DanielaSĽ
Svojho času skončil náš mladý sused vysokú školu a zamestnal sa ako učiteľ na jednej základnej škole. Pýtala som sa ho ako sa mu v práci páči a ako je spokojný s platom. Jeho odpoveď si dodnes pamätám.... Citujem: vzhľadom na počet hodín ktoré odpracujem, som spokojný.....
Bol mladý, s deťmi to vedel, zbožňovali ho..takže určite môžem povedať, že svoju prácu neflákal....
A kedy to asi bolo? Tipujem, že ten Váš mladý sused musel byť asi telocvikár, pravdepodobne nebol ani triedny - a ak bol, musel mať nejakú zázračnú (neexistujúcu
![Smile](https://www.porada.sk/images/smilies/smile.gif)
) triedu plnú normálnych žiakov...
Za posledných 15 rokov sa štvrtýkrát menia osnovy a učebnice, takže len čo prejde 5 rokov a mám pripravené ročníky 5, 6, 7, 8 aj 9, môžem všetko zahodiť a začínať zase od nuly. Musím sa pripraviť na 23 vyučovacích hodín týždenne tak, aby som učila "po novom", nahrádzala si nejakým spôsobom chýbajúce učebnice, vyrábala učebné pomôcky, furt donekonečna prerábala plány a vzdelávacie programy.
Popritom musíme vymýšľať, písať, tlačiť a kopírovať testy a písomky, potom ich opravovať a známkovať, posielame žiacke práce do súťaží, pripravujeme žiakov na olympiádu a recitačné súťaže, robíme nástenky, pomáhame pri organizovaní všelijakých školských akcií, riešime ešte problémy spojené s triednictvom, vyberáme peniaze na ZRPŠ, poistenie, pracovné zošity, výchovné koncerty, venujeme sa osobným rozhovorom s rodičmi, lozíme za školským psychológom na konzultácie o problémových žiakoch, vedieme záujmové krúžky, píšeme projekty a žiadosti o granty pre školu, chodíme na porady, rodičovské združenia a zasadnutia predmetových komisií, píšeme zápisnice, robíme inventarizáciu kabinetných zbierok a k tomu ešte neskutočnú horu samoúčelných byrokratických hovadín.
U školskej psychologičky si musíme povinne preštudovať spisy žiakov so špeciálnymi potrebami (všetkých tried, v ktorých učíme), aby sme dodržiavali pokyny k individuálnemu prístupu - komu sa čo môže a nemôže známkovať, ako ho skúšať, či poskytnúť predĺžený čas, koho nevyvolávať na hlasné čítanie...
Pred pár týždňami som sa 2 hodiny babrala s posudkom na žiačku pre oddelenie kriminálnej polície, minulý týždeň som strávila po vyučku viac než hodinu v riaditeľni, kde som vypovedala do policajnej zápisnice. Už mám avízo, že ďalšiu moju "hviezdu" začala riešiť sociálka, tak sa môžem opäť tešiť na pedagogickú charakteristiku alebo posudok...
Na začiatku roka musíme odovzdať tieto zoznamy žiakov svojej triedy: zmeny v osobných údajoch, kto bude mať nábožko a kto etiku, kto má aké číslo skrinky, mená detských lekárov všetkých žiakov, kto sa prihlásil na aký krúžok a či odovzdal vzdelávací poukaz... ani si na všetko nespomeniem.
Ďalej musím vypracovať individuálny vzdelávací plán integrovaného žiaka, obehnúť všetkých kolegov aj školskú psychologičku, aby mi ho podpísali, potom ho ešte zaniesť na podpis do poradne špeciálnemu pedagógovi a nakoniec poslať na podpis rodičom. Okrem toho ešte na konci septembra napísať vstupné pedagogické pozorovanie integrovaného žiaka. Ďalej mám v triede dyslektikov a dysgrafikov, takže každý diktát si musím zároveň pripraviť aj ako doplňovačku (samozrejme napísať vo Worde a vytlačiť), každú písomku aj v špeciálnej verzii pre nich... to isté ostatné kolegyne. 3 dni v týždni nemám prestávky, lebo som na dozore na chodbe. Keď prídu študentky na prax a strávia so mnou celý deň, len kukajú jak puk.
Na začiatku školského roka dostaneme 1 jednorazové pero modré, 1 červené a 2 balíky kancelárskeho papiera. Za vlastné si musíme kúpiť ďalšie perá, fixky, nožnice, lepiacu pásku, pravítko, lepidlo... výkresy vyžobrať od žiakov.
Do školy prichádzam o 7:10 - 7:30, málokedy odchádzam pred 15:00 (7,5 hodiny) a doma ešte robím minimálne 2 hodiny (ale väčšinou viac). Hovorím si, že raz sa na...srdím a budem si povedzme mesiac presne zapisovať každú činnosť a odpracovaný čas v škole aj doma, aby som videla, aké "leháro" (podľa niektorých nezainteresovaných) mi z toho vyjde. Stále sa na to len chystám
P. S.: Asi sme s Ľubicou písali súčasne