Kopa ľudí študuje hlavne preto,že rodičia im vysnívali budúcnosť a neuvedomujú si,že je to ich život a škoda ubehnutých rokov.Tam uteká množstvo peňazí,ktoré by mali ísť učiteľom.Pretože zvýšenie platov im určite -väčšinou-patrí.

http://www.porada.sk/t200480-p11-str...ml#post2192610
Viem ako boli odmeňovaní v minulosti, o dnešku neviem. Chcem nadviazať, ale potrebujem odpoveď aj na ten počet žiakov aspoň.
Posúvam.
Ďak.

Možno, ale aj preto, najmä ľudia už v praxi, ktorí majú záujem sa zamestnať v zahraničnej firme,spravia si na Pedagogickej fakulte cudzí jazyk s nejakou kombináciou, získajú titul. Väčšinou zamestnávateľa nezaujíma aký titul získal. Pritom v školách jazyky nemá kto učiť po 23 rokoch.

takze ponuka vlady je zvysenie o 6-7 % a postupne zvysovanie mzdy v dalsich rokoch-tuto ponuku odbory budu akceptovat a na buduci tyzden sa planuje podpisanie memoranda.

Hej, jeden je za blbca a ostatní tu potom zakladajú témy....Myslela som nielen ZRPŠ, ale najmä členov školskej rady. Aby rodičia vytvárali vyšší tlak na kvalitu a niekedy aj na odchod tých slabších učiteľov.

momentalne je to v skole asi takto, co rodicovske zdruzenie, to o peniazoch, za to, za to a znova ešte za to, vlastna skusenosť - gymnazium poprad

Na súkromnej škole sa s týmito problémami nestráca čas, nepripadá do úvahy dodatočne nič žiadať, prístup k žiakovi je diametrálne odlišný ako na štátnych školách. V prípade horšieho prospechu sa žiak vylučuje zo školy, aby si škola udržala svoju dobrú povesť a úroveň. Mnohí ľudia majú skreslené predstavy o SŠ. Výuka cudzích jazykov zabezpečená.
Ale na druhej strane sú aj štátne základné školy, kde v každom ročníku je iba jedna trieda, žiaci v triedach od štyroch po max, 12, pred niekoľkými rokmi ešte menej žiakov, pod 10 v triedach. Cca 14 učiteľov. Škola plochou veľká. Viete si učitelia predstaviť učiť na takejto škole? Učiť 4 deti v ročníku? To musia mať deti vedomosti. Škola sa chváli, že všetci ich žiaci sú prijatí na stredné školy v plnom počte. Roky. Niet sa čo čudovať.
Mať možnosť dať dieťa na takúto školu je stokrát výhodnejšie, ako na súkromnú.
Koľko je takýchto škôl na Slovensku? A prečo sa hovorí o znižovaní počtu učiteľov? Keď napr. táto škola takto funguje aspoň od revolúcie. Ak nie aj predtým.
Že nemajú štatistiky, nezahmlieva sa niečo?

http://vas.cas.sk/clanok/7102/kto-na...poslancom.html

http://www.sme.sk/c/6621116/sef-skol...u-za-smer.html
teraz mi povedzte o čom je tento štrajk

o zvyseni plau pre ucitelov

Uverejnili,že šéf odborárov kandidoval za Smer.Perfektný odborársky predák.Ako za socíka,ked šefom odborov v poliklinike bol náš riaditeľ.

AJ teraz už nemáme ďaleko k socíku. Vládu jednej strany už máme.

Od roku 2008 platil Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) - §29 ods. 5:
"Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a) 16 žiakov v triede nultého ročníka,
b) 22 žiakov v triede prvého ročníka,
c) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,
d) 25 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,
e) 28 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka."
V prechodnom období 3 rokov (do školského roku 2011/2012) mohol zriaďovateľ požiadať Štátnu školskú inšpekciu o povolenie vyššieho počtu žiakov v triedach. Teda maximálny počet žiakov sa mohol prekračovať a aj sa prekračoval, len to musela schváliť Štátna školská inšpekcia.
21. októbra 2011 bol ten zákon novelizovaný. Novela umožnila od septembra 2012 zmenu maximálneho počtu žiakov v triedach na základe návrhu zriaďovateľa a súhlasu rady školy, pričom musia byť dodržané hygienické predpisy a ďalšie podmienky. V praxi to znamená, že návrh zriaďovateľa musí odsúhlasiť rada školy. Po novele sa z celého procesu vynecháva Štátna školská inšpekcia.
O minimálnom počte žiakov som sa nikde nedočítala. Ale myslím si, že normatívy na žiaka ZŠ sú všade rovnaké, takže ak napr. obec (ako zriaďovateľ) dostáva od štátu normatívy na 15 detí a je za takých okolností schopná uživiť malotriedku...
Len na ilustráciu - viem naspamäť počty žiakov u nás na II. stupni: 24, 27, 21, 23, 25, 22, 25, 22, 26.

prepač, ale neda mi to, napriklad ako dnes spadla na nos pošta, ver tomu, že nikdy to nebude len o duševnej praci,asi takto som dala na misky vah duševnú aj manualnu pracu.

Mne pri výške súčasných platov prekáža najviac ich nivelizácia.
Manuálne pracujúci v jednej hladine a brigádnici rovnaká mzda na celom Slovensku rovnaká.
Tomu nerozumiem. Veď ide o rôzne druhy prác.

