To uz aj zo zaujmovych kruzkov sa vyhadzuje?
Nepises, ci je to nejaky kruzok v skole,alebo nejaka specialna tanecna skupina,...to je dost velky rozdiel. V tom druhom pripade si asi ucitelka ma pravo vyberat.
Aj ked suhlasim, ze svoj nazor povedala dost "nepedagogicky" a necitlivo vzhladom k veku dietata. Mohla to riesit radsej tak, ze by si zavolala rodicov a porozpravala sa s nimi.

Ak si presvedcena o dcerinom talente, tak to skuste na inom mieste, uvidis, ci mala ucitelka pravdu,alebo nie.
Dcere vysvetli, ze zivot ide dalej, nech sa tym netrapi. Vies kolko znamych a ozaj dobrych hercov ci spevakov vyrazili z talentovych skusok, lebo vraj nemaju talent? A napriek tomu sa preslavili...

Ja si myslím,že NEPROFESIONÁLNÉ je nasilu lichotiť a zakrývať krutú pravdu...

Ale aj tá krutá pravda sa dá povedať citlivo a bez urážky.

Súhlasím s tým, že učiteľka to nemala urobiť pred deťmi, ale medzi 4 očami. Ale ako rodič, vieš iste, že dcéra chcela chodiť na ten krúžok? Lebo ak bola na krúžku znudená (čo pubertiaci vedia - aj prevracajú oči ak im niekto niečo hovorí), tak to už mohlo učiteľku po čase dožrať. Toto jej povedala na prvej hodine?
A prepáč, ty máš dieťa zaškatuľkované na veku 10 rokov a chceš, aby tak ostala?
To nevieš, že v puberte deti veľmi narastú a to, že je to rýchle znamená, že sa musia ešte "zžiť" s novým veľkým (hormónami nadopovaným) telom? Takže to, že pred dvoma rokmi ako 10 ročná mala úspech neznamená, že v 12 rokoch bude ten talent mať....nezakladaj si na tom. Ak si ešte aj napísala, že sa vytiahla na 169cm, tak to mohlo byť z hľadiska jej tela dramatické. Vtedy sú sama ruka-sama noha a koordinácia veľakrát na nule... (Ja som sa v puberte veľakrát potkýnala...takže medveď v mojom prípade bol na mieste, aj keď som bola dlhá a nie široká) Ako matka by si ju mala pripravovať na takéto situácie - dieťa ti dospieva, a vo svete nebude mať na ružiach ustlané, a ty stále pri nej nebudeš a nebudeš môcť žehliť veci, ktoré by sa jej mohli citovo dotýkať.

No a ešte by som doplnil. Je veľmi pravdepodobné, že vzhľadom na pubertu naozaj môže byť v tomto veku rozhodená a naozaj ako medveď tancuje a chvíľu ešte bude. Bolo by snáď lepšie ak by ju tam nechala a na konci roka jej dovolila pred celou školou na akadémii predviesť medvedí tanec ?
To by potom bola vinná učiteľka, že učí medvedí tanec ?

Každý rodič by chcel mať to najšikovnejšie dieťa, ale v mnohých prípadoch vyžaduje od dieťaťa viac než je schopné vydať a deti potom zvyknú robiť blbosti. Dieťa by mal rodič pripraviť na život. Teraz máš možnosť, pomôcť dieťaťu zvládnuť aj nepríjemnú situáciu v živote. Popracovať na budovaní sebavedomia dcéry. Nebude predsa hádzať flintu do žita z jedného neúspechu, alebo necitlivého prístupu učiteľky. To ešte v živote zažije viackrát, na to treba deti pripraviť. To z čoho by sa mohli deti vysmievať, alebo vysmievajú, treba dieťa učiť od malička, aby to vedelo využiť ako jeho prednosť. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som u syna budovala týmto spôsobom sebavedomie, až dorástlo do takých rozmerov, že som ho musela doslova zrážať k zemi. Poučil sa, až si nabil hlavu, aj taký je život.

bubkoch

11 Hours Ago #24301 ten druhy odsek, to bol len vtip, ze ? to hadam nemozes mysliet vazne .

citujem sa:..a čo sa týka učiteľky, ju nerieš osobne, ak si prudšia povaha..má predsa nadriadených...môžeš podať sťažnosť za neprimerané chovanie voči dcére(( ak by to šlo do krajnosti,aj trestné oznámenie za poškodenie dobrého mena tvojej dcéry môžeš podať)..a konieckoncov, ty jej tiež môžeš urobiť meno tým, že si dcéru od nej zobrala, lebo je nemehlo...je to nejaká špičková umelkyňa, či čo?....reči sa šíria veľmi rýchlo!...

