Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 20 S 13/2009-72 z 15. decembra 2009
zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 187/2000/2009
z 2. februára 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu – Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Žilina, č. 582/1500/2008
z 21. novembra 2008, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 8 písm. d) zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o energetike“) v spojení s § 35 ods. 1 písm. c) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uložil žalobcovi pokutu
vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava
množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 18 ods. 4 písm. d)
zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodržiavania povinností uložených
zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia
a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že postup žalobcu
v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom
a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu
správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z 22. marca 2004. Toto
rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci
bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, že
JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, že žiadajú namontovanie meračov dodávky
tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou,
pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, nežiadal ich namontovanie a na
uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené
v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - nežiadam. Vzhľadom
na obsah tohto právneho úkonu bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, že za
zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so
šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, že podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
v znení účinnom k 22. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov
predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto
listinného dôkazu však vyplýva, že o zavedenie meračov žiadali iba traja zo šiestich
vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých
vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa 22. marca 2004. V tejto súvislosti poukázal
krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod č.k. 7Co/18/2006
a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. 5C/20/2006, kde bola táto
otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako. Podľa názoru krajského súdu v konaní
žalobca nepreukázal, že by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla podľa § 7
vyhlášky č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na
odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu
teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len
„vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do 30. júna
2004. Z obsahu predložených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval žalobca, či už
zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z 22. marca 2004,
záznamy z 30. marca 2004, a 26. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto
skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa názoru krajského
súdu nebol žalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo
na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č.
X. v N. podľa § 7 vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, že došlo k nesprávnemu
rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa, ako správcu pre
vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto
porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, uložil žalobcovi
sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, že toto
rozhodnutie je vecne správne. Žalobcovi bola uložená sankcia za porušenie
povinnosti rozúčtovať množstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade
s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie
stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti
rozpočítať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta
bola uložená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloženej sankcie je podľa názoru
krajského súdu súladná so zákonom.
viac:
http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4926_subor.pdf