Nechapem, ako to suvisi. Posta padla, je to dokaz toho, ze ak raz pride k pokroku a ten sa uvedie do praxe, uz nejestvuje cesta spat. Keby padol internet a pocitace na celom svete, tak si nevyberies peniaze z banky, neodletis lietadlom ale ani neodcestuje vlakom, neodosles list, ani so doma nzakuris, jedine ak drevom v krbe. Ano, je to smutne, zavislost je ovrovska a znamena obrovsku zranitelnost, no nic to nevravi o tom, ako ma byt odmenovana aka praca.

To ocom pises je bohuzial realita, je to smutna skutocnost. No ja by som to daval iba velmi malo do suvislosti so skolstvom.

Doba sa rychlo meni, meni sa spolocnost, menime sa my, ale hlavne nase deti. Aky dnes decka ziju zivot, co vidia, kto a co ich vychovava? Dnes typicke dieta ci pubertiaka vychovava ulica, pocitacova hra, a vecer pre spestrenie bar ci diskoteka. Rodicia nemaju cas, v tom najlepsom pripade pridu unaveni z roboty a zasadnu k sledovaniu Farmy. Ake ma to dieta vzory? Kolko rodicov dnes zoberie deti na koncert vaznej hudby ci do divadla? Kolko rodicov aspon zalpati deckam zmysluplne kruzky, sportove, hudobne ci vytvarnu vychovu? Kolko rodicov berie pravidelne decka do prirody? Kolko rodicov vychovava deti k vztahu k praci prirodzenym sposobom, takym ako sa to dialo po starocia - na domacom dvore?

A to uz nevravim o tych mladych, ktori cely den len fetuju, zatial co ich rodicia travia den v krcme pri hracom automate.

Ak sa niekto domnieva, ze to nejako pozitivne moze posobit skola, tak je totalne naivny. Je to vsetko vecou rodin, hoci aj stat by to mohol ovplyvnovat, ak by chcel. Lenze tu je ten problem. V demokratickej spolocnosti nemozete ludom nariadit, ako maju zit zivot. Mozete spravit vzdelavaciu kampan a do istej miery nastavit legislativu. Lenze to by sa nesmel Kazimir chrapunsky vysmievat a bojkotovat akukolvek snahu a napravu, ako napr. dnes v parlamente, ked sa poslanci KDH snazili opat otvorit temu regulacia hazardu. Nesmelo by tam sediet SAS, ktore bude hajit cokolvek bez ohladu n aetiku, pokilal im z toho potecu zisky.

Co dnes trapi mladych, k comu su vychovavani? K zabijaniu nudy a zhananiu penazi, akymkolvek sposobom. My nie sme jedini, kto s tym bojuje, taky je trend. Uz som to tu kdesi pisal, zazil som Japonsko este na prelome 80-tych a 90-tych rokov, na konci toho obdobia obrovskeho hospodarskeho zazraku. Totalne vojnou znicenu krajinu sa im podarilo behom 30-tich az 40-tich rokov zmenit na neskutocne vyspelu, vybudovanu a prospreujucu spolocnost. Lenze to cele dve generacie neskutocne "makli". Ti ludia dreli viac ako 12 hodin denne v podstate 365 dni v roku, ziadne volno, ziadne dovolenka, dokonca ziadne PN-ka. Za to dostavali v podstate iba na jedlo a prespavat chodili do "bytov" o priemernej rozlohe 12m2.

Toto nasadenie sa samozrejme muselo niekde odrazit, a celu spolocnost to katapultovalo do vysin. Ked som tam bol niekedy okolo roku 92, tak nasa sprievodkyna predpovedala koniec a upadok. Ked sme videli na perone skupinu studentov s lyzami, vravi - "Vidite, toto je koniec japonskej prosperity. Ked som ja studovala (jazyky), tak som jednoducho od rana do vecera studovala, ved som bola studentka, co ine by som robila? Ked som sa naucila vsetko, co som dostala za ulohu, isla som do kniznice, a zobrala som si akekolvek ine ucebnice - z mediciny, hostorie alebo akeholkovek odboru - a studovala. Dnes, mladi idu cez vikend lyzovat."

Mala pravdu, Japonsko zacalo prudko upadat a doteraz sa topi v problemoch. Ked som tam prisiel po prvy raz, vsetci tam boli takmer rovnako obleceni, vsetky hlavy cierne. Dnes mladych trapi, ci si daju cervenu alebo ruzovu farbu na vlasy, jazdia na motorkach, vecery travia v baroch, cele hodiny travia na internete, na socialnych sietach.

Teda taka je doba, ludia sa chcu zabavat, aj to iba lacno a povrchne, o skutocne hodnoty, pracu alebo vzdelanie nemaju zaujem. Poznam pripady, ked sa na odborne skoly nejakemu nadsencoci podarilo priniest zo zahranicia sialenu osobnost, niekoho, kto by tie decka mohol posunut o cele roky dopredu svojim prikladom a skusenostami. Ani len nemali zaujem sa zucastnit nejakej besdy, co seminara s nim.

Cosi pozitivne robi cirkev, napriklad mladez, ktora sa schadza v komunitnych centrach napr. Kapucinov je uplne ina, no je to iba zopar deti, samozrejme.

Stat zaujem riesit to nema, z alkoholu, cigariet a hazardu plynu velke peniaze statu, no aj do sukromnych vreciek.

Navyse nevzelany clovek je krasne manipulovatelny populistickymi recami. Stat sa jednoducho tvari, ze na tom nic menit nepotrebujeme.
Bude to jedine na nas, aby sme akejkolvek vlade (nie len tejto) dali jasne najavo, ze spolocenska objednavka na vzelavanie deti tu je, ze nam to nie je jedno, ako nase deti vyrastaju. Hoci, kluc k ich buducnosti mame hlavne my v rukach, v nasich rodinach.

Co sa tyka toho strajku, totalny vysmech, ved ako inak, ked cap je zahradnikom. Poslanec, ktory kandiduje za Smer sa buri vlade - no pekne. Uz od zaciatku mi to bolo podozrive, ze pozaduju 10%, pretoze by si zasluzili 50 v porovnai napriklad s lekarmi, vojakmi ci policajtmi, ale aj s mnohymi ludmi vo vyrobe.

Samozrejme, ak by ziadali navysenie o 50%, tak by mozno nakoniec vystrajkovali 20, pretoze kriza zly rozpocet a pod, lenze oni ziadali hned 10, teda ratali s tym, ze dostanu 5 - co je ledva inflacia.

Dovolte mi na zaver drobnu predpoved pocasia. Vacsina z nas sa dozije toho, ze Ondek sa raz stane ministrom skolstva.

Prosím neukameňujte ma... toto mi došlo mailom od kamaráta učiteľa s cieľom rozšíriť ďalej ich pohľad na to čo sa deje a prečo sa to deje. Je to dlhé, kto chce čítajte... hádam sa to do tejto témy hodí.



Vážené kolegyne a kolegovia pedagógovia, milí priatelia školstva, ktorí to s nami - učiteľmi myslíte dobre,

chcem sa s Vami podeliť o jeden text, ktorý som napísala a pôvodne som ho plánovala uverejniť v tlači. Je o učiteľoch, ich práci, postavení a pripomienkach k súčasnej situácii, do ktorej sme boli "dotlačení". Keď som sa informovala, či by nejaké noviny boli ochotné uverejniť článok týkajúci sa štrajku z pohľadu pedagógov, v ktorom by boli vysvetlené naše názory, postoje a reálna situácia, lebo mám dojem, že verejnosti politici podsúvajú niečo iné, nedostala som odpoveď. Zaujímalo by ma, či išlo o dopredu naplánovaný bojkot!

Ale najprv tie transparenty:

Rodičia, ako často potrebujete lekára pre svoje dieťa? V tom lepšom prípade: 20 - 30 dní do roka! Učiteľov potrebujete každý pracovný deň počas 10 mesiacov!!!!

Učiteľ na Slovensku zarobí 45 % priemeru vysokoškolsky vzdelaných spolužiakov!!!

Na ktorom mieste v rebríčku krajín OECD je slovenský učiteľ? Na poslednom!!!! Keby sme chceli byť priemerom OECD, platy by sa museli zvýšiť o 80%!!!

Tak teda len učme a konajme si svoje povinnosti podľa našej pracovnej zmluvy, no neriešme úrazy (však nie sme zdravotníčky!), neriešme zlé hygienické návyky (nie sme hygieničky či sociálne kurátorky!), neriešme upratovanie rozbitej vázy v triede alebo taniera v jedálni (nie sme upratovačky!), neriešme vyberanie poplatkov (nie sme ekonómky ani účtovníčky!), neriešme písanie článkov do novín (nie sme novinárky!), neriešme kultúrne akcie, veď nie sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu (nie sme predsa animátorky!), neriešme pohovory so žiakmi (nie sme profesionálne psychologičky!), neorganizujme literárne súťaže pre deti (nie sme literárne kritičky!), neriešme výzdobu školy (nie sme aranžérky!),... Kto by toto všetko - či už v súkromnej firme alebo v štátnej správe - robil bez nároku na plat???

A tu je ten "trochu" rozšírený článok:
Všeobecne panuje názor, že práca učiteľa je taká ľahká, že ju môže robiť ktokoľvek. Na druhej strane sa tvrdí, že profesia pedagóga nie je zamestnaním, ale povolaním alebo dokonca poslaním... akoby sa na pedagogických fakultách automaticky na študentov nabaľovala empatia, radosť z práce, láska k deťom, skúsenosti, pevné nervy... Slová môžu byť povznášajúce, no realita je iná!

My učitelia sa snažíme robiť si svoju prácu najlepšie, ako vieme, aj keď plat a samotné ocenenie našej práce je mizivé...aj po finančnej, aj po spoločenskej, aj po akejkoľvek inej stránke... a som rada - keď je spätná väzba aspoň nulová, pretože nie je záporná! Pre vysvetlenie: záporná spätná väzba = arogantné a drzé správanie mojich žiakov + sťažovanie sa ich rodičov, pričom pravdy sa nedovolám, lebo si to nechcú dať vysvetliť, skrátka: stále ostávam problémom ja. Som tiež príčina, že majú zlé známky, že nič nevedia,... a ak ich napomeniem kvôli správaniu, tak to je ešte väčší problém, no mne to jednoducho nedá, keď vidím, že niekto porušuje školský poriadok, tak sa mu snažím dohovoriť... Rodičia si zrejme myslia, že ich dieťa je sväté, že nemôže urobiť nikdy nič zlé a všetko je to moja vina, ja sa nemám ako brániť. Padne posledné slovo zákonného zástupcu: "Tak ho preložíme do inej školy..." Na inej škole sa žiak nemusí pripravovať na vyučovanie, nosiť si pomôcky, správať sa podľa pravidiel školského poriadku??? Poznám pár takýchto "putovných" žiakov, s ktorými podľa slov rodiča "nikdy neboli žiadne problémy, ani doma nevie, že ho má" (možno to je práve ten problém!!!), no žiadna škola pre nich nie je dosť dobrá.

"Čo vlastne vy učitelia robíte???"
Skutočne to neviete? A máte toľko času, aby ste si to vypočuli a zamysleli sa nad tým??? Takže: vyučujeme, zháňame materiály, lebo nové učebnice nie sú, snažíme sa inovovať metódy a formy, robiť hodiny zaujímavými, prinášať nové pracovné listy a cvičenia, koreníme hodiny primeranými vtipmi, snažíme sa, aby bola zábava, zážitkové učenie.... a načo to všetko???? Keď aj tak vieme, že je to pre niektorých zbytočné, lebo 90% žiakov nedáva pozor, lezieme im na nervy, robia nám zle, doma sa do preberaného učiva ani nepozrú a rodičom povedia nepravdu, že tú nedostatočnú z testu dostali, lebo na nich "sedíme". (Čo tam po nejakých percentách!!!) Vo voľnom čase neoddychujeme, ale pripravujeme deťom mimovyučovacie akcie, zoženieme peniaze, vytlačíme plagáty, pozvánky, vymyslíme a pripravíme program, skúšame ho s deťmi, ktoré budú vystupovať, nakúpime darčeky pre ocenených, zoženieme DJ-a, aparatúru, zabezpečíme výzdobu miestnosti, fotíme a dozorujeme na akcii do konca, kým prídeme domov, je neskorá noc a potom ešte sťahujeme fotky a píšeme článok o akcii do regionálnych novín... a deti dokonca povedia, že je to naša povinnosť!!! Príp. počas akcie robia zle až tak, že ich musíme slovne (!!!) napomenúť, doma to samozrejme rodičom prekrútia a rodičia sa ešte prídu sťažovať. Okrem vyučovania máme na starosti rôzne projekty, záujmové útvary, riešime výchovné problémy, píšeme posudky a charakteristiky, vypĺňame deviatakom prihlášky na SŠ, a ešte si k tomu pridajte prácu s deťmi, čo majú poruchy učenia. Okrem toho máme na starosti rôzne súťaže, predmetové olympiády; spravujeme kabinety, organizujeme výlety a exkurzie, ... aha, zabudla som na každomesačné pracovné porady, zasadnutia pedagogických rád, predmetových komisií a rôzne školenia a to povestné zháňanie sa za kreditmi!!! (Poznámka: istotne som v tom zozname niečo vynechala, tak sa vopred kolegom ospravedlňujem.)

Prednedávnom som mala vyjadriť svoj názor na tému školských reforiem z pohľadu pedagóga i rodiča, potrebovala to istá študentka pedagogiky do svojej práce. Nech sa páči, tu je:

ŠKOLSKÁ REFORMA – názor pedagóga
- reforma bola „ušitá horúcou ihlou“ a do praxe sme ju mali uviesť pred 5 rokmi za veľmi krátky čas – navyše bolo práve obdobie letných prázdnin, takže pedagógovia ju museli robiť v čase dovolenky! Samozrejme zadarmo! Pokiaľ sme aj niečo chceli dopredu pripraviť, žiadne podklady a organizačné pokyny na vypracovanie ŠkVP alebo Tematických výchovno-vzdelávacích plánov počas júla a augusta neboli k dispozícii! Začiatkom vtedajšieho školského roka boli síce počas septembra a októbra organizované školenia a metodické semináre zamerané na tvorbu ŠkVP, TVVP a hlavne osnov a obsahu učiva jednotlivých predmetov, keďže nové učebnice neboli (a podotýkam, že v mnohých predmetoch nie sú ešte stále a to už reforma beží 5. rok!). Náplň školení a ich úroveň sa dá zhrnúť do jedného výroku, ktorý sme si od školiacich pracovníčok vypočuli, malo to ostať medzi nami, tak podrobnosti neuvádzam, (napokon záleží dnes niekomu na faktoch a presných informáciách?!): „Preboha, len nerobte žiadne veľké zmeny, nechajte všetko po starom, hlavne ak to neviete! Nezavádzajte nové predmety. Ani my ešte nemáme podrobné informácie, čo by kde malo byť a akou formou.“
- školy vraj majú síce väčšiu voľnosť a slobodu pri vytváraní Školského vzdelávacieho programu, no je to len prvá strana mince, tá druhá strana vyjde na povrch pri akejkoľvek kontrole ŠŠI: ak si učiteľ vypracuje vlastný TVVP (taký, čo vyhovuje požiadavkám na žiaka, triedu, obsah učiva , skrátka: dá si s ním dosť veľkú námahu, aby to všetko zohľadnil), tak inšpektori ho ohodnotia ako nevyhovujúci a zaručene v ňom nájdu x vecí, čo chýbajú! Ak si učiteľ stiahne vzorové plány pre daný predmet zo stránky Štátneho pedagogického ústavu, tak sú – podľa slov inšpektorky – „vypracované vzorovo“! Tak potom kde je tá voľnosť a sloboda?
- žijeme vo vyspelej spoločnosti, ktorú by mal charakterizovať vývin dopredu a ktorá sa hrdí prívlastkom „informačná“. Ľudia by si nemali prepchávať hlavy zbytočnými údajmi, mali by si ich vedieť nájsť na internete. Zdá sa mi, že ľudia na ministerstve to poňali doslova, obsah učiva a osnovy jednotlivých predmetov vôbec nekonzultovali s učiteľmi z praxe. Možno tam mali ako spolupracovníkov bývalých učiteľov, ktorí pôsobili v školách niekedy roku Pána... , momentálne však neučia (lebo chcú ľahšou robotou zarobiť viac!), takže nemajú prehľad, čo sa deje v súčasných školách!

ŠKOLSKÁ REFORMA – názor rodiča
- zákon garantuje žiakovi právo na bezplatné učebnice – tie však nie sú, takže len za nemecký jazyk som tento rok synovi musela zaplatiť 15 eur, za anglický jazyk 22 eur! (Myslím, že nemá zmysel ďalej uvádzať, koľko som platila za iné pomôcky, pracovné zošity,...)
- zbytočné preťažovanie žiakov – napr. prečo sa v 6. ročníku naraz začína aj s fyzikou aj s chémiou aj s druhým cudzím jazykom. Na úkor tohto a mnohých novozavedených predmetov majú potom žiaci mnohé iné predmety v menšej časovej dotácii, napr. zemepis, dejepis – z pôvodných dvoch hodín je už len jedna a to je pre niektorých žiakov málo. V konečnom dôsledku: veľa predmetov, no z každého len trošíčka! Alebo si myslíte, že vďaka Finančnej výchove v škole naučíme deti investovať financie správne, hoci doma vidia len to, ako ich rodičia beztrestne mrhajú na alkohol, cigarety,....?
- samotný proces učenia na vyučovacích hodinách je značne zdevalvovaný tým, že:
a) žiaci ani učiteľ nestíhajú prebrať dané učivo komplexne kvôli nízkej časovej dotácii a kvôli nevyhovujúcim alebo chýbajúcim učebniciam - dokonca ani tie nové učebnice nie sú kvalitné, lebo boli písané narýchlo a nie skutočnými odborníkmi, ale ľuďmi, ktorým to ministerstvo zadalo ako zákazku a dobre sa na tom nabalili. Ich netrápi, či vyhovujú rovnako deťom v Bratislave, v Košiciach.... alebo v nejakej miniatúrnej dedinke, kde je len jednotriedka!
b) učiteľ musí viac vychovávať ako vzdelávať
Akonáhle platí pravidlo normatívu na žiaka pre jednotlivé školy, sú akékoľvek slová o úrovniach škôl zbytočné, pretože tým pádom sa školy snažia a predbiehajú sa v získavaní čo najvyššieho počtu žiakov či študentov a snažia sa ich udržať za akúkoľvek cenu!
c) mnoho vyučovacích hodín alebo popoludňajších aktivít padne neoficiálne za obeť všetkým podujatiam či akciám, ktoré škola musí robiť pomimo!!! Nájdu sa rodičia, ktorí posudzujú školu len na základe toho, čo robí "nad rámec" vyučovania!!! Odvolávajú sa na počet krúžkov, hodnotia mimovyučovacie aktivity a úspechy v predmetových olympiádach!!!

Čo ak je to všetko inak? Všetko je predsa otázka priorít. Som vari horšia učiteľka preto, že sa "IBA" snažím urobiť zo štvorkára trojkára, z trojkára dvojkára, atď.? Kolegovia, odpovedzte si sami, koľko námahy vás stojí príprava výborného žiaka na súťaž a koľko námahy práca s neprospievajúcim žiakom, aby ste mu mohli dať lepšiu známku? Dá sa vôbec niečo také porovnávať a hodnotiť? Analógia: je výborný len ten lekár, čo robí transplantácie srdca? Alebo si ceníme každého bez ohľadu na to, akú záslužnú činnosť je za ním vidieť? Nemala by byť dôležitejšia samotná kvalita vykonanej činnosti... a keď sme pri školstve: nemala by tam byť pridaná hodnota v podobe dôvery voči práci učiteľov zo strany rodičov, či v podobe dobrých vzťahov medzi školou a zákonnými zástupcami? Je to paradox: kedysi v totalite rodič súhlasil s postupmi školy, s postupmi učiteľov voči svojmu dieťaťu, myslíte si, že to robil, lebo musel? V súčasnosti sa snažíme učiť zábavnejšie, ľudskejšie,... v duchu demokracie a zrazu sú naše postupy zlé? Nie je náhodou demokracia o niečom inom? Napr. aj o zodpovednej výchove svojich detí najmä ich rodičmi,... o rešpektovaní práv a povinností,... o úcte a rešpekte???

Na margo súčasnej situácie: môže sa zdať, že učiteľom chýba razancia, ale predstavme si intelektuála, ktorý je od nepamäti vychovávaný a vzdelávaný k humanizmu, ľudskosti, k empatii,... a všetkým tým krásnym slovám, ktoré sú v súčasnosti už len slovami, síce hojne používanými, ale len slovami, nikto o ne "neopiera" svoje konanie. Nikto, až na učiteľov. Preto sme sami, preto nás volajú mäkkýše a preto na nás každý kašle, pretože všetci vidia, ako s nami zaobchádzajú politici a vláda. Môžeme mať potom v očiach obyčajného národa úctu? Nie! Keby bežný prostý občan vedel, že zarábam 2000 eur, tak som v jeho očiach vyššie. Bohužiaľ, jediné, čo hýbe touto spoločnosťou, sú peniaze, kto ich má, je na pomyselnom vrchole, kto nie - ten je chudák, ktorý tomu bohatému závidí! Nuž, a či nie je práve závisť meradlom najvyššieho úspechu podľa súčasných pomerov? Veľmi smutné konštatovanie...

Toto je situácia, ktorá zasiahne každého, nech by bol akokoľvek silná osobnosť. Preto sa vôbec nebudem čudovať ľuďom, čo sa budú snažiť odísť zo školstva. Možno si dokonca nájdu zamestnanie, kde čo-to zarobia a nebudú mať denno-denne stresy, nebudú si nosiť prácu domov, nebudú vystavení toľkým neprajným kritikám, ako je to momentálne. Obávam sa, že tu už pomôže len radikálna zmena - buď by nastala riadna reforma školstva, (nie "deforma" ktorú nám podhodil Mikolaj!), ktorá by učiteľom priniesla viac uznania, viac právomocí, jasnejšie a neodporujúce si zákony, lepšie "životné pomery" v rámci tried, odbúranie byrokracie a nezmyselného kreditného systému a v konečnom dôsledku aj vyššie platy (napr. lekári sa neustále odvolávajú na výšku svojich kolegov v Rakúsku. To isté môžem povedať i ja, tak robím tú istú robotu, prečo nemám rovnaký plat?) alebo - tá pravdepodobnejšia možnosť - odchod zo školstva, pretože je veľa pedagógov, ktorí sú na tom rovnako ako ja, makajú "ako fretky" za almužnu, nosia si kvantá papierovačiek domov, trpia nátlak zo strany žiakov, ich rodičov, ... a podobne si "vytvárajú" živné prostredie pre zdravotné či psychické problémy, ktoré na seba nedajú dlho čakať. Akosi už neverím, že sa momentálna situácia v školstve zmení k lepšiemu, môj predpoklad je: bude sa vyvíjať snaha o zachovanie statusu quo... pokiaľ to bude možné. Nič sa nebude meniť a tie "kozmetické" úpravy, čo vychádzajú z dielne ministra to nezachránia. Zvýšenie platov bude asi také zaslepovanie, ako bolo doteraz, po zvýšení som mala na výplatnej páske o 12 eur viac! Hlavne, že televízie o tom prinášajú rozsiahle správy, čím nám pedagógom poriadne dvíhajú tlak (hlavne tie komerčné!), lebo masívne ovplyvňujú "bežných" ľudí tak, ako im vyhovuje. Kam sa podela novinárska etika? Čo na tom, či je to pravda, predsa: čím väčšia senzácia, tým viac ľudí sa "namotá". Rozhodujú peoplemetre, ktoré prinesú viac peňazí a o to tu predsa ide!

Inými slovami: Už sa necítim ako hráč v tíme reformátora či spasiteľa, ale čo ak prejdem na stranu "potkanov", ktoré sa snažia opustiť potápajúcu sa loď? Čo ak to urobia hneď viacerí, kto bude potom učiť? Prídu sem "lacné pracovné sily pedagogické" napr. z iných štátov na východ od Slovenska? Čo ak nadobudnem presvedčenie, že užitočná môžem byť aj inde, navyše sa domnievam, že za rovnaké zanietenie, ktoré prejavujem tu, môžem inde mať buď viac peňazí alebo menej stresu (alebo oboje?)... a čo je najdôležitejšie: Nenosila by som si svoje problémy so sebou domov, nerozmýšľala by som popri varení o tom, či si XY vybral dobrú SŠ, pri sprchovaní o tom, či nasledujúci deň zasa príde rodič YZ, čo mi vynadá a nevypočuje si môj názor na danú vec, resp. nenechá si vysvetliť, ako to v skutočnosti bolo. V noci by som spala spánkom spravodlivých a necítila stres, že nasledujúce ráno musím ísť znova do práce, kde síce robím všetko podľa najlepšieho vedomia a svedomia, okrem toho x vecí naviac, ktoré ani nemám v náplni práce, za ktoré nedostanem ani cent a za to všetko sa mi nielenže nedostane ani "ďakujem" zo strany žiakov či rodičov. Nuž a takto "naladená" s kopou negatívnej energie a roboty "na doma", ktorú nikto nevidí, lebo už domov nenosím druhú tašku plnú papierov (vďaka Bohu za USB kľúče!), sa popoludní vraciam k svojej rodine, ktorá si potom "odnesie" moje zúfalstvo, akoby som si tieto stresy ventilovala doma.

Minister vs. Magister
Obidve slová majú latinský pôvod:
minister, i, m. - odvodené zo slova minus (nižší, menší) - význam: nižší služobník, sluha, pomocník, vykonávateľ, posluhovač (vlastne slovo miništrant má rovnaký kmeň)
magister, i, m. - odvodené zo slova magis (viac) - význam: vyšší predstavený, náčelník, pán, správca, radca, učiteľ (ak vám hovorí niečo príbuzné slovo magistrát)

Učitelia (= magistri) boli doteraz relatívne ticho, len po kútoch zborovní reptali na nezmyselnosť niektorých prác, nespravodlivosť ohodnotenia, nevymožiteľnosť práv... Máme predsa práva dieťaťa, práva rodiča, kde sú však práva učiteľa? Ministri, politici, vláda a im podobní majú vždy veľa rečí... to je podstata tejto doby: netreba robiť, stačí hovoriť, ako veľa pracujete! A čo sa od nich naši žiaci naučili? Hodina angličtiny: "Na Slovensku po slovensky! Pani učiteľka, keď to hovoria niektorí politici, tak hádam to bude pravda!" Pravidelne chodia na hodiny neskoro s odvolaním, že to robia aj v parlamente! "Pani učiteľka, ja sa nemusím učiť, lebo na strednú školu ma aj tak vezmú. A potom aj tak budem nezamestnaný! VPP to istí!!!!" Haló, pán premiér... sociálny štát??? A takto by som mohla pokračovať ďalej. Poviete si teraz: "A čo takto motivovať ich?" Učitelia by mohli o kladnej motivácii písať elaboráty na počkanie, ani by internet na sťahovanie údajov nepotrebovali, takže by ani plagiátorstvo nehrozilo, sami majú dosť skúseností! Alebo mi chcete tvrdiť, že to, čo mi žiaci povedali, je klamstvo? Tie výroky v parlamente, tie neskoré príchody, tá nezamestnanosť...? Ako ich mám presvedčiť o hodnote vedomostí, keď ja sama - absolventka vysokej školy zarábam menej než radový robotník, remeselník, ktorému tu však nejdem upierať výšku jeho platu, hlavne ak si svoju prácu spraví dobre. Tu ide o niečo viac...

