možno trochu

To kukučka: ...no, tú polovicu považujem za mierne? - dosť? - príliš? nadsadenú... (dovolím si tvrdiť, že skôr polovica školy ani nevie o existencii nejakej Valiky... sorry)

To ivuliatko: súhlasím, ale zároveň dodávam - aj verný obraz svojich učiteľov.

Prečo si toto dovoľujem tvrdiť? Posúďte sami: Chodila som svojho času do jednej 7. triedy, pretože som mala "v riešení" nejakých problémových žiakov, tak som chcela na vlastné oči vidieť, ako fungujú na jednotlivých vyučovacích hodinách u jednotlivých vyučujúcich. Všetci vyučujúci svorne nadávali, aká je to slabá trieda, ... , aký neporiadok majú v triede - ALE: z cca 8 učiteľov, na hodinách ktorých som bola, 1 pani učiteľka povedala, ako sa jej nepáči učiť v triede, kde sú po zemi samé odpadky, a JEDNA JEDINÁ nezačala učiť dovtedy, kým žiaci v triede neupratali - ostatní v pohode tie odpadky prekračovali a potom v zborovni brýzgali na tieto deti jedna radosť... Sama to celkom nechápem, lebo si myslím, že ešte aj tí Rómovia na Luniku vyhadzujú odpadky von z okna a nebrodia sa nimi v izbách, tak celkom dobre nerozumiem tomu, ako - inak vcelku aj slušné deti - môžu nechať padnúť papierik z cukríka presne tam, kde si ho odbalia, ale nie je to náhodou aj preto, že títo spomínaní (a podobní) vyučujúci sa nimi o chvíľu pokojne brodiť budú, a zároveň ďalej budú nadávať na deti a na ich rodičov, namiesto toho, aby VŠETCI urobili to, čo tá ich jedna-jediná kolegyňa...???

Len bohužiaľ často je to takto:

Učiteľ požiada, rozkáže... upratať tie odpadky a viete čoho sa dočká? Drzých poznámok, odvrávania, slovných útokov.... A že nezačne učiť, kým nebude poriadok? Veľmi lasne, s nadšením mu žiaci dajú najavo, že "super, aspoň máme voľnú hodinu" :-( A doma sú deti len podporované - samozrejme nebudeš po nikom zbierať odpadky, veď na to je tam platená upratovačka.

A potom sa nečudujem rezignácii učiteľov.

Takže si myslím, že všetko ide z rodiny,aj keď samozrejme potom aj učitelia a vlastne my všetci musíme prispieť svojou troškou do mlyna.

tiež

ja ich naženiem upratať, ale stratený čas si nahradíme cez prestávku, lebo inak by robili bordel naschvál, aby zabili časť vyučovacej hodiny
vinníkov nevypátraš, ak tam nechceš trčať po vyučku 2 hodiny a vypočúvať po jednom (a to ešte nehovorím o tom, že nemáš právo nechať deti po škole, ak o tom rodičia neboli vopred preukázateľne informovaní napr. oznamom v žiackej knižke - kam ten svet speje...)

Je to všetko na dĺĺĺĺhú debatu a nechcem to sem zaťahovať... - ale videla som na vlastné oči učiteľov, ktorí deti slušne poprosili a deti im bez reptania vyhoveli, ani mne sa zatiaľ ani raz nestalo, že by mi žiak odvrkol a papier nezdvihol alebo stoličku neodložil - alebo - alebo - alebo..., a dnes i včera na školení sme o tom hodne debatovali s učiteľmi z rôznych škôl, a tak bezpečne viem, že sa TO DÁ - aj keď viem, že to nie je vôbec ľahké, chce to minimálne trpezlivosť a vytrvalosť a dôslednosť a aby všetci učitelia aspoň v základných veciach "ťahali za jeden povraz" - a ak to dokáže 1 učiteľ, alebo 2-3, a deti sú pritom stále tie isté, prečo to nedokážu aj ostatní? (Preto, že nie sú dostatočne zaplatení?) Nie, dievčatá, máte síce v mnohom pravdu resp. v mnohom s Vami súhlasím, ale nepresvedčili ste ma úplne... no je to naozaj na dlhú a inú debatu, takže sorry, že som to sem zatiahla...

