Ejha, to som ani nevedela, že spustím takú lavínu s autogramiádou :-)

A koľko tá zľava asi tak bude? :-)

pekny oxymoron. kde sa nefajci, nemoze byt dobre pivo, pretoze kto by ho uz len pil?

P. Mihal a v ktorom vydavatelstve to vydate... ? Alebo jednoduchsie, kde sa bude dat knizka zohnat? Dakujem
PS: Uz sa tesim, ze budem mat normalny komentar k tomu super zakonu!!!

Vydavateľstvo EPOS.

Zľava...? Určite bude a ak si pre knižku prídete osobne na "autogramiádu" alebo na Trnavskú 80, ušetríte i na poštovnom.

Ale prosím nevyrušovať, píšem...

Na Trnavskú 80 v Blave? - a tá autogramiáda bude tiež v BA?? - to prídem určite!! - zdravím!

Trnavská 80- tam je sídlo firmy AURUS.

Takže, keď je konateľ zároveň aj zamestnancom a ako konateľ nepoberá žiaden príjem, dostáva len mesačnú mzdu ako zamestnanec, nemusí platiť preddavky ako konateľ, to je mi jasné. Ale keď ako zamestnanec platí poistné mesačne menej ako 910,- Sk, je to OK? Nemusí platiť mesačne minimálne 910,-Sk, keď je konateľom?
A čo podiely na zisku (dotyčný je zároveň aj spoločníkom), z tých sa neplatí zdravotné poistenie?

Dobrý deň! Som začínajúca podnikateľka, preto sa predom ospravedlňujem,keď moja otázka bude veľmi "jednoduchá". Mám príjem z maloobchodu a provízie zo sprostredkovania. Mám dva príjmy? Platím dvakrát zdravotné poistenie? Za odpoveď veľmi ďakujem.

Ak ako zamestnanec platí menej ako 910 Sk, napríklad preto, lebo má kratší úväzok alebo preto, lebo z rozličných dôvodov - PN, nepl.voľno... - neodpracoval plný počet dní, je stále zamestnancom a preto nemusí ako konateľ - SZČO, platiť minimálne preddavky 910 Sk. Inými slovami - je úplne jedno, aký má ako zamestnanec VZ, dôležité je, že je zamestnancom.

Z podielov na zisku sa neplatí zdravotné poistenie. A je jedno, či podiely dostane spoločník, alebo radový zamestnanec.

Platíte jedenkrát preddavky ale v konečnom dôsledku - v ročnom zúčtovaní - fakticky zaplatíte poistné z oboch zdrojov Vášho príjmu. Maximálny vymeriavací základ zo všetkých príjmov, podliehajúcich zdrav.poisteniu, je 517140 Sk za rok 2005.

Jožko Mihál, prečítala som jeden z Tvojich príspevkov na tému zdravotné poistenie od 1.januára 2005 – ale úprimne sa priznám, že netuším, odkiaľ som k nemu prišla, lebo čítam takmer všetko, čo kde uverejníš a potom si nepamätám zdroj, ale predpoklad je, že to bolo na porade alebo aurus.. (materiál mal okolo 20 strán). Čo mi nie je jasné? SAMOPLATCI – kde vo vysvetlení, čo sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o DzP hneď v prvom odseku som si podčiarkla: ....“alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu“.....<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-comfficeffice" /><o:p></o:p>

Tvoj príspevok potom uvádza: <o:p></o:p>

„ V praxi pôjde najmä o príjmy: - plynúce z DoVP...atď,.. druhá odrážka – plynúce na základe prác, vykonaných ako „závislá činnosť“ na základe zmlúv o dielo a príkazných zmlúv“ koniec citovania<o:p></o:p>

Mohol by si mi povedať, či tento výklad je záväzný, resp. totožný s iným? Asi vieš, prečo sa pýtam... Nie je predsa možné všetky zmluvy o dielo resp. príkaz. zmluvy hodiť do paragrafu 5, lebo napr. zhotovenie sedačky na mieru (čalúnnik na dôchodku) určite nie je „závislá činnosť“, ani vykonávanie funkcie predsedu SVB na príkaz Zhromaždenia vlastníkov nie je závislá činnosť, neplní príkazy platiteľa, keď sám je tým platiteľom (štatutár) a podobne aj iné – napr. upratanie po maliaroch – jednorázová akcia...Ja sa prikláňam k názoru, že to patrí do paragrafu 8 medzi príjmy z príležitostných činností. <o:p></o:p>

Pripustím však, že treba citlivo posudzovať, čo kam patrí.<o:p></o:p>

A teraz ďalšia otázka:<o:p></o:p>

Ak by sme v roku 2005 časť príjmov dostávali ako zamestnanci /na 2 hodiny týždenne/, časť na príkaznú zmluvu /do hranice 75000 približne/ a ostatok času by sme boli dobrovoľne doma? Platil by za nás štát? (Klasický príklad ženy starajúcej sa o školopov.dieťa, privyrábajúcej si dve hodiny v obchode a sprostredkovaním napr. poistenia cez prik.zmluvu)<o:p></o:p>

Ak potom dedukujem: ak nechcem platiť poistné ako samoplátca, tak strážim hranicu príjmu do cca tých 79500 Sk, alebo sa zamestnám na hodinu mesačne..napr. Pochopila som to správne? Alebo si príjem zo závislej činnosti ustrážim do 79 500 Sk, zvyšok pôjde na príkaznú zmluvu tak, aby nebola naplnená litera zákona podľa paragr.5, ale par.8 – a nebudem platiť odvody do ZP, lebo ich bude za mňa platiť štát...Áno?<o:p></o:p>

Ďalej: v tejto chvíli sa zdá, že aj bezdomovci už majú právo na bezplatné lekárske ošetrenie, lebo za nich platí štát, ako za dobrovoľne nezamestnaných...Dá sa to tak pochopiť? <o:p></o:p>

Srdečná vďaka, pán Mihál!
(Ako zamestnanec platí preto menej ako 910,- Sk, lebo jeho mesačná mzda je pomerne nízka. To si kompenzuje koncoročnou odmenou a podielmi na zisku.)

Váženýn pán Miháľ, dnes som tu prvýkrát, neviem si poradiť so zákonom o zdravotnom poistení, budene mi vedieť pomôcť? Na zákoade príspevkov, ktoré som tu dnes čítala, tak verím , že sa v tom dosť vyznáte, tak mi prosím poradte, ak môžete. Ďakujem vopred.
Zamestnávateľ zamestnáva zamestnankyňu, ktorej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 263 odst. 1 zákona č. 461/2003 Z. Z. považuje od 1. januára za invalidný dôchodok. Na základe získaných informácií, k prehodnoteniu tohto dôchodku, teda aj k určeniu % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dôjde až v decembri roku 2005.

V zmysle zákona č. 580/2004 Z. Z. o zdravotnom poistení je sadzba poistného pre zamestnanca 4%, ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 % z vymeriavacieho základu – tu je v zákone odkaz na § 9 zákona č. 5/2004 Z. Z. službách zamestnanosti, kde sa hovorí, že občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je:
a) občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu
b) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisu

Keďže k prehodnoteniu uvedenej zamestnankyne ešte nedošlo, nevieme určiť, % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ako postupovať v tomto prípade, od 1. 1. 2005 až do obdobia prehodnotenia invalidného dôchodku.
1. Môžem jej uplatniť znížený odvod zdravotného poistenia – 2% ? a na základe čoho?, stačí doklad, že je jej vyplácaný invalidný dôchodok – nezáleží na % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť?
2. alebo nechať jej plnú výšku odvodu – 4 % do obdobia, pokiaľ nedoloží doklad o % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v prípade vzniku nároku jej tento spätne uplatniť, čím vznikne pri ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie preplatok na poistnom?

Ďakujem

<O:p</O:p

Eva, plne súhlasím. Je netvrdím, že akýkoľvek príjem na základe príkazných zmlúv, zmlúv o dielo, mandátnych zmlúv a pod. patrí do § 5 ZDP. Treba rozlišovať zmluvu a zmluvu. Záleží na koncipovaní zmluvy, záleží o akú činnosť vlatne ide atď.

ekin

...

Štát by v takomto prípade (kratší úväzok) neplatil. Platil by zamestnanec a jeho zamestnávateľ z príjmu dosiahnutého ako zamestnanec - z pracovnej zmluvy. V takomto prípade na nový zákon doplatí zdravotná poisťovňa. Štát za zamestnanca platí len v mesiacoch, kedy zamestnanec nemá žiaden príjem - napr. je celý mesiac PN alebo má celý mesiac neplatené voľno.<O:p</O:p<O:p</O:p

Presne tak. Ak viem, že dosiahnem príjmy zo závislej činnosti mimo činnosti zamestnanca vo výške nad 79500, tak sa symbolicky zamestnám a za rok 2005 nebudem platiť zdravotné poistenie z týchto príjmov zo závislej činnosti (príkazných zmlúv a pod.).

Alebo si ustrážim príjem z príkazných zmlúv "zo závislej činnosti" do hranice 79500 a ostatné príkazné zmluvy koncipujem tak, aby príjem z nich spadal pod § 8 ZDP.<O:p</O:p

ekin

...

ekin

v tejto chvíli sa zdá, že aj bezdomovci už majú právo na bezplatné lekárske ošetrenie, lebo za nich platí štát, ako za dobrovoľne nezamestnaných...

Tak, tak...

Správne citujete § 9 zákona č. 5/2004 Z. Z. službách zamestnanosti...občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je:
a) občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu atď.

Osobitným predpisom je zákon o sociálnom poistení, kde za invalidného sa považuje občan, ak má percento poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% alebo (v zmysle príslušných prechodných ustanovení, viď § 263 zákona č.461/2003 Z.z.) ak poberá invalidný alebo čiast.inv.dôchodok priznaný podľa dovtedajších predpisov a nebol ešte preklasifikovaný podľa nového zákona.

Vaša zamestnankyňa ešte prehodnocovaná nebola, poberá čiast.inv.dôchodok, preto má nárok na polovