pivko Ja by som nepasterizovanú bryndzu do úst nedal , nechcem dopadnúť ako kamarát ktorý po takej bryndze ochrnul a dnes chodí o barlách.
Nieco vynimocne, este som nepocul aby niekto z bryndze ochrnul a bryndzu konzumujem uz nejaky ten piatok.
Muselo byt nieco zanedbane v procese jej vyroby, moze sa stat, ze pasucim oveckam sa na vemena prisaju klieste nakazene kliestovou encefalitidou (ta moze sposobit ochrnutie, ked napadne mozgove centrum a miechu), lymskou boreliozou, Q horuckou a tymi chorobami mozu kontaminovat ovcie mlieko.
Bacovia na salasoch a ich pomocnici pri rucnom dojeni ovecke prehmataju vemeno ci nema na nom prisateho kliesta alebo zapalene cecky. Ovecka s takymi priznakami sa s dojenia vyraduje do karanteny. Kazdy salas v dnesnej dobe ma urcenych aj svojich veterinarnych lekarov, ktori sa o ich zdravie staraju.
Uvedenymi chorobami sa da nakazit aj vseliakymi inymi aktivitami v lese a na lukach (napr.turistika, lesne prace apod.), kde cihaju klieste a nemusi to byt len konzumaciou vyrobkov z nepasterizovaneho ovcieho mlieka, konkretne bryndze.
Na 100% sa zarucit v zivote vsetko neda, len smrt je casom ista.
Bryndza sa na Slovensku robi zhruba od 15. storocia,
http://sk.wikipedia.org/wiki/Bryndza
ked uzemie Slovenska zacali kolonizovat ,, Valasi ,, .
Valasi bol ľud, ktorý sa pôvodne vyznačoval salašníckym spôsobom života a dobytkárskom, pochádzal pôvodne azda z rumunského Valašska a asi od 14. storočia sa šíril z dnešnej Karpatskej Ukrajiny na severné Slovensko, do južného Poľska a od 15. storočia aj na Moravu (Moravskí Valasi). Osídľovanie valachmi skončilo v 17. storočí, kedy na Slovensku splynuli s miestnym obyvateľstvom.
Z etnického hľadiska išlo pôvodne o rusínsko-rumunské obyvateľstvo, ale už v 16. storočí išlo prevažne o Slovákov a čiastočne o Poliakov. Definovali sa teda najmä spôsobom života. Súhrn právnych zvyklostí a noriem valachov sa nazýva valašské právo, doosídľovanie Slovenska na základe valašského práva (čiže nie nevyhnutne valachmi) sa nazýva valašská kolonizácia. Osobitná valašská duchovná aj hmotná kultúra patrí k najkrajším zložkám slovenského ľudového umenia.
Valasi na územie Slovenska prichádzali postupne od východu. Pôvodne postupovali pasúc svoje stáda po vrcholoch hôr a holí zrejme z Valašska až na územie dnešnej Ukrajiny. Boli bez náboženského vyznania alebo získali pravoslávne počas putovania. Ďalej na západ sa vydali najviac za panovania kráľa Mateja Korvína (1458 - 1490), ktorý im napomáhal. Neskoršie aj kráľ Ľudovít II
. (1516 - 1526). V súvekých písomných prameňoch ich nazývajú napríklad
Coloni Valachales alebo
Valachi seu Ruthéni (Valasi čiže Rusíni). Panovníci mali viacero dôvodov pozývať valachov na územie Uhorska na menej osídlené územia Liptova, Oravy a Turca. Preto im dávali výsady. Mali však povinnosti chytať zbojníkov, platiť desiatok z mäsa a syra. Museli strážiť horské priechody, zúčastňovať sa na vojenských akciách panovníka. Valasi neplatili peňažný desiatok ani nemali povinnosť robotovať na panskom, taktiež neplatili ani cirkevný desiatok, keďže neboli rímski katolíci. Postupne kolonizovali sever Slovenska a došli až na Moravu.
Ich pra pra pra..... potomok znamy, dnes uz nebohy,
ceskoslovensky herec ,, Radek Brzbohaty ,, sa k nim hrdo hlasil. Nakolko Valasi kedysi dosli az po kraj okolo Valašského Meziříči na Morave skadial pochadzal jeho otec a dedo, hoci on sa narodil na Slovensku, vo Vrutkach, kde v tom case jeho rodicia zili.