V platoch to určite nie je :-)
Možno robí svoje aj to, že na škole neťahajú všetci učitelia za jeden povraz. Sú takí, ktorí od žiakov niečo žiadajú,ale aj takí, čo na všetko kašlú. A potom to má tá prvá skupina asi dosť ťažké .

Rozprávala som sa nedávno s našim p.farárom - ľudia si ho vážia, napriek tomu sám povedal, že mu pol roka trvalo, kým si nejako poradil s osmakmi. A to je podstatne vazenejsia osobnost ako ucitelia aj medzi rodicmi. Ucitelia to maju tazke a naozaj sa nedivim,ak niektori nemaju dost sily na boj a nakoniec rezignuju

Možno došlo k ruvačke a ozve sa nám až po skončení PN.

S týmto len plne súhlasím - nie je to v platoch učiteľov.
Ako na základnej tak aj na strednej škole som mal učiteľov takých aj onakých - pri jednom ste mohli robiť počas hodiny čo ste chceli a pri druhom bol každý ticho, lebo sa ho bál. Väčšinou to fungovalo podľa toho akú mal učiteľ povesť - deti si veľmi dobre vedia podávať informácie. Na strednej sme mali profesora matiky, ktorého tak predchádzala povesť, že v triede by ste muchu počuli preletieť, také bolo ticho v triede. Cez prestávku pred hodinou každý sedel v lavici, ani nemukol. A to pritom ten profesor nikoho nebil ani nič, mal proste takú povesť a charizmu. Ale mal také ironické uštipačné poznámky (toto je nič proti tomu, čo sa rieši v tejto téme), že hneď každého študenta uzemnil a žiaden rodič nechodil protestovať, že urazil jeho decko. Pravda je že to bolo pred 15 rokmi... A sranda je že toho pána profesora si pamätá každý, pričom iným ani meno už nevieme - a nespomíname naňho v zlom

Môj osobný názor je že v dnešnej dobe sa rodičia chodia do školy sťažovať už takmer na všetko - dieťa by si pri tom malo zažiť aj tých blbých učiteľov, nech sa dokáže nad také veci neskôr povzniesť.
Lebo momentálne vyrastá generácia, ktorá veľmi dobbre pozná svoje práva ale nepozná svoje povinnosti a čo z nich neskôr bude si nechcem predstaviť - (viď aj cigánov ako sa chovajú, keď veľmi dobre poznajú svoje práva a na povinnosti kašlú).
Na každého platí metóda bič a cukor, ale v dnešnej dobe je ten "bič" veľmi potláčaný a učitelia majú zviazané ruky pri akomkoľvek trestaní previnilca (tým nemyslím hneď fyzické tresty).

kukučka, nemyslím si, že by boli deti horšie dneska ako volakedy- všade sa nájdu aj dobrí aj zlí, či v roku 1945, v roku 1985 alebo v roku 2013- mne sa napríklad vysmievali, že som okuliarnik indický a tu som- neumrel som za to...

Ja vidím skor problém v postavení učiteľa- ešte naši otcovia mali pred učiteľmi rešpekt , lebo trstenica úradovala ( viď Obecná škola ), ja ešte ked som chodil do školy, ešte to bolo ako tak, že ešte nejaký rešpekt mali, ale už sa to pomaly rúcalo a teraz žiaci a rodičia nemajú rešpekt pred učiteľmi a to je chyba...

Nemáš pravdu. To, čo si dovolí dnes väčšina, si niekedy nedovolili ani tí akože "najhorší". Máš smolu, pamätám si, ako to bolo pred polstoročím.
Aj v škole je to ako vo firme - či už sa jedná o poriadok, alebo disciplínu, ryba smrdí od hlavy.

