát./ Dúfam, že to tu nebude čítať môj najúžasnejší manžel na svete/. Takže kúp nové zrkadlo. Čo viac by som Ti vlastne mohla poradiť? Si úžasná, si taká, aká si.

Zadovazit si psika a hned budu aj priatelia- psickari, zmysel zivota, netreba k tomu vela, staci zajst do utulku a zobrat si jedneho malickeho, ktory vela nepozerie.Panicka porucha bude hned prec., ale k tomu ti tu nikto nedopomoze, to musis ty sama.

Ja mam za sebou takych 5 rokov, ktore by mozno ini ludia nezvladli. Uz som bola uplne dole a sama som si povedala, dost! lebo mi naozaj preskoci z problemov. A boli to existencne problemy, nehovoriac o zdravi celej rodiny!

Otrepala som sa sama, nikto ti v tom nepomoze to mi ver. Najdi zm,ysel zivota a venuj sa mu.

Ini ludia bojuju o kazdy den zivota naviac a ten boj je urcite velmi tazky!! Clovek nema pravo sam ten boj skoncit!!

psíka mám, úžasného z útulku, je neskutočne milý a vďačný. odkedy je u mňa veľmi zmúdrel a stal sa " pánom domu". psíčkari to poznajú: na gauči má prednosť on, ráno vstávam podľa neho, všade ma kontroluje, či robím veci správne, alebo náhodou, či sa mu neujde nejaká mňamka.... proste malý zázrak.
zajtra idem na ct hlavy, trochu sa bojím, nie vyšetrenie, ale výsledkov...
a rozhodla som sa založiť novú tému: Proti depke

Gymka, konečne čítam vo Vašich príspevkoch pozitívno

Tak , ako mozes byt sama, ked mas psika? Ved ho chodis vencit nie? Tam sa psickari stretavaju, rozpravaju,tesia zo psov. Moja rada- nezakladaj nove temy o depke, chod radsej von so psom, hoci aj 8 krat denne! Je to lepsi liek na depku, ako nova tema.

žiť život akýkoľvek má vždy zmysel , nie vždy je to tak ako by sme chceli