Sloveni, zaplatíte zo svojich daní za cigánske „Nerobotnícke noviny“ Romano Nevo Ľil 73-tisíc eur!


Na Facebookovej fanúšikovskej stránke Romano Nevo Ľil publikoval 28. júna 2011 zrejme Roman Čonka, jeden z administrátorov stránky, status nasledovného znenia: „Volali sme na Úrad vlády SR. Projekt Romano Nevo Ľil bol podporený sumou 73-tis. eur. Suma nevyhnutná na vydávanie 12 čísel RNL v náklade 12 000 ks je 100-tis. €. Ďakujeme všetkým, ktorí rozhodli tak ako rozhodli. V tomto roku skončíme teda skôr.“



V čase, keď potraviny pre pracujúcich Slovenov neustále zdražujú, podobná správa vyráža dych – temer 2 200 000 slovenských korún odvedených z daní pracujúcich Slovenov poputuje podľa správy do cigánskych „Nerobotníckych novín“ Romano Nevo Ľil. Súdnemu človeku hneď napadne – a načo boli kedy Cigánom noviny, keď nevedia čítať ani písať? A následne: kto vlastne tie noviny píše? A pre koho vlastne? – veď vari môže aj ten najpomätenejší optimista tvrdiť, že na Slovensku sa nájde 12-tisíc plynulo čítajúcich Cigánov?

Na porovnanie uveďme, že náklad Slovenskjich národňjich novín – novín slovenského národa, ktorý už vtedy dal svetu cestovateľa Mórica Augusta Beňovského, polyhistora Mateja Bela, jazykovedca Ľudovíta Štúra, o čosi neskôr i vynálezcu padáka, Štefana Baniča, a podobných – v ktorom vychádzali v rokoch 1845 až 1848 kolísal medzi 400 až 800 kusmi! A pritom, podľa dobových Fényesových štatistík, počet Slovenov v Uhorsku sa odhadoval medzi poddimenzovaným počtom 1,5 milióna a reálnejším údajom 1,8 milióna slovenských obyvateľov. Pokrytie slovenskej populácie Slovenskjimi národňjimi novinami teda v dobe slovenského národného obrodenia predstavovalo po dobu troch rokov približne 0,0003% obyvateľstva. V prípade Slovenov aj to stačilo k prebudeniu a kultivovaniu celého národa.

Počet Cigánov na Slovensku sa k dnešnému dňu odhaduje na pol milióna a slovenský daňový poplatník tak prispieva svojou prácou na približne 80-krát väčšie pokrytie cigánskej populácie cigánskymi novinami, než mala k dispozícii družina slovutného uhorského jazykovedca Ľudovíta Štúra v čase slovenského národného obrodenia! Ani to však Cigánom nestačí, aby sa prebudili zo svojej špiny do kultivovaného sveta vôkol seba. Načim sa začať pýtať, či to bude iba „nedostatočnou vzdelanosťou“, „drobným nákladom cigánskych novín“ a či azda „neprispôsobivosťou bielych gádžov“ – teda nás, potomkov uhorského jazykovedca Ľudovíta Štúra...

Dôležité je pripomenúť, že slovenskej štúrovskej družine neobetovala uhorská prevažne maďarská vláda ani forint na vydávanie novín, zatiaľ čo my sypeme Cigánom 73-tisíc eur ročne! Pritom Roman Čonka v komentároch priznáva, že cigánske noviny si na seba zarobili pri ročnom predplatnom 10 eur iba 500 eur (50 čitateľov je už omnoho reálnejší odhad cigánskej inteligencie), z čoho 300 investovala redakcia do tlače poukážok...

Cigánsky vajda Attila Lakatos: „Keď mi budú kradnúť zemiaky, stanem sa gardistom!“

Napísal ATTILA LAKATOS

Keď som vyslovil, že existuje cigánska kriminalita, 30 % Cigánov v štáte žiadalo moju hlavu. Problém nie je v tom, že som to vyslovil, problém je v tom, že nič s tým nerobíme... My, Cigáni. Cigánskych lídrov z celého štátu je potrebné postaviť pred súd a všetkých zavrieť do basy, lebo ja mám pocit, že oni cigánsku komunitu držia v kóme už 20 rokov.

Cigánska kriminalita existuje

Bol som v takých dedinách, kde Necigáni môžu ísť do kostola len tak, že starký doobeda a starká poobede. Keby totiž odišli naraz, Cigáni ich vykradnú.

Už je viac ako neskoro, zjednoťme sa! Vy robíte niečo pre nás, organizujete rôzne stretnutia, ale ani jedného cigánskeho lídra som nevidel, aby prišiel a navrhol: „Poďme, Cigáni, sadnime si a urobme niečo pre naše rodiny, pre našich vnukov a deti!“. Vy stále robíte niečo pre nás.

Hovorí sa, že cigánska kriminalita neexistuje. Keď je ale z desiatich páchateľov desať Cigánov a z dvadsiatich dvadsať Cigánov, potom, čo to je?

Pozitívne diskriminujeme kvôli strachu z rasizmu

Zjednoťme sa a naučme naše deti, že nie každý učiteľ je rasista. Učiteľ dá žiakovi päťku, ten príde domov a povie: „Otec, dostal som päťku.“ Otec príde do školy a napadne učiteľa, lebo je vraj rasista, ale pol roka ani nevedel, kde chodí jeho dieťa do školy. Ani nevedel, kde je jeho dieťa, ale učiteľ je rasista... Keď ma lekár nevylieči z rakoviny, tiež je rasista... Poistenie auta je povinné, aj sa tak volá: Povinné poistenie. Nie však pre Cigánov. Policajti sú totiž rasisti...

Každý v tomto štáte je rasista?

Dôsledné dodržiavanie zákona: rodinné prídavky nie sú samozrejmosťou!

Je potrebné okamžite zmeniť školský zákon: V prípade, ak cigánske alebo akékoľvek dieťa udrie učiteľa, siahnime na jeho rodinné prídavky. Zoberme im ich! Toto nie je možné!

Prevenciou kriminality strach z perzekúcie a represie

Vezmime v rámci výučby 10 až 12 ročné deti na návštevu do basy pre mladistvých. Nech ju navštívia! Nech nežijú v romantickej predstave, aký úžasný je život v base. Takúto predstavu v nich treba zabiť!

Prenasledovanie Cigánov v Maďarsku dôsledkom cigánskej kriminality

Mám pocit, že Maďarskú gardu a podobné monštrá sme porodili my. Čím viac sme kradli, tým viac narástli. Keď mi budú kradnúť sliepky, pšenicu a zemiaky, tak aj ja sa skôr či neskôr stanem gardistom.

To kde existuje takýto cigán.Tento by mal byť romskym splnomocnencom.Ale tie noviny ma naštvali,preboha načo sú cigánom noviny za sto tácov?Mali by sme sa všetci sustrediť na to,aby sme tie tunely s romskymi peniazmi našli a odhalili,nech tie peniaze už naozaj idú do osád a nie všelijakým splnomocnencom a právničkám.

O ktoré roky išlo? Päťdesiate, šesťdesiate?

Má cirkev nejaké projekty? Alebo KDH? Vie sa o niečom?

BXLmiami existuje v Madarsku vid video:

Môj otec spomínal,že prídavky na deti boli naviazané na prácu,ak otec nepracoval,alebo mama,tak prídavky rodina nedostala a tiež ich nedostalo dieťa čo šlo za školu.No ale neviem vážne čo tí naši romski spolužiaci v škole robili,lebo ved nevedia čítať ani písať a preddôchodková generácia mala školsku dochádzku roky rokuce povinnú.

Mám pocit, že Maďarskú gardu a podobné monštrá sme porodili my. Čím viac sme kradli, tým viac narástli. Keď mi budú kradnúť sliepky, pšenicu a zemiaky, tak aj ja sa skôr či neskôr stanem gardistom.

Ten človek má 100%-nú pravdu
Mám taký dojem, že Harman a Juhász je len začiatok, ešte sa pár takých nájde a potom už bude neskoro lebo sa k nim pridajú aj ostatní " relatívne normálni". Toto nebezpečenstvo si musia uvedomiť politici, ale aj Cigáni. Možno nebudete so mnou súhlasiť, no nálady sú také a treba sa k tomu postaviť triezvo.

Bol kňaz,Červeň,na blogu Sme.Ale naozaj,načo misie do Afriky,mali by sestry a misioarov poslať do osád a pracovať s nimi.

do 1989 museli robiť. keď nerobil, zabásli ho a v base lepil sáčky alebo montoval drevené štipce na prádlo. končili zdš max. v 6. triede, keď pochopili ako majú počítať love. je to z 90% čmir, ktorý nikto nezmení pokiaľ nebudú odkázaní na robotu.

Snáď nebude osamelým bežcom.
Deťom asi najviac dnes pomôžu vzory z vlastných radov.
Ja viem z médii vďaka Petre Polnišovej o http://www.divemaky.sk/.

Aj z basy sa najprv posielalo deťom výživné, potom sa im zrážali všetky dlžoby a až tak zostalo basistovi na cigarety a pobyt. Niektorí si v base dokončovali aj výučný list, alebo maturitu popri lepení sáčkov. Mestský úrad mal takú právomoc nakladať s detskými prídavkami, že deťom zaplatil v družine (MŠ) jedlo, kúpil oblečenie alebo dal odvšivaviť deti - nie že ich dal materi do ruky aby ich prehajdákala. Preto sa v škole aj dalo ako-tak dalo sedieť s cigánskymi deťmi.

BXLmiami - to nevedia čítať a písať už porevolučné deti a nie generácia starších. Vtedy cigáni robili na ŠM ako pasáci kráv, ale videla som aj traktoristu alebo ako ošetrovateľa dobytka. Robili aj v zime v pridruženej výrobe ŠM alebo JRD v kováčskej dielni: vyrábali ploty, podkovy, bránky. Ženy zasa namotávali bavlnu, tkali z handier domáce koberce, alebo čistili perie, prali montérky.
Ale v žiadnom prípade neboli nezamestnaní!!!

Chytrosť našich Rómov
Kuriozity


Najnovší cigánsky vynález ako prísť k peniazom a zároveň oklamať náš hlúpy pseudohumanistický štát je nasledovný: úžerník poistí svojho „klienta“ na vysokú sumu peňazí, zaplatí za neho pár krát niekoľkotisícové poistné a potom si jeho „klient“ nechá odťať PALEC, čím sa stane pracovným invalidom (človek bez palca nie je schopný robiť takmer nič, bez oboch nôh sa pracovať dá, ale bez palca nie); poisťovňa to vyhodnotí ako úplné znemožnenie pracovnej aktivity (úplná invalidita) a vyplatí svojmu klientovi 1/4 zo sumy, ktorú by dostali jeho potomkovia pri smrti klienta, čo tu znamená približne 500 000 Sk, ktoré idú do úžerníkovho vrecka; cigán bez palca získa tak nárok na invalidný dôchodok – čiže ho začne zabezpečovať štát a nemusí pohnúť pre spoločnosť ani prstom. Tieto alarmujúce prípady sa začali na Slovensku rozmáhať.

Vychodili i stredné školy, alebo aj nie. Kto bol zamestnaný, je aj doteraz. Aj deti v týchto rodinách fungujú normálne.
Situácia radikálne zmenila po 89. Preto je vhodné sa spýtať,kto to vlastne v tomto štáte nezvládol?
Kde urobili nesoudruzi chybu?

Vitaj, Amerika! Alebo keď susedstvo s cigánmi nevyjde

Slovenskom otriasa samopalový masaker, ktorý sa odohral v Devínskej Novej Vsi (časť Bratislavy). 8 mŕtvych a ešte viac zranených. Všetci sú v šoku. To, čo by sme očakávali na východe Slovenska, sa začína diať na západe. Začalo to v Dubnici nad Váhom a pokračuje v Bratislave.

48-ročný Ľubomír Harman žil usporiadaný život. Po roku 89 pracoval vo viacerých firmách, všade ho hodnotili vysoko pozitívne. Čo mu sťažovalo život, bola cigánska rodina, ktorá bývala hneď pod ním a na ktorú susedia hlásili mnohé sťažnosti kvôli nevhodnému a hlučnému správaniu. Neraz privolaná polícia ani úrady si s nimi nevedeli poradiť.

Ľubomír Harman bol od roku 2008 nezamestnaný, takže už nemal možnosť sa chodiť vyventilovať od zlých susedov do práce. V takej situácii mu ostávalo na ventiláciu iba hoby, ktoré nutne muselo narásť: chodenie na strelnicu.

Včera pohár nervov ale pretiekol a nastal skrat. Skrat takého kalibru, na aký sme zvyknutí z USA. To, čo mal riešiť štát, prevzal do svojich rúk občan. Výsledkom je samopalom popravené problémové susedstvo. Prichádza polícia – tá, ktorá nebola schopná urobiť poriadky s domácnosťou, na ktorú išli sťažnosti. Prepnutý Ľubomír Harman strieľa aj na ňu a aj na všetko živé, čo sa hýbe. Zabil ženu v okne a postrelil mnoho ľudí, vrátane policajta do hlavy.

Následne postrelený políciou Ľubomír Harman pácha samovraždu. A pripisuje sa na svetový zoznam jednotlivcov, ktorí neboli ochotní trpieť túto anómiu, a tiež berie so sebou zopár tých, ktorí ju vytvárali alebo ticho trpeli.

Minister vnútra Daniel Lipšic ako reakciu avizoval sprísnenie držby zbraní ako aj dôslednejšie a pravidelné psychologické posudzovanie držiteľov zbrojného pasu. Namiesto toho, aby sa usiloval nastoliť poriadok v semenisku celého problému a to je „dať do laty“ nespratných tiežobčanov.

Ako vidno z emotívnych reakcií mnohých ľudí, multikulturalizmu majú plné zuby a zdá sa, že keby Ľubomír Harman nestrieľal aj mimo hlavného terča, bol by mnohými nielen východniarmi oslavovaný ako hrdina.

Harman sa však stal minimálne mementom toho, že zúfalá doba plodí zúfalé činy a keďže od kompetentných vidíme tendenciu skôr posilňovať faktory, ktoré tieto zúfalstvá spôsobujú, tak aby sme si na takéto výčiny pomaly začali zvykať. Vitaj, multikulturalizmus, vitaj anómia, vitaj, Amerika!

Pokus o sociálno-psychologický profil Ľubomíra Harmana

Z útržkovitých informácií, ktoré vieme o prípade v Devínskej Novej Vsi, sa môžeme pokúsiť zostaviť profil hlavného aktéra, pričom zistíme, že konal takmer plne racionálne.

Kto bol Ľubomír Harman?

Narodil sa 31. 3. 1962, v znamení barana. Z astrologického hľadiska vieme, že barani sú veľmi tvrdohlaví, ťažko sa poddávajú, idú vytrvalo za svojím cieľom.

Z informácií susedov sa dozvedáme, že bol introvert. Zo správ sa ďalej dozvedáme, že bol pracovitý, ale od 2008 nezamestnaný. Ďalej, že bol samotár – nemal silné a intenzívne sociálne ani rodinné vzťahy.

Kde žil Ľubomír Harman?

Rodina, ktorá bola Harmanom popravená, bola podľa relácie Lampáreň spred piatich rokov veľmi problémová, asociálna, cigánska. Veľmi hlučná a liezla na nervy všetkým ostatným nájomníkom. Mala obrovské dlhy na nájomnom. Nevedeli si s nimi dať rady ani polícia ani Miestny úrad Devínska Nová Ves ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prvé zlyhanie: právo a poriadok

Všetkých ľudí v paneláku muselo do zúrivosti privádzať to, že náš štát, ktorý má zabezpečovať poriadok, pri patologickom a kriminálnom správaní jedincov z cigánskeho etnika neustále maximálne zlyháva.

Dnes máme Deň Ústavy, tak si z nej trochu zacitujme: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“ (Čl. 32). Toto šalamúnske znenie si širšie môžeme vykladať aj tak, že keď zlyháva štát, nápravu môže uskutočniť občan prevzatím spravodlivosti do svojich rúk.

Druhé zlyhanie: sociálna spravodlivosť

Ľubomír Harman sa stal nezamestnaným ešte pred eskaláciou hospodárskej krízy. Vek približne 50 rokov je veľmi kritický pre hľadanie si novej práce. Do toho eskaluje kríza a osobnostná výbava introverta je na hľadanie práce najmenej uspôsobená.

Dávky v nezamestnanosti plynú pol roka, potom nastupuje pomoc v hmotnej núdzi. Avšak dávky v hmotnej núdzi sú pre situáciu Harmana výsmechom a nemožnou sumou na prežitie v Bratislave. Harman žil pravdepodobne z úspor a tie mu možno aj pomaly dochádzali. Úrad mohol odporučiť jediné: predajte byt, kúpte si domček niekde na dedine a zo zvyšných peňazí hravo do dôchodku vyžijete.

Harmanovi sa takéto riešenie ale nezdalo vhodné: prečo by on, ktorý celý život drel, mal predávať svoj byt, zatiaľčo v rovnakom byte žijúci ľudia, ktorí poriadne nepracujú, neplatia ani nájom, terorizujú celý panelák, sú upodozrievaní z dílerstva drog, sa tam môžu smelo veseliť ďalej a ísť na nervy všetkým naokolo? Okrem toho, ako sa dá predať dnes starší byt v Bratislave v čase, keď tých nových je plno a v susedstve tohto bytu je patologická rodina? Čosi nemožné.

Jasná rovnica: systémom vytvorený scenár

Vidíme tu dve obrovské zlyhania systému. Ľubomír Harman musel prirodzene neznášať: cigánsku rodinu, ktorá žila v jeho bezprostrednom susedstve, políciu, ktorá si s nimi nevedela poradiť, štát, ktorý ho do takejto situácie dostal.

A teraz si zoberme východiskovú situáciu Harmana: nezamestnaný, osamelý, odsúdený na postupné chátranie a živorenie s perspektívou iba zomrieť všetkými zabudnutý a nikým oplakaný. Do toho obrovská frustrácia z nespravodlivého systému a zároveň osobnostná sila a nepoddajnosť.

Je jasné, že keď si tieto faktory dosadíme do rovnice, vyjde nám riešenie, ktorého sa dopustil: oslobodiť svoj panelák od problémovej rodiny, zapísať sa do análov ako kontroverzná postava, ale pre mnohých hrdina a navyše umrieť v boji s reprezentantmi systému (políciou), ktorá má na celej situácii svoj podiel zodpovednosti. Na jednej strane zločin, na druhej občianska statočnosť.

U Harmana nešlo o skrat (keďže bol na celú akciu pripravený), ale o bilančnú veľkolepú samovraždu, ktorej scenár vytvoril tento systém a nesie zaň plnú zodpovednosť.

Americký profesor sociológie Robert Agnew v diele Tlačený ku kriminalite (2006) vytvoril teóriu všeobecného tlaku, podľa ktorej „neprimerané nápadné správanie, ako podráždenosť, nízka frustračná tolerancia, impulzivita, hyperaktivita, bezcitnosť voči iným, neraz i blízkym, deficity v pozornosti k iným, chýbajúce schopnosti [možnosti] riešiť problémy nielen že zvyšujú pravdepodobnosť, že sa jednotlivec dostane v interakcii s druhými do situácie sociálneho tlaku, ale aj pravdepodobnosť, že bude reagovať delikventným správaním.“

Reakcie politikov

Politici si túto zodpovednosť nechcú pripustiť. Minister vnútra chce ozbrojiť všetky policajné hliadky samopalmi, aby voči takým ako Herman mohli ľahšie zasiahnuť a zároveň zakázať samopaly pre civilné obyvateľstvo, lebo sa dajú prerobiť na dávkovú streľbu. Čo urobí minister vnútra potom, keď sa raz podobne s týmto samopalom zachová policajt? Na ich psychiku vplýva zlyhávanie systému úplne rovnako.

Premiérka Radičová odkazuje, že problémové susedské vzťahy treba riešiť legitímnou cestou. Akosi prehliada, že takéto akcie nastupujú vtedy, keď tie „legitímne cesty“ zlyhali.

Politici precitnú asi až potom, keď nejaký ďalší odhodlaný občan sa objaví so samopalom na Úrade vlády alebo ovešaný semtexom v strede parlamentu.

pochádzam zo snv a tí ktorí tu máte okolo 50-ky a ste zo snv, určite viete kde žili cigáni tak do 1975 - hájik, 16-tka, ... proste na okraji alebo za mestom. tí z hájika robili na píle alebo v drevosklade v novom domove (výroba nábytku), osp, pz alebo tam, ako píše hubatá. potom napadlo nejakú chorú hlavu, že ich bude asimilovať a tak z hájika, 16-ky, ... ich strčili do opustených domov do centra na zimnej a letnej ulici. po čase sa začali čudovať mestskí páni bordelu a kriminalite a nakoniec po 89-tom, keď sa o domy v centre prihlásili reštituenti nastal problém - kam s nimi.

vychodili - poznám aj takých aj takých čo nevychodili a na hoštákoch v pn si postavili rodinné domy. to sú tí z tých 10%

Ja tiež róbertka nemusím, ale ak má pravdu niekto s tým východom, tak potom by sme my, občania, mali kontrolovať a byť bližšie k tým, ktorí sa zaoberajú štátom. A štát sme my. Do volieb o nás, po voľbách bez nás je cesta našich vyvolených. Lebo to sú všetko len a len "naši "zamestnanci, ktorí so zamestnávateľom zametajú. Policajti, prokurátori, sudcovia, vyšetrovatelia, daniari, štatisti, sociálni štátni úradníci, bankári, a iní, ktorí dovolili vykradnúť dlhodobým zdieraním štátnu kasu. Či už priamou účasťou, alebo nečinnosťou. Alebo to boli výlučne rómovia, čo tunelovali od nežnej revolúcie? Malú, veľkú privatizáciu, prostredníctvom rôznych, dopredu dohodnutých zmúv tiežpodnikateľov so štátnymi inštitúciami taktiež riadili rómovia? Alebo nedajbože boli členmi konkurznej mafie, ktorá spolu s príslušníkmi FNM kúpila za korunu a predala si za milóny? Slabo kontrolujeme našich zamestnancov a tak celkom isto kráčame do konkurzu. Len tá konkurzná podstata nepostačí ani na zaplatenie konkurzného správcu.

by si bola nemilo prekvapkaná, keby si vedela koľko cigáňov vo veku cca 19 rokov ešte v roku 1989 nevedelo čítať a písať a dovtedy nerobili a o iných normálnych návykoch ani nehovorím.lenže ty nespomínaš obyvateľov známych to osád. A keď ho začalo tlačiť v pytlíku tak ho len eskorta so samopalmi doviedla naspäť od nejakej arani. Ale fungovalo to aspoň u niektorých a tí čo skončili v Sabinove deti nerobili.