Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
posunutý do vlády (zatiaľ nezaradený):
materialy
Z dôvodovej správy:
Účelom tohto návrhu zákona je:
- implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie)[2] (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011); transpozičný termín: do 16. marca 2013 (ďalej len „smernica 2011/7/EU“). Smernica 2011/7/EU s účinnosťou od 16. marca 2013 zrušuje a nahradzuje[3] smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/EHS z 29. júna 2003 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 200, 8.8.2000) (ďalej len „smernica 2000/35/ES“), ktorá bola do právneho poriadku transponovaná zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
- úprava transpozičnej prílohy transpozičných právnych predpisov v dôsledku prijatia a publikovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie);
- reakcia na podnety aplikačnej praxe.
Vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2011/7/EU bola prijatá v rámci legislatívnej techniky prepracovania znenia smernice 2000/35/ES, návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia len tých ustanovení, ktoré boli zmenené alebo doplnené v rámci legislatívnych prác, napriek tomu pristúpil predkladateľ k vypracovaniu komplexnej tabuľky zhody postihujúcej nielen transpozíciou prepracovaných ustanovení smernice 2000/35/ES, ale pre lepšiu čitateľnosť a porozumenie všetkých ustanovení smernice 2011/7/EU. Najdôležitejšie zmeny v súvislosti s transpozíciou predstavujú najmä nasledujúce nové právne inštitúty:
-
ustanovenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (čl. 6 smernice 2011/7/EU),
-
pre orgány verejnej moci sa stanovuje maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku v trvaní 30 dní, od ktorej je možné sa zmluvne odchýliť len pod podmienkou, že takáto dlhšia lehota nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní (čl. 4 ods. 3 smernice 2011/7/EU),
-
pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi sa definuje maximálna lehota splatnosti, ktorú je možné zmluvne dohodnúť v trvaní 60 dní, s možnosťou individuálneho dojednania aj dlhšej lehoty splatnosti peňažného záväzku dlžníka, ktorá však je podmienená tým, že takéto dojednanie nebude značne nevýhodné pre veriteľa (čl. 3 ods. 5 smernice 2011/7/EU),
-
zavádza sa inštitút „nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe“, (čl. 7 smernice 2011/7EU).
+ je tam návrh nariadenia vlády:
§1
(1) Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku, ktorý vznikol zo záväzkového vzťahu medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti alebo subjektom verejného práva a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti, je výška úrokov z omeškania o 9 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky[i] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
§2
(1) Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením peňažného záväzku, ktorý vznikol zo záväzkového vzťahu medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti alebo orgánom verejnej moci a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti je určená v sume 40 eur.