...a vysvetlím:...asi tak, že je jednoduché v prvom návale zlosti na učiteľku nakričať a aj to TO môže podať-v zlosti, že si niekto dovolil uraziť jej dieťa..taká najedovaná matka v snahe presvedčiť svoje dieťa dokáže všeličo!!...preto som napísala, aby učiteľku neriešila osobne, ak je prudšia povaha..
..matky sú všelijaké..my nevieme, či dieťa po tie dva roky cvičilo tanec a naozaj malo dobré pohyby a len učiteľke sa nepáčilo-a čo sa vlastne učiteľke nepáčilo, veď je to dobrovolný krúžok...ale pokiaľ je učiteľka tanca len učiteľka, ktorá sa tancu tiež v mladosti venovala v krúžku, určite nemá právo kohokolvek kritizovať...a ak je to špičková umelkyňa-tanečníčka, ktorá ten krúžok dlhodobo vedie k úspechu a nejakej reprezentácii, určite si vyberie deti, ktoré majú nejaký potenciál a ak vidí, že toto dieťa je ťarbavé, nuž ho pošle domov-čo by teda tiež nemala, hlavne nie takto verejne, , ale urobí to, lebo potrebuje dobré výsledky...
..je treba vedieť aj podstatu veci, nie iba vidieť najedovanú matku,ktorá nevie, čo s problémom...

Ber to tak, že ju táto situácia pripravila do života. Svet je v podstate krutý a v živote ju takéto a podobné situácie čakajú tisíckrát. Je len na nej, aby sa cez toto dokázala preniesť.
Danielka podľa mňa robíš presný opak, čo by si mala robiť. V dcére stupňuješ pocit krivdy a tým zvyšuješ jej citlivosť na vysmievanie sa od detí. Deti to bude baviť dovtedy, dokedy budú vidieť, že to Tvojej dcére vadí.

Prečo tu píšete, že mojká a ľutuje dcéru?? Odkiaľ to viete? Možno robí pravý opak.. Veď ona sa len pýta, že či je normálne, aby takto postupovala učiteľka.. Pred dcérou môže predsa reagovať úplne inak, ako píše tu.. Je jej to určite ľúto, že jej dcéru takto necitlivo učiteľka zhodila ...

Dobrý psychológ pedagóg s kombináciou ctižiadostivé dieťa = možné prekvapenie.

Spomänula som si na svojeho syna. Vždy chcel hrať na husle. A veru aj hral. Na jednom poschodí sme bývali so susedmi, ktorí mali rovnako starého syna a naši chlapci chodili spolu do triedy.
Vtedy malý susedko sa rozhodol, že chce hrať na husle ako ten náš. Takmer denne sme počúvali raz z jednej a raz z druhej detskej izby husličky. U nás to šlo ako pomasielku, u susedov škrípalo. A škrípalo dovtedy, kým neprichádzali čisté tóny. Susedko bol ctižiadostivý a vytrvalý. Keď už môj syn behal za loptou von, susedko ešte husličky pokúšal. A potom prišiel raz koncert, kde obaja v oblečíkoch s motýlikmi hrali nejakú vianočnú koledu. Zahrali to obaja krásne a bez jedinej chybičky. A nám mamičkám vyhŕkli slzičky od dojatia. Môžem povedať, že mali báječného pedagóga. Dnes sú už chlapci dospelí. Jeden sa venuje elektrotechnike a druhý športuje a dosiahol celosvetovo uznávané výsledky, husle zapadli u nás prachom.

Zdá sa mi zvláštne, že v dnešnej dobe pedagóg tak necitlivo reaguje. V súčasnosti, keď deti zväšča sedia na zadkoch pri PC a čerstvý vzduch im nič nehovorí. Treba sa tešiť z chcenia každého dieťaťa robiť niečo mimo školy a motivovovať ho, chváliť a podporiť. Keď jedno očko privrieme nad nešikovnosťou, tým druhým môžme stále vidieť iné kvality.

Toť môj názor na vec. A rodič rozumný svoj názor pedagógovi vždy povie tak, aby sa nedorozumenie neťahalo ďalej. Teda ak má šťastie na pedagóga a nie niekoho, čo pracuje s deťmi omylom.

Človek sa celý život učí spoznávať dušu dieťaťa. Najskôr malého, potom predškolského, školského, tínedžerskeho a potom dušu dieťaťa dospelú.
Stále sa to učím a ten variabilný život mi neraz ukázal, že slová, ktoré raz čovek vyriekne, sa už späť vziať nedajú. A nedajú sa vziať spät ani prvotné pocity druhej strany.

Veď práve preto, že čo sa raz stalo sa neodstane, by mal rodič reagovať tak, aby dieťaťu svojim správaním ešte viac neublížil. Dieťa by nemal rodič ľutovať, lebo sa bude cítiť menejcenné, bude mať nízke sebavedomie a deti sa mu budú vysmievať ešte viac. Ja by som deti kde ich nechcú necpala nasilu. Treba pamätať, že tam kde niečo skončí, zase niekde inde niečo iné začína a možno aj lepšie.

Danushka prehovorila si mi z duše. A myslím, že nielen mne. Život ubehol tak rýchlo, že ani som sa nenazdala a dcéra je dospelá. Keď si spätne vezmem situácie, ktoré sme museli prekonávať, sama sa čudujem tomu, že sme ešte obe "normálne". V škole či už na základnej alebo strednej som sa stretla s mnohými pedagógmi a aj "pedagógmi". Neprikloním sa ani k jednej strane, pretože je to skutočne individuálne, ale obe strany to majú ťažké (rodičia i učitelia). Dnešná mládež a aj mnohé detičky (nie všetky samozrejme) už od útleho detstva sú naučené byť stredobodom pozornosti, sú hýčkané rodičmi, v škole sa predbiehajú tým, kto má novší model mobilu, PC a pod., ich pozornosť je venovaná inde akoby mala. Duševné hodnoty sú v zabudnutí a vidieť to aj na správaní medzi deťmi. Arogantnosť prevyšuje všetko ostatné a učiteľ len reaguje na danú situáciu. Na druhej strane sú aj takí učitelia, ktorí majú svoje problémy s ktorými sa nedokážu vysporiadať (či už osobné alebo pracovné) a "ventilujú" si ich na deťoch spôsobom, ktorý skutočne môže poškodiť ich pohľad na svet. Konanie učiteľky, ktoré popisuje zadávateľka je tiež neprofesionálne a zvlášť v prípade, keď sa jedná o záujmovú činnosť. Mám možnosť priamo v praxi vidieť, ako prebieha krúžková činnosť na školách. Je neskutočné, ako v niektorých záujmových krúžkoch dokážu učitelia zaujať dieťa a vidieť to potom na výtvoroch, ktoré majú vystavené v škole. Sú to neskutočne krásne veci. Nehovoriac o tých, ktorí zaujmú dieťa v umeleckých (či už hudobných, tanečných) krúžkoch. Fantázia učiteľa spolu s fantáziu dieťaťa dokážu vytvoriť neuveriteľnú krásu! Sú však aj krúžky, kde to nefunguje tak, akoby malo ale zase tu ide len o prístup učiteľa. Nebudem rozoberať finančnú situáciu v školstve, v každom z názorov či už verejnosti alebo z radov pedagógov je kus pravdy. Problém je v systéme a systém, ktorý u nás funguje pôsobí aj na ostatné sféry nevynímajúc školstvo veľmi negatívne. Možno aj preto sme dnes na deti veľmi citliví a v mnohých prípadoch až prehnane. Sama som tieto chyby robila, na druhej strane ak som zistila, že bolo môjmu dieťaťu ukrivdené, nikdy som to nenechala len tak. ALE!!! Vždy som najskôr zisťovala názor oboch strán. Nielen svojho dieťaťa, ale aj pedagóga. V niektorých prípadoch mal pravdu učiteľ a bolo potrebné dieťa usmerniť. Nikdy sa na vec netreba pozerať len z jedného pohľadu. Dnes často počúvam s otvorenými ústami, čo všetko mi moje dieťa povie vo vzťahu k minulosti, záležitosti ktoré som ja vnímala ako "dračica matka" ona vnímala úplne inak. Keď som išla do školy (a to nie kôli nej ale kôli pracovným záležitostiam), s vypleštenými očami pozerala na mňa, čo tam idem robiť! Jednoducho nechcela, aby som všetko riešila, boli veci, ktoré si chcela riešiť sama a to som akceptovala. Tiež som ju nabádala, aby sa učila, venovala sa tomu alebo tomu v dobrej viere, že jej to prinesie do života viac ako sedieť pri PC alebo neprítomne sedieť pri telke. Dnes som pochopila, že som ju vlastne nútila do niečoho, čo ona nechcela, alebo si predstavovala inak. Preto treba sa na veci pozerať naozaj objektívne, brať do úvahy to, čo chce samo dieťa, bojovať ak je mu ukrivdené, ale myslieť aj na to, že v živote sa s ním nikto babrať nebude, v reálnom živote nebude nikto brať ohľad na to, čo chce, bude sa musieť prispôsobiť podmienkam, ktoré si samé zvolí. A je našou úlohou pripraviť ich do života tak, aby využili všetky svoje schopnosti aby prežili a u tých, ktorí majú výnimočné schopnosti (či už jazykové, umelecké a pod.) vedeli ich premeniť na kvalitný život (aj keď nie u nás). Nemôžeme to čakať len od učiteľov. A ešte k zadávateľke....dieťaťa a aj vás sa dotkol spôsob, akým učiteľka reagovala, čo neschvaľujem, ale čo myslíte? Je vhodné ešte pridávať dieťaťu ďalšie starosti? Nebolo by lepšie porozprávať sa s ňou, čo ona chce, ak jej tento krúžok nevyhovuje kôli prístupu učiteľky a ona silou mocou chce tancovať, hľadať iné spôsoby prípadne tanečné útvary, kde ak je naozaj šikovná sa vypracuje? Sama som chodila do tanečného krúžku a bola som naozaj dobrá (aspoň podľa učiteľky). Chcela som neskôr tancovať v súbore ale nedostala som sa ani do jedného a problém nebol v tom, že som nevedela tancovať. Ale pre jeden krúžok som bola primladá a pre druhý pristará (napr. spoločenské tance sa učia deti od malička, aby sa vypracovali na úroveň, aká sa od nich vyžaduje). Pomôžte preto radšej dcére s výberom iného tanečného útvaru, ak veľmi chce tancovať a neriešte už učiteľku. Uvidíte, že časom vás to prejde, utíchnu aj ostatní v jej okolí ale hlavne nech sa sústredí na to, čo ju v živote čaká. Aj v živote (pokiaľ nebude sama sebe pánom) zažije ešte veľa sklamania, poníženia, ohovárania a inej ľudskej zloby a nebudete za ňu stále môcť bojovať. Musí sa naučiť prežiť to a ísť jednoducho ďalej. A verte mi, viem o čom hovorím, prežívame to i my a už to hraničí so šikanou ostatných spolužiačok ale paradoxne kôli dcérinej šikovnosti. Držím vám palce, aby vaše rozhodnutia boli správne!