Keď si všímame prácu politikov a porovnáme si realitu, nestíhame sa čudovať. Napr. pracovná doba: učitelia v práci v danom čase musia byť, ak majú nejaký problém, musia si vziať neplatené voľno, ak nám je zle - péčko alebo ísť na PN, ale nemôžeme si jednoducho neprísť, hoci by nás niekto z kolegov zapísal do knihy dochádzky! A aká je dochádzka v parlamente? O pracovnej náplni učiteľov som už písala, možno politici vytvárajú dojem, že majú viac povinností, no tu už prichádza na rad aj iné kritérium: kvalita práce. Môžete si dovoliť len tak v práci nečinne sedieť pri novinách alebo sa hrať na notebooku? Alebo ako oni počas hlasovania jednoducho zabudnúť niečo urobiť? Mám snáď ešte ďalej pokračovať v komparácii? Čokoľvek by som spomenula (kompetencie a právomoci alebo zamestnanecké výhody), stále by sme sa dopracovali k rovnakému výsledku. Čo k tomu dodať?


Štrajk
Právo na štrajk máme dané zákonom. Ak sa pre tento krok rozhodneme, je to preto, lebo nám záleží na našich žiakoch... a keby sa táto situácia dala riešiť inak, tak ju riešime... ale pomery už dospeli do štádia, ktoré nebude znamenať "trvale udržateľný stav kvalitného školstva na Slovensku"!!! Prečo sme zrazu v očiach verejnosti nepriateľ č. 1??? Preto, lebo už nedržíme "hubu a krok"??? Prečo potom štrajkujú lekári, ktorí majú mať od budúceho roka priemerný plat cca. 1800 eur? Priemerný plat učiteľa (v hrubom!!!) je cca. 700 eur - odrátajte si z tejto sumy dane a iné odvody... a to študoval iba o rok kratšie než lekár! (VŠ pedagogická - 5 rokov, medicína - 6 rokov!!!) Samozrejme, lekári neváhali opustiť svojich pacientov v ťažkých stavoch a išli štrajkovať!!! My sme váhali a ustupovali už dosť dlho! Rodičia, ako často potrebujete lekára pre svoje dieťa? V tom lepšom prípade: 20 - 30 dní do roka! Učiteľov potrebujete každý pracovný deň počas 10 mesiacov!!!! Ale zrejme my si tie peniaze nezaslúžime, lebo podľa vás my "len" vychovávame a vzdelávame... Logicky z toho vyplýva, že pre vás nie sú dôležité vedomosti a zručnosti, stačí, ak bude dieťa zdravé... Vaše predstavy o našej práci sú veľmi skreslené, pretože pre nás by to bola radosť a úžasná práca, keby sme "len" učili a nemuseli robiť nič iné!!!! Tak teda len učme a konajme si svoje povinnosti podľa našej pracovnej zmluvy, no neriešme úrazy (však nie sme zdravotníčky!), neriešme zlé hygienické návyky (nie sme hygieničky či sociálne kurátorky!), neriešme upratovanie rozbitej vázy v triede alebo taniera v jedálni (nie sme upratovačky!), neriešme vyberanie poplatkov (nie sme ekonómky ani účtovníčky!), neriešme písanie článkov do novín (nie sme novinárky!), neriešme kultúrne akcie, veď nie sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu (nie sme predsa animátorky!), neriešme pohovory so žiakmi (nie sme profesionálne psychologičky!), neorganizujme literárne súťaže pre deti (nie sme literárne kritičky!), neriešme výzdobu školy (nie sme aranžérky!),... Kto by toto všetko - či už v súkromnej firme alebo v štátnej správe - robil bez nároku na plat???Ešte stále máte dojem, že naša práca je dostatočne ohodnotená??? Vyvstáva otázka: je práca nás učiteliek taká zlá, nekvalitná, nezodpovedná, že máme také nízke platy a že sa musíme snažiť dobehnúť nejaké aktivity na "iných frontoch", aby sme si vôbec tú almužnu zaslúžili? Vieme, že sú viaceré výhrady aj voči práci učiteľov, no je na zváženie, či sa zakladajú na objektívnom posúdení našej práce, lebo máme dojem, že na hodnotenie učiteľov i celej školy je expert každý, kto "má aspoň 7 tried ľudovej!" Kam už toto speje?

A nie je náhodou pravda niekde inde?
"Požiadavka učiteliek na zvýšenie platov o 10% je až žalostne skromná a neadekvátna. Mali by žiadať podstatne viac. Snáď na to prídu. Vláda krajiny, ktorá má na 180 tisícové zlaté padáky pre zástupy politických nominantov (panie a páni Hrdá, Tarcala, Ďuriník, Paulický, Kravec a ďalší a ďalší), ktorá môže beztrestne rozpredávať štátnu platinu za zlomok trhovej ceny, ktorá ešte na jeseň 2012 s vážnym ksichtom rozpráva o stavbe „národného“ futbalového štadiónu za 50 miliónov eur alebo o rozbabraní zbytočného diaľničného tunela za 800 miliónov eur – takáto vláda môže o tom, že na drobné zvýšenie platov učiteľov nemá peniaze, rozprávať len tým, čo žerú seno. Na školstvo dávame menšie percento príjmov ako Bulharsko, Kosovo či Albánsko."
Viac v článku: Ak sa učiteľky vzbúria, nemôžu nezvíťaziť
9.10.2012 | Juraj Mesík

Alebo to treba chápať tak, že nedotovanie školstva je vedomé a cielené, aby sme našou "nečinnosťou" vychovali ďalších voličov súčasných vládnych činiteľov? Voličov, ktorí stádovito pôjdu za svojím Vodcom? Nuž, páni politici, zatiaľ sa ešte premáhame a napriek ožobračovaniu školstva sa snažíme deťom vštepiť okrem učiva aj to, že majú právo na informácie, na vlastný názor, na hľadanie pravdy, na normálny život v demokracii, za ktorú sme boli na námestiach aj v novembri 1989 aj teraz. Vy svojím konaním dokazujete, že ste mali a máte úplne iné motívy!

Epilóg - úplne iný, než by ste čakali
V septembri som bola na pohrebe v jednej maličkej obci, z ktorej k nám do školy chodia deti. Musela som ísť, lebo som chcela ísť, bolo to totiž to jediné, čo som mohla v danej situácii spraviť. Nášmu bývalému žiakovi zomrela mama. On má 16 rokov a doposiaľ bol polosirota, lebo otec mu už nežil! Učila som ho 6 rokov, síce nepatril k jednotkárom, skôr naopak, teraz ma jeho situácia neskutočne trápi, no ja som bezmocná, lebo som mu nevedela pomôcť. Keby ste ho videli,... nebol spolu s ostatnými v dome smútku pri rakve, bol vonku, chcel si svoju matku zapamätať ešte z čias, keď žila. Tak tam stál, strapatý, v bežných šatách. Neskôr si čupol bokom, skrčil sa do klbka (embryonálnej polohy?) a reval až tak, že si zakrýval rukami ústa, aby to prekonal. Slzy mi tiekli spolu s ním a v duchu som sa pýtala, prečo pri ňom nikto nie je, prečo ho nikto nedrží, neobjíma, neposkytne mu útechu v najťažší deň jeho života a .... chcela som sa rozbehnúť k nemu a nejako mu pomôcť! Teraz už o ňom nemám žiadne informácie, no dúfam a verím, že sa má lepšie. Želám mu to napriek všetkému, čo sa v súčasnosti deje v našom štáte.

Čo myslíte, pošle mi pán minister Čaplovič nejaký extra balík nervov, aby som zvládala aj takéto situácie? Pošle mi cestovné, čo som zaplatila za autobus, aby som sa na pohreb dostala? Pošle mi peniaze na špeciálny očný krém, aby som ním zatrela vrásky okolo očí, ktoré mi z plaču nabehli??? Nie, a ani to v skutočnosti nechcem! Chcem, aby ostatní pochopili, aká ťažká je práca učiteľa... a že to, čo si žiada, je len jeho právo! A možno ešte ako bonus k tomu: aj lepšie zákony týkajúce sa vegetujúcich i pracujúcich minorít a majorít. Zákony, ktoré budú ochraňovať dobrých, milých, zodpovedných, serióznych a pracovitých, napr. učiteľov alebo aj takýchto žiakov, ktorí sa v šestnástich rokoch stali lúzrami a paholkami, lebo nič iné im neostalo!!!

Mgr. Anna Medzihradská
ZŠ Pukanec

PS: Ak neviete, je to okres Levice

http://spravy.pravda.sk/premier-fico..._sk_domace_p58

Presdeda vlady respektuje to, ze ucitelia maju narok na vyssie platy a urobi vsetko preto, "aby ludom pomohol".

Krasne, to je naozaj umenie takto poeticky nazvat to, ze niekomu platite za jeho pracu. Uz v bibilii je zakotvene, ze za pracu prinalezi mzda a tiez vo vsetkych zakonoch, ktore sa tykaju pracovneho prava.

Napriek tomu predseda vlady nevyplaca za pracu mzdu, on "pomaha". Ake slachetne. Toto nazvoslovie si budem musiet osvojit pri komunikacii so svojimi zamestnancami. Nabuduce im napriklad pomozem tym, ze ich (zatial) neprepustim - hoci by som mohol pochopitelne, ved aj predseda vlady vyhlasil, ze "nemuseli by sme im dat ani cent".

Na zamyslenie - "spravodlivosť" v odmeňovaní
Učitelia si nárokujú plat minimálne vo výške 1,5-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Podľa údajov ŠÚ http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053 bola priemerná mzda za tretí štvrťrok 784 EUR. Učitelia by teda chceli mať minimálne 1.176 EUR.
Minimálna mzda je 327,20 EUR. Od nej sa odvíjajú minimálne mzdové nároky jednotlivých stupňov náročnosti práce:
Pre porovnanie: pre 6. stupeň náročnosti práce je stanovená minimálna mzda 654,40 EUR, čo je približne 55 % !!! z toho, čo si nárokujú učitelia.
f) pracovné miesto zodpovedajúce šiestemu stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb.

Kedy ide do parlamentu návrh zmeny Zákonníka práce, podľa ktorej dostanú definitívu aj zamestnanci v súkromných firmách?