Melnick
Nie som z iného štátu, som zo Slovenska a preto ma vždy rozčuľuje téma "prevýchovy zatiaľmenšiny".
Myslím, že už som aj tu na Porade písala, ako to s tou prevýchovou bolo za bývalého režimu.
Nie vždy som som sa živila ako účtovníčka. Som pôvodne vychovávateľka, ktorá si musela urobiť ďalšiu strednú školu ak som chcela pracovať v MŠ s deťmi predškolského veku. Vysokú školu nemám - dnes titul MGR. Sociálnej práce by som získala za pochodu popri nákupoch v meste a ešte by som sa aj zastavila na kávičke niekde na terase. ( To len na okraj toho, aké "ťažké" je dnes získať titul)
A teraz k veci: keď som už pracovala ako učiteľka MŠ v preplnenej triede s 30-40 deťmi skrsol v našom štáte nápad, že by sa mali začleniť do prevýchovy už deti predškolského, veku z menšiny tak často pretriasanej. Nápad to bol skvelý, veď už J.A.K
odvolávajúc sa na Aristotela a jeho výrok, hovoril, že všetci sa rodíme ako čistá, nepopísaná tabuľa a len počas života sa do nás zapisujú vedomosti, zručnosti a skúsenosti.
Takže hurá na to. Začali sa zriaďovať "Cigánske MŠ" - dobre čítate, žiadny preklep to nie je. Vyčlenili sa 4 učiteľky na jednu triedu a začala sa prevýchova.
Ráno, jedna učiteľka bola v MŠ a čakala na deti, ktoré prišli samé do MŠ, druhá z učiteliek sa vybrala po okolitých príbytkoch a zbierala tie deti, ktoré do MŠ neprišli.
Školníčka dohliadala pri raňajšej očiste detí a deti sa prezliekli zo svojich šiat, do nových teplákových súprav, nakúpených na tento účel.
Hrali sa a žili v priestoroch, ktoré im deti z mojej triedy mohli iba závidieť. Popoludňajší odpočinok trávili na nových postielkach a spali v nových pyžamkách. Ich celodenná kvalitná strava bola za 1,00 SK.
Viem to úplne detailne preto, lebo táto MŠ bola pridružená pod naše riaditeľstvo. Zdalo sa, že je to dobrá cesta prevýchovy a v mnohých prípadoch určite aj bola, ale skončilo sa to a ja neviem, kto je za to zodpovedný, že sa v tejto prevýchove nepokračovalo.
Na každom kroku počúvam, s akým nedostatkom financií bojuje náš štát - mám iba jednu skromnú radu : Páni nekupujte si tourbillonové hodinky za 2 miliony eur, lebo ste na ne určite nezarobili poctivo, ale peniaze určené na prevýchovu vlejte tam, kde sú potrebné a nech sa nevlievajú po ceste určenej na správny cieľ nejakou divnou náhodou do vašich nenásytných vreciek.
A všetkým, ktorí sa nehanebne obohacujú na úkor toho, aby sa konečne niečo s touto menšinou začalo robiť želám, aby sa im ráno zdravili neprispôsobiví : DOBRÉ RÁNO SUSEDKO !!!!!!
PS . myslím, že učiteľky boli vo výrokoch veľmi zmierlivé a že skutočnosť, je ešte oveľa horšia.
![Cry](https://www.porada.sk/images/smilies/cry.gif)
korela
O ktoré roky išlo? Päťdesiate, šesťdesiate?
Takuto skolku si aj ja pamatam. A bola z 80-tich rokov.
Ofiacialne to samozrejme nebola ciganska skolka...aj ked sa to tak oficialne nepomenovalo,ucel bol jasny. Aj ludia ju inak nenazyvali,ale nik o nej nehovoril hanlivo,iba v dobrom.
V jednej casti mesta,kde bola vacsina domov ciganskych obyvatelov sa z jedneho domu urobila skolka. Nebola to ziadna osarpana ciganska osada,ako ich pozname dnes z medii.
Aj ked 90% deti bolo ciganov, chodili tam aj biele deti.Neviem, kolko platili oni za skolku,ale pre ciganov to bolo za 1sk na mesiac.
Aj ked to cigani spociatku brali s nedoverou,po kratkom case bola skolka plne obsadena.
Bola to skolka ako kazda ina, ale viac sa dbalo na to,aby sa deti ucili hygiene a hlavne pripravovali deti na bezny zivot a na nastup do skoly. Hravou formou sa ucili pismenka,basnicky,pesnicky,alebo pomahali kucharke v kuchyni.
A ucitelky postupne zapajali aj rodinnych prislusnikov...
By ste sa divili,ako ciganske mamicky pozyvali pani ucitelky na navstevy,aby sa pochvalili a sutazili, kto z deti si vie najkrajsie upratat izbu,kto ich doma naucil viac basniciek, ci pesniciek.
Na rodicovske zdruzenia nechodili len rodicia,ale aj strykovia, bratranci a cele rodiny.
RZ sa robili raz za mesiac a mamickam sa vysvetlovalo,ako sa s detmi ucit,ako ich maju viest k hygiene, ci pomahat v domacnosti...
Dodnes mam v pamati malu ,kuceravu,ciernooku Zuzku,ktora bola milacikom vsetkych. Mala iba 3 roky ked nastupila do skolky. Mamicka si sama vybojovala,aby mohla nastupit predcasne,lebo jej starsie deti skolku doma vychvalovali a Zuzka plakavala, ze nemoze tiez chodit...
Dnes,po mnohych rokoch si myslim, ze to bol dobry napad... Vacsinu "tych deti" dodnes stretavam, ziju slusne,pracuju, ich deti sa nicim neodlisuju od inych,bielych spoluobcanov.
Taketo nieco sa dnes deti v ciganskych osadach same nenaucia...dnes su naucene iba bez namahy dostavat...
Rada by som videla,ak by si niekto kompetentny dal tu namahu a urobil by nejake statistiky,ako ziju dnes tie decka z ciganskych skolok,kolko z nich sa dokazalo zapojit do bezneho zivota...podla mna, iba minimum,/mozno ziadne/ skoncilo v osapranych osadach...
Ak chce vlada s romskou otazkou nieco urobit,tak by sa podla mna malo zacat vychovou od deti...