....fúha, ale som sa rozpísala, prepáčte za taký siahodlhý príspevok!

...každé čudo tri dni trvá .....

Majuš, máš tam síce kopu súhlasov, ale ja s tebou nesúhlasím a tí, čo s tebou súhlasili, tiež asi nepochopili o čo ide- tu nejde o poníženie, ale proste o to či niekto na niečo má alebo nemá- pozri sa- ja ked som mal 8 rokov tak som sa hlásil na flautu , niekoho zobrali a niekoho nie a aby neranili detské duše, tak im povedali nech skúsia o rok- iba mojmu otcovi povedali, váš syn hluchý ako demižon- na takéto krúžky ho radšej nikde nezapisujte
takže ak tvrdí, že tancuje ako medveď a je to pravda, tak to nieje žiadne poníženie-ja učitelku uznávam, že sa nebojí povedať pravdu rovno a priamo...

Môj názor je, že rodič tu reaguje PRÍLIŠ precitlivelo.
"Valika,nehnevaj sa ale musím ťa vyhodiť,nemáš žiadny talent,tancuješ ako medveď" - možno mohla učiteľka zvoliť iné slová,ale prirovnanie tancovať ako medveď sa mi vôbec nezdá nejako urážlivé. Zamyslite sa nad tým , čo všeličo poviete deťom doma. Aj učiteľ je len človek. A okrem toho - dôležité je aj to, akým tónom to učiteľ povedal.To je tiež dôležitý aspekt,lebo potom tá výpoveď môže vyznieť celkom ináč ako sa tu prezentuje.Mám kamarátku, čo učí spev - je to katastrofa, odkedy sa vyrojili všelijaké tie súťaže typu Superstar. Každý chce mať doma hviezdu a od učiteľa sa čaká, že urobí zázraky.

K tomu, že učiteľ je povinný zobrať na krúžok všetky deti - no, neviem... za krúžky sa neplatí a mnohí v nich vidia len možnosť, kam "odložiť" dieťa, kým ja som v práci. Učiteľ tiež nemôže mať na krúžku 30 detí, preto musí selektovať. Krúžok je podľa mňa na to, aby deti rozvíjali svoje záujmy a talenty, nie je to úschovňa detí. A treba deti usmerniť, ony sami nevedia ešte celkom posúdiť, čo je pre nich najvhodnejšie. Ako má učiteľ pracovať napr. na speváckom krúžku s deťmi, ktoré nemajú absolútne sluch? Načo je potom taký krúžok? Má ho lečn nejako "pretrpieť" so všetkými -aj "hluchými" deťmi,aby nebodaj neurazil ambiciózneho rodiča?
A niekto tu spomenul aj platy - spočítajte si, koľko zarobí učiteľ - ak má mesačne cca 500 eur, prerátajte si to na hodinu práce s deťmi . A porovnajte to s tým, koľko sa platí agentúram za stráženie detí. Učiteľ má niečo asi aj za krúžky - iste menej,ako tie opatrovateľské agentúry a to tam nesedí a nepustí deťom televíziu. Takže tie debaty o tom, či si učiteľ zaslúži viac alebo nezaslúži, by som radšej neotvárala.

nepreháňajú to tí rodičia s tými detvákmi? Keby som za každým keď dcére niečo povedali mala utekať do škôlky, či doškoly potrebujem raz toľko dovolenky. učiteľka mohla zvoliť iné slová, ale - riešiť sa to malo hneď a nie keď sa zem 3x otočí to všadiaľ počúvame aké sú dnes deti vyspelejšie, samostatnejšie, a neviem aké naj - no prdlajz - dnes keby mohli odvezú ich rodičia autom až do triedy, urobia za nich úlohy, projekty - asi aj dýchajú. pre každého rodiča je to jeho dieľa naj, ale je to len pre neho a keď iekto vysloví pravdu hoc aj tvrdšie to decko sa otrká, len rodič s myslí že bude mať neviem aké stresy. keď si rodičia prestanú plniť sny cez deti budú aj deti šťastnejšie. pretože je ťažké byť slobodný v rodičovskej kazajke

Normálne sa čudujem tým poniektorým príspevkom ...
Aj taký sa našiel , že ......." ak by to šlo do krajnosti , aj trestné oznámenie za poškodenie dobrého mena tvojej dcéry môžeš podať "...
Tak taký názor vypotiť je už fakt chorá odvaha ...

Ide o to , že ...vidˇ zvýraznené a súvislosti ...

Blbosť je to ...
Aby sa jeden naučil tancovať , na to je skôr " tanečná " ...teda tanečný kurz ... tam nepotrebuje talent , ale snahu o tie tanečné kroky - základy sa naučiť ...
Tanečný krúžok je o niečom inom predsa ... kór , keď sa bavíme o súťaživosti ....

Nuž a to pomíženie ???
Nik nevie , nik nebol pri tom " konflikte " ....decká nerátam ...
Ktož vie , ako to vôbec bolo ...síce veta mohla odznieť ( opak netvrdím ) ...

No nie je dôležité , čo bolo povedané .... ale ako to bolo povedané !!!

...som si to tu prečítala... aj súhlasy dáke dala...

Ale hlavne toto ma terazky zaujíma - Danielka1982, bola si za tou paňou učiteľkou? Ako to dopadlo? Ako sa to ďalej vyvíja? ........

Toto je z môjho pohľadu dôležitá veta - obraz dnešných detí. Niekedy to boli jednotlivci, dnes?

Väčšina z nich sa k sebe správa hrozne, ponižujú sa navzájom, sú hrubí a vulgárni - aj dievčatá. Nielen kdesi za rohom, ale priamo na vyučovaní a nepomáha ani niekoľkonásobné napomenutie učiteľa. Skúste sa započúvať keď idú zo školy, zájdite pozrieť na diskotéku.
Áno ja viem, sú to ešte deti a veľmi potrebujú lásku svojich rodičov, teplo domova a pocit bezpečia.
Veľmi veľa detí to dnes nemá...