Postavenie a rešpekt sa DÁ získať aj inak ako trstenicou - trstenicou to ide síce ľahšie a rýchlejšie, ale nie je to ono...

A samotné "postavenie" si kazia učitelia sami - resp. niektorí z nich, ale čo si mám ako rodič alebo hoci aj ako žiak myslieť o riaditeľke, ktorá zakáže učiteľovi, aby nechal spravodlivo prepadnúť žiaka, ktorý absolútne nezvládol učivo, a to len preto, že jeho otecko je "veľké zviera", a ostatní dostanú bez milosti pätorky? Alebo jednému žiakovi ospravedlnia hodiny aj po mesiaci, hoci podľa školského poriadku treba ospravedlnenie doniesť na druhý deň, lebo je to zase dieťa nejakého "otecka" alebo "mamičky", a iným to neospravedlnia? A ostatné deti to VIDIA a VEDIA!
Alebo - keď som pred x rokmi chcela pochváliť jednu pani učiteľku, lebo sa mi páčil jej prístup k deťom a práca na hodine, tak ma doslova pod stolom kopala do nohy (za tie roky sme sa už aj spriatelili, tak si to mohla dovoliť,ale nie preto som ju chcela pochváliť), len aby som preboha bola ticho, lebo ju ostatní kolegovia zožerú zaživa?
Podľa môjho názoru - učitelia nech si najprv urobia poriadok sami medzi sebou, aby tí, ktorí sú úspešní, to mohli aj verejne priznať a pred kolegami hrdo vystrieť chrbát, a nie sa skrývať v kútiku!
Lebo ryba niekedy smrdí aj od nôh (a v takýchto prípadoch určite) - alebo mi chcete povedať, že si počkáme, kým najprv naši politici budú "slušní ľudia", a AŽ POTOM začneme byť slušní aj my ostatní?
Nie, ďakujem, ja sa snažím byť "slušná" už teraz a nezaujíma ma, že mnohí ostatní nie sú a ani sa o to nesnažia...

Prepáč, ale ak nemôžeš pochváliť učiteľa, tak je tam zlý riaditeľ. Dobrý riaditeľ chodí neustále na hospitácie a podľa toho hodnotí učiteľov.
U dobrého riaditeľa donášači a pochlebovači nemajú šancu.

...zažil som éru jak z jedného českého filmu ...názov si momentálne nespomeniem ..

...nezabudnuteľná veta školníka ......" Já a pán řiditel jsme se dohodli "...

Mali sme takého na strednej ...
...pevnou rukou vládol .........akože školník ...

Diskusný príspevok z úplne inej stránky a debaty spred dvoch rokov, myslím si, že som naň včera nenaďabila náhodou. Rada sa s Vami s ním podelím.

....
Deti musia byť vedené a vychovávané v duchu pravej lásky! No a najväčšou časťou pravej lásky je prísnosť.

Pravá láska nedbá na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo mu prosieva. Nezáleží, či to druhému spraví radosť, alebo nie. To je pravá láska a služba.

A ak niekto nemôže dôjsť inak k rozpoznaniu správneho od nesprávneho, treba ho aj pokarhať! Tým mu preukážeme službu. Len pri tom musí vládnuť spravodlivosť a nie svojvoľnosť, lebo pravú lásku nemožno oddeliť od spravodlivosti.

Nemiestna ústupčivosť by totiž znamenala pestovanie chýb a ďalšie klesanie po šikmej ploche. Bolo by takéto niečo naozaj láskou?

Uplatňovanie spravodlivého princípu pravej lásky, ktorá je aj prísna a aj karhá ak je to nevyhnutné, tak práve tento princíp by sa mal stať základným kameňom na ceste k zdravému a správnemu formovaniu osobností detí a to nie len na našich školách, ale samozrejme v prvom rade a predovšetkým v rodinách.

