Odkedy máme plastové okná sa mi ešte nepodarilo dopestovať planty rajčín. Takže som nútený kupovať. Vlani som mal super sortu, neviem ako sa volala, lebo som ju kupoval tiež ako Vinohradnícku, ale bola to iná, škoda že bolo toľko bezdomovcov(slimákov) čo mi všetko požrali. Tento rok som chytil iba dvoch. Bola nižšieho vzrastu a plody fialovo červené s jemnou kožkou aj pol kila kus, teraz by sa jej darilo a bolo by aj na šťavu. Takže preto, dovtedy to nebol problém.

áno ak pôvodný nie je F1 inak za tri roky budeš nemilo prekvapkaná. a kapustoviny ako získavaš semiačko?

Odkedy máme plastové okná sa mi ešte nepodarilo dopestovať planty rajčín. Takže som nútený kupovať. Vlani som mal super sortu, neviem ako sa volala, lebo som ju kupoval tiež ako Vinohradnícku, ale bola to iná, škoda že bolo toľko bezdomovcov(slimákov) čo mi všetko požrali. Tento rok som chytil iba dvoch. Bola nižšieho vzrastu a plody fialovo červené s jemnou kožkou aj pol kila kus, teraz by sa jej darilo a bolo by aj na šťavu. Takže preto, dovtedy to nebol problém.

Rajčiny,uhorky a pod. sadím vždy F1, semiačka si nenechávam. V jednom kúpenom balíčku je toľko semien, že mi vydrží aj päť rokov. Semiačko kapusty tiež kupujem a to F1. Nikdy si neberiem semená z vlastnej úrody, aby som nebola prekvapkaná. Na prekvapko sú moje kamarátky, ktoré to nevedia pochopiť. Keď im dám veľké rajčiny, tak si nechajú semená a myslia si, že o rok si to isté dopestujú. ( hoci ich upozorňujem že sú to eFkové a nech si semená nenechávajú)A potom sa chodia čudovať, že ako to, že moje rajčiny sú stále veľké. Takže mňa môže prekvapkať iba nekvalitné semeno. Ale zásadne kupujem od overeného výrobcu.

Tak či tak, stále je jasné, že staré odrody napríklad rajčín boli chutnejšie. Ja som nikdy nekupoval F-kové a Tornádu sa vyhýbam. Nakoniec z tých sa semienka nemajú brať. Lenže dnes sú prakticky všetky F-kové. Ja som o moje osvedčené ne F-kové prišiel vďaka manželke, ktorá ich starostlivo odložila tak, že sme ich nenašli.

Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Od detstva sa pamätám len na to, ako na hriadkach mama aj babka nás upozorňovali: hentú rajčinu, uhorku, tekvicu mi neodtrhnite, pestujem si ju na semeno! Prečo? No lebo nielenže bola najchutnejšia, ale aj napr. bola prvá zrelá, teda sa hodila do pôdy na jej záhrade. Jednoduchý sedliacky rozum.
Za najväčší problém považujem to, že sa nechovajú domáce zvieratá ani pri domoch, ale ani vo veľkochovoch. Hnojilo sa prírodným hnojivom, dokonca ak mali už dosť bývalé JRD alebo ŠM pre svoju potrebu kľudne hnoj vyviezli niekde na kopu záhradkárom aby si z neho zadarmo brali. Dnes má takýto hnoj cenu zlata a predáva sa granulovaný (ak sa dá hovoriť že je to ešte hnoj, ak pri výrobe nezničili všetko živé a nenahradili - chemikáliami). Hnojenie je jedna vec, pričom sa domáce zvieratá používali aj na ničenie pandráv a hmyzu: mama po pozbieraní úrody jednoducho vyhnala sliepky, sviňu a kozu do záhrady a tí ju nilenže prekopali, pohnojili, ale vyžrali aj všetok hmyz.

Nerešpektujú sa prirodzené podmienky v ktorých zelenina a ovocie u nás dozrieva: chceme mať všetko skoro, pritom veľké. Hyperbordely nás naučili jesť paradajky, uhorky v decembri a šalát, reďkovku v lete. Aby dobre zarobili ponúkajú nám to nonstop a my ako blbí to kupujeme: plné chémie z pestovania v živných roztokoch. Pritom staré odrody reďkovky, šalátu sme mali už na Veľkú noc na stole. A naopak mrkva, kapusta, zemiaky vydržali v dobrej pivnici alebo v jame takmer do novej úrody. Nové zemiaky boli pre nás drahé a aj sa dovážali v obmedzenom množstve, tak sme jedli scvrknuté z pivnice kým nám v záhrade nedorástli naše. Kto by ich dnes jedol? A pritom okrem vzhľadu im nič nebolo.

Chémiou sme si pozabíjali včely, osy, sršne, obrábaná poľnohospodárska pôda u nás neexistuje, nevidím nikde sa pásť kravy, ovce kozy - ale zato máme automaty na mlieko: tak odkiaľ sa v tých automatoch berie? Dovážame sušené z Poľska? Máme to šťastie že aj keď s menšími odchýlkami, ale takmer všade sa dopestuje všetko čo by nás uživilo. Takúto pôdu by si veľmi vážili Taliani, Chorváti, lebo ich je samý kameň a paradoxne my od nich dovážame paradajky, uhorky, ovčí syr a podobne. Aj popri pobreží pri chatách vidíte malé zahrádky pretože úrodnú pôdu si musia do nej naviezť, to len nám sa zdá že sa neoplatí nič pestovať lebo je to lacnejšie kúpiť v hyperbordeli.

