inak v Pezinku mám jedného staršieho kolegu veľmi skúseného klinického psychológa, ktorý má neskutočne skvelé výsledky s terapiou napr. žien po znásilnení. Bez liekov, bez vedľajších efektov, čiste vedecky psychologicky. Pomohol už mnohým pacientkám, ktorým iní nepomohli. Poznám ho, je to skvelý klinik, pôsobil i ako vedúci katedry klinickej psychológie v rámci atestácií z klinickej psychológie na lekárskej fakulte a je to skvelý psychoterapeut. Poznám ho osobne, robil som s ním keď som v rámci predatestačnej prípravy cirkuloval na psychiatrii, kde od šéfoval. V prípade záujmu môžem poslať kontakt na súkr. správu.

Tehotenstvo pod terapiou naozaj treba zvážiť a musí tu predchádzať prísne plánovanie terapie, respektíve tehotenstva pod terapiou. Indikácia pre tieto lieky je veľmi prísna a naozaj krajná možnosť a má sa indikovať až po všetkých iných vyčerpaných možnostiach, problém je skôr v tom, že táto liečba býva naozaj len krátkodobá, žiadna dlhodobá terapia. Ženy sú ale aj tak prísne sledované - presná diagnostika ultrazvuková, časté návštevy u psychiatra. V 1. trimestri je pri alprazolame väčšinou nižšie riziko, riziko stúpa viac v 2. - 3. trimestri a hlavne v 3. trimestri - hlavne pôrody pod touto terapiou, keďže tieto lieky prestupujú do plodu môžu svojimi centrálnymi účinkami zanechať ťažšie následky na dieťatku- tremor a týždne trvajúci tzv. floppy infant syndróm a abstinenčné príznaky. Novorodenci metabolizujú benzodiazepíny pomerne pomalšie ako dospelí ľudia.
Ale tak ako samotné lieky, tak aj náhle vysadenie liekov počas tehotenstva znamená riziko pre dieťatko. Myslím si, že samotný lekár nemá k rozhodovaniu dostatok informácii.

No super, takže ste mi len potvrdili to, čo som už vedela. Tehotenstvo pre mňa teda neprichádza do úvahy, na tejto liečbe som už nastavená 8 rokov bohužiaľ. Je to hrozné, nakoľko vymaniť z liekov sa nedá tak ľahko a zase im obetujem svoj život - svoje možné materstvo. Mám 32 rokov, takže na deti môžem zabudnúť. Žiaden partner so mnou nezostane, ak vie, že nebudem môcť mať deti - resp. aj po úplnom vysadení liekov je portrebný podľa mňa minimálne rok na regeneráciu organizmu a vyplavenie látok z tela. No a takto sa potom spúšťajú depresie

presne tak, depresia sa vracia po vysadení liekov, lebo v mozgu chýba látka čo sa volá serotonín a preto treba tú hladinu tej látky doplňať antidepresívami, aj ja som jedna z Vás. takže môžeme to brať tak, že musíme ich užívať doživotne, kto tvrdí opak, tak nevie čo to je depka. to je ako treba hladinu jódu doplniť štítnej žlazy.
držím ti prsty, aby sa ti raz podarilo nejakým zázrakom mať to dieťa.

A ešte by som sa vrátila k téme alkohol a benzodiazepíny - ľudia, ktorí berú tieto lieky by alkohol piť vôbec nemali.
Keď zoberieš tabletku Xanaxu alebo Fortinu, úplne prvý pocit, ktorý sa dostaví je Placebo - efekt, pretože účinkuje až po 10 - 20 minutách, plný účinok je až po 30 - 60 minutách. Práve tá viera v účinok lieku je to, čo odbúrava strach.
Po dlhodobej liečbe sa síce skráti čas zaspávania, predĺži sa čas spánku, zníži sa nočné bdenie, ale prudko sa redukuje hĺbka spánku a časť REM fázy, t.j. je potlačená fáza, v ktorej sa nám niečo sníva. Práve hlboký spánok a REM fáza sú tie najdôležitejšie časti, ktoré zodpovedajú za to ako sme si oddýchli, preto po týchto liekoch často nastane pocit, že síce spala som dlho, ale vôbec som si neoddýchla. Tu nejde o ten zdravý spánok, ale akosi umelo navodený "malinká narkóza". Toto si mnoho ľudí neuvedomuje a mylne sa domnieva, že toto je liek, ktorý pomôže aj zaspať a riešia s tým aj poruchy spánku. Keď ich berieš dlho, prichádza k silnému tlmeniu, poväčšine vždy ráno, ktoré vždy dostane pod kontrolu káva, kola, redbull, atď. Bohužiaľ zároveň sa vytvorí uzavretý kruh - Tlmenie-aktivácia-tlmenie a stále je potrebná silnejšia sedácia a potom silnejšia stimulácia, aby časom mohol človek normálne fungovať, aby si sa mohla večer poriadne utlmiť, musíš sa ráno poriadne stimulovať.
Keď ich však skombinuješ s alkoholom nastane asi toto:
Alkohol a benzodiazepíny zosilnia obojstranne svoje tlmiace a svaly uvoľňujúce účinky (preto máš aj pocit, že toto je dobré v tom momente). Ale pozor tu nepríde len k súčtu účinkov, ale, čo je nebezpečné - príde k potenciácii účinkov, čiže k ich násobeniu a to platí nielen pre efekt účinku (cítiš sa v tom momente dobre, účinok je 100%), ale aj k tým nežiadúcim sprievodným efektom (na druhý deň sodoma-gomora).
Lenka vyhľadaj pomoc čím skôr, potrebuješ ju, všetko ostatné musí ísť bokom. Nič v zlom, už teraz máš závislosť v tele a alkohol nie je nič iné ako ďalší uvoľňovací prostriedok a potlačovač strachu. Viem prirodzene táto alternatíva existuje, zoberieš lieky, dáš si k tomu alkohol a čoskoro sa z teba stane pomalyčky kandidát na ďalšiu závislosť, stratíš pocit sebakontroly pod vplyvom liekov a alkoholu a pomaly pustíš svoj život z rúk.
Prirodzene nebude to ľahké, potrebuje to prípravu, chuť a poevnú vôľu, možno bude treba prejsť na inú terapiu, alebo udržiavaciu terapiu, ale ty už začínaš strácať čas a hlavne nehľadaj dôvod prečo to nejde. Držím palce, veľmi

Ľudmila ďakujem za snahu pomôcť, ku psychiatričke chodím každý mesiac a rozprávame sa o tom pravidelne. S alkoholom to nie je až také tragické, ani charakter mojej práce mi nedovoľuje konzumovať alkohol nakoľko som veľa na cestách. Ale z času na čas sa stane, že je oslava, alebo sa ide s kamarátmi vonku, je nejaká grilovačka, stanovačka a niečo sa vypije - zásadne však nepijem tvrdý alkohol, nepijem ani energetické drinky. Ja sa nepotrebujem večer enormne tlmiť - kedy - ako - Xanax je naozaj pre mňa momentálne len druhotným problémom. Boli naozaj chvíle pred rokmi - keď som frčala na diazepanoch, apaurinoch, stilnoxoch, hypnogenoch, lexaurinoch a iných utlmovákoch, nakoľko som bola v tom čase psychická troska ( vyplýva zo situácie, ktorou som si prešla ). Dnes sú tie časy našťastie za mnou a spánok nie je u mňa problém. Dokonca sa vyspím veľmi dobre, ráno vstávam pomerne skoro okolo 5:30, som plná energie, nepotrebujem kávu, obmedzila som ju takisto na minimum ( boli časy keď som vypila 6-8 šálok denne, dnes je to max. 2). Problém u mňa nastáva asi tak naobed, kedy už cítim fyzickú slabosť a nepokoj - potenie, mierne krútenie hlavy. Následne Frontin mi pomôže. Že som v peknej kaši viem, že asi nebudem mať rodinu a deti tiež... že som si zasvinila telo chemikáliami takisto ( bohužiaľ v tom čase ma lekári potrebovali tlmiť, aby som sa naozaj nezbláznila ). Kiežby sa nič nestalo a žila by som ako predtým. Kiežby...

Leniqa, nezufaj. Ja sa teda v liekoch vobec nevyznam, ale uz to je podla mna krok dopredu, ze chces nieco spravit preto, aby si sa tej zavislosti zbavila. Ako pises mas 32 r., v dnesnej dobe je velke percento prvorodiciek bliziacim sa k 40 r., takze este nejaky cas mas. Mas dost velku motivaciu...Verim, ze sa Ti podari znova zacat zit normalny zivot aj so vsetkym co k tomu patri. Drzim palce.

Lenka nič som sa ti nesnažila potvrdiť - táto diskusia začala pred tvojím plánovaním materstva a to je pozitívne pretože máš dostatok času sa pripraviť a veci okolo toho riešiť. Máš možnosť osloviť špecialistov, ktorí sa takýmito liekmi v tehotenstve zaoberajú a tým získať čo najviac informácií, lekári, ktorí sa zaoberajú embryo - toxikológiou. To či sa môžu lieky vysadiť, či nahradiť je výsostne v rukách lekára a vždy nejaká možnosť existuje, skús sa pozrieť na to z tejto strany.

leniqa, Ludmila Vám to tu super vysvetlila, myslím, že lepšie to už ani nešlo vysvetliť. Teraz je rad na Vás. Ukázali sme Vám ako sa takéto situácie dajú riešiť, kde sa dajú riešiť a aj to, že sa dajú riešiť.

pre Leninqa.
Ja som brala diazepan pred 30 rokmi , keď som otehotnela. Predpísal mi ich môj gynekolog počas tehotenstva ,aby som nepotratila nakoľko prvé dieťa som porodila predčasne a zomrelo. Lieky som brala počas celého tehotenstva. Keď som druhykrát otehotnela znova mi ich predpísal môj gynekológ a tiež som ich užívala počas celého druhého tehotenstva, užívanie liekov nezanechalo žiadné stopy ani na mne ani na synoch, teraz mám dvoch zdravých synov mladší skončil vyšku už pracuje a starší tiež pracuje , pred 8 rokmi sa niečo stalo v mojom živote čo ma velmi zlomilo a potom som znova začala užívať neurol , ale vo veľkých dávkach . Posledná dávka neurolu bola keď som mala výpadky pamäte, vtedy moji synovia ma poprosili , aby som prestala s liekmi. Prestala som z jedného dňa na druhý a potom som to riešila alkoholom. Ale po istom čase pitia som začala študovať v škole popri zamestnaný a aby som sama utiahla platbu za dve vysoké školy zobrala som plus prácu, takže na bary a alkohol som nemala čas. Ráno som vstávala o 5.30 a chodila som spať o 1 alebo 2 v noci. Nepotrebovala som žiadné lieky mojim liekom bola práca a štúdium. Leninqa ak chceš prestať s liekmi nájdi si plus prácu, ktorá ťa fizycky vyčerpá ak chceš poradiť viac tak ma kontaktuj .

možeš poradiť viac aj tu...tu sa radí verejne.....