Jednoduchý vzorec pre správnu výchovu detí a mládeže teda znie: Pravá láska + pravé hodnoty = pravý človek.

Z tohto vzorca však vyplýva, že ak rodičia, učitelia a vychovávatelia s deťmi nejednajú v pravej láske a sami nevedia, aké sú pravé hodnoty, tieto hodnoty nerešpektujú a deti k nim nevedú, potom je výsledok práve taký žalostný a biedny, aký nám ukazuje chovanie dnešnej mladej generácie.

Áno, je to tak, práve v chovaní deti a mládeže môžeme ako v zrkadle uvidieť svoju vlastnú tvár. Tvár nás rodičov, učiteľov a vychovávateľov, tvár celej našej spoločnosti, ktorá nežije v skutočnej, spravodlivej láske ľudí k ľuďom, nevie čo sú pravé hodnoty, ani o ne neusiluje. Ak sa to však nezmení, bude naša mládež čoraz horšia a nezvládnuteľnejšia, pretože ona je iba obrazom a zrkadlom nás samotných.

reakcia iného diskutujúceho:

Tak s tímhle nezbývá, než souhlasit. Patřím k lidem, kteří mají úctu k učitelům, kantorům a pedagogům obecně.
Mám je na stejné úrovni, jako faráře, doktora, zubaře, silničáře v chumelenici a nebo hajného. Jsou to lidi, s kterými se nepatří handrkovat a už vůbec polemizovat o jejich společenském prospěchu či vážnosti.
Moje první děcka doštudýrovaly a ty nové vozím do školky. Jednou, když jsem vedl kloučka do školky slyším křik. jakýsi člověk křičel na paní učitelku tak strašně sprostě před dětmi, až se mne to dotklo. řekl jsem pánovi, aby okamžitě přestane křičet sprostě a pro jistotu i mluvit, jináč ho okamžitě vyhodím z okna.
Chlap přestal, odešel a paní učitelka povídala se slzama v očích,, že to nebylo poprvé. hrůza mne jímá z toho, co si dovolí rodiče i žáci ke kantorskému stavu. Jsou to učitelé a mají učit. Vychovatelskou práci musí vykonat rodič či opatrovník. mám tedy ke všem kantorům velikou úctu a respekt. Sám, ač disponuju velmi asertivní povahou, nedovedu si představit sebe coby kantora. Musejí mít železné nervy a neuvěřitelnou vytrvalost, páč něco tvořit s matrjálem, co mají k dispozici je pěkný élent.
Jenže, děcka jsou naším odrazem ve vodní hladině, jsou to naše výtvory, nemůže za jejich chování nikdo jiný, než my sami. Každýmu, kdo držkuje na kantory bych nejraději jednu asertivně lisknul, páč až s tím kantoři švihnou, kdo nám ty naše spratky bude učit.......
Tata mi vždycky říkal, že i kdyby mi kantor na hlavu sral, já se musím u toho klanět a souhlasit.Po vyučování mu za to mám vypucovat boty a odnést kantorskou brašnu až k jeho baráku.....

lujza, podla toho co citam si asi nejaka stara bezdetna dievka, ale az raz tie deti budes mat, pochopis...
Tu nejde o precitlivelost rodica, ale o pristup pedagoga. Deti maju velmi citlivu povahu a ver, ze taketo odsudenie pred kolektivom moze mat na dieta negativny dopad. Dodnes nezabudnem na to, ako mi raz trener na volejbale pred spoluhrackami povedal, ked sme sa merali a vazili, ze by som mala zhodit. Mala som 12 rokov, merala som 170 cm a vazila 50 kg! Nikdy dovtedy som sa necitila tlsta, ani som nebola, ale bola som v zacinajucej puberte, zacala som sa sledovat, prestala som jest a problem bol na svete. Dlho, dlho som sa totho pocitu nemohla zbavit. Detska psychika je velmi citliva a to by mali nasi pedagogovia v prvom rade vediet !!!

Ty si ju teda odhadla.

Neviem, adolescenti vnímajú niektoré udalosti prehnane a takto to aj inerpretujú rodičom. Ja v tomto nevidím nič urážlivé ani ponižujúce len pomenovanie skutkového stavu. Možno tvoja dcéra naozaj netancuje dostatočne dobre na to, aby tancovala v súbore, kde sa vyžaduje určitá pohybová úroveň. Prijatie takejto pravdy je pre adolescenta ale aj pre rodiča, ktorý od dieťaťa má prehnané očakávania dosť ťažke. Príkladom je prehnané a zveličené vnímanie toho, že sa jej vysmieva polovica školy, čo samozrejme pravdou nebude. Rodič by mal vedieť vyhodnotiť, či ide o skreslený pohad dieťaťa a na základe toho by mal správne vyhodnotiť a konať uvážlivo.

Deti vedia byť medzi sebou kruté, to sa všeobecne vie.
Čo sa týka známkového hodnotenia, všetci žiaci v triede vrátane skúšaného žiaka vedia, či bola známka podhodnotená alebo nadhodnotená. Tam panuje spravodlivosť.

Pedagóg má žiaka motivovať, v žiadnom prípade nikdy nezhadzovať. Tu sa nedá odvolávať na dnešnú dobu. Vytvárame si ju sami. Učiteľ a rodičia sú vzormi.
V tomto prípade, ak tá tebou zvýraznená veta odznela pred ostatnými spolužiakmi, bola vyslovená veľmi nešťastne. Svedčí o hrubej netaktnosti a absencii empatie. Taký človek by nemal v školstve ani pracovať.

A po kom to tie deti majú? Koho zrkadlia? Kto ich učí / neučí prirodzene rešpektovať a akceptovať "inakosť" a rozmanitosť ľudí okolo nich...???

Spravodlivosť? Tu naozaj nerozumiem, čo myslíš tou spravodlivosťou - to, že všetci vedia, že niekomu učiteľ prilepší, a niekomu naopak...???

S týmto vcelku súhlasím.

Baví ma spievať, chcem sa naučiť spievať, ale neviem spievať a prihlásim sa do speváckeho krúžku. Bude ma tam učiteľka trpieť, len pretože je to spevácky krúžok, nie výberový predmet a pretože sa chcem naučiť spievať aj keď nemám sluch?
Treba si odpovedať na otázku ktorá učiteľka bila objektívna.

Nuž učiteľka by mala "strpieť" to, že niekto niečo nevie - od toho tam predsa je, aby niečo učila, či nie? Ak by to každý vedel, načo by potom učitelia boli? Ešte som nevidel človeka, čo by vedel bez učenia čítať, písať, počítať...
Pokiaľ nemá niekto na niečo talent, tak ho akurát adekvátne tomu ohodnotí a prípadne nepustí do nejakých súťaží a pod., resp bude musieť omnoho viac trénovať ako ten čo talent má.
Čo sa týka vyhodenia, to myslím že by nemala robiť, hlavne pokiaľ dieťa samo má chuť tancovať.
Čo sa týka toho prirovnania, tam nevidím nejaký strašný problém, použila bežné prirovnanie, akurát mala doplniť, že bude musieť viacej trénovať a nie ju vyhodiť. (ako priznám sa mňa by kvôli tomu prirovnaniu teda nenapadlo chodiť do školy "čistiť" učiteľke žalúdok)
Ja stále tvrdím že najlepšou výchovnou metódou je "cukor a bič" - t.j. odmena ale aj potrestanie. Len ako som písal už predtým, v našom školstve sa akosi tlmí ten bič (hoci v minulosti zase skôr prevládal), a tým pádom tu vyrastajú deti, ktoré veľmi dobre poznajú svoje práva ale nepoznajú povinnosti (resp. ak aj poznajú, sú si vedomé toho, že sa im nič nestane, čo je ešte horší prípad)