Zároveň nám v takto zdevastovanej krajine miznú pramene vody a tým aj vysychajú potoky, rieky, rybníky. Voľakedy cez každú dedinu pretekal potok kde sa okrem detí čľapkali aj husi a kačice, chytali ryby a polievali záhrady. Dnes nemá kto vyčistiť koryto potoka: je to drahé (veď samozrejme oproti kŕdľu husí), začínajú sa hlbšie a hlbšie kopať studne, lebo niet vody. A ministerstvá uvoľňujú väčšie a väčšie sumy na regeneráciu úplne zbytočne: chýba prirodzený kolobeh v našom poľnohospodárstve, za tie peniaze podnikatelia postavili na úrodnej pôde haly, prinajlepšom chovajú zopár koní pre turistov.

Záhradkári tiež zmizli na škodu nás všetkých: od nich aj mestský človek sa dostal ku kvalitnému ovociu a zelenine, odkladali si semená, vymieňali si priesady medzi sebou, chovali včely. Pritom záhradkárske osady boli tam kde sa strojmi nedala pôda obrábať napr. pri železničných tratiach.

Takže ísť na dedinu a od najchudobnejšej babky alebo rómov si pýtať na semeno fazuľe, uhorky, paradajky, odkopnúť z rebarbory, z viniča-taliana, z ríbezlí, egrešov, zapestovať dulu, morušu, zimné jablká, orechy. Namiesto chémie na ničenie buriny používať motyku a ručičky na striasanie mandeliniek na zemiakoch.

Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.

Tak dnes mi prišla odpoveď zo Sedosu :-(

Dobrý deň,
Neviem, či sa Vám hodí ešte moja odpoveď, ale bola som na dovolenke a k správam som sa dostala až dnes.
Semená tradičných odrôd zeleniny žiaľ nemáme, ani Vám ich neviem zabezpečiť. Systém nášho poľnohospodárstva a záplava zahraničných odrôd ich úplne vytlačili. Jedinú možnosť vidím v spolupráci s génovou bankou, ktorá sa stará o genofond rastlín a možno by Vám dokázala nejaké semená poskytnúť. Podstatná časť génovej banky sa nachádza vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch.
Želám veľa úspechov vo Vašom snažení.


vyskúšam ich kontaktovať, uvidíme ako slepý povedal, potkol sa a zlomil si nohu :-)

Najhoršie na tom je, že už aj tie staré babky semenáčky sadia na druhom svete :-(

no to by som sa im divil keby ti z nich dali v banke, to mne z nich nedajú ako šľachtiteľskej firme a živím sa tým to je rezerva na desiatky rokov do budúcnosti tak na 20 50 aj 100 rokov a to už budeme všetci hore bradou.

Je smutne ze stat zbiera tieto dary od ludi takmer zadarmo, ale ked chce niekto cast naspat aby ich mohol dalej mnozit tak sa to jednoducho neda. Na zapade by asi stat v tomto pripade zmyslal uplne inak ako tu na Slovensku. Ved aj ja som nedavno nasiel na povale poklad, ked som otvoril storocnu truhlicu, bola v nej stara i ked uz trocha prederavena fazula, to bol poklad. Tak az raz bude stat chciet, aby som im prispel k obohatenie ich genofondu tak mozu cakat, nech si potom vozia genofondy z Polska, alebo z Ciny. Fuck off!

to dostal od teba? Z toho čo si ty uložil do genobanky máš prístup a možnosť čerpať kedykoľvek pre potreby výskumu. Snáď si nemyslíš že by som dovolil aby si z mojim materiálom robil kto chce čo chce. Ty si do toho neinvestoval nič takže sa zbytočne nerozčuľuj.

Maš pravdu ja som tam nič nedal, ale nemám ako jednotlivec ani motiváciu tam niečo dať, pre mňa je v tomto prípade si radšej semená starých odrôd ponechať. Podľa teba je lepšie keď nemám ja nech nemá celý národ? Je to asi ako s peňiazmi, banka plná peňazí a ľudia nemajú pomaly čo do úst. Peniaze serú peniaze a vši serú vši! :-)

ty sa nevieš normálne vyjadrovať že? čo si chceš ponechať aké osivá? koľko rokov má klíčivosť? aká je možnosť prepelenia? čo si myslíš koľko je v tej banke osiva z odrody? to nie sklad 2 - 10 g jednej odrody najviac je to pri hrachu a obilí asi 500 g a taký genetický materiál tiež nie je lacná záležitosť cena sa pohybuje až do 10 000€/ odrodu (pár gramov) takže na to nemáš.
Vieš čo však nám poskytni prostriedky (číslo za ktorým je päť núl)ročne, na výskum to ti pôjde do daňových nákladov, nebuď lakomec ako nenažrané banky, my budeme vedieť ako ďalej postupovať vo výskume nových odrôd

ty sa nevieš normálne vyjadrovať že? čo si chceš ponechať aké osivá? koľko rokov má klíčivosť? aká je možnosť prepelenia? čo si myslíš koľko je v tej banke osiva z odrody? to nie sklad 2 - 10 g jednej odrody najviac je to pri hrachu a obilí asi 500 g a taký genetický materiál tiež nie je lacná záležitosť cena sa pohybuje až do 10 000€/ odrodu (pár gramov) takže na to nemáš.
Vieš čo však nám poskytni prostriedky (číslo za ktorým je päť núl)ročne, na výskum to ti pôjde do daňových nákladov, nebuď lakomec ako nenažrané banky, my budeme vedieť ako ďalej postupovať vo výskume nových odrôd

ty si ma asi nepochopil, ja nehladam nove odrody ani nic spolocne so slachtenim novych odrod, povacsina poradakov tu hlada tie tradicne stare odrody. Ked sa mas chut hadat, chod sa bavit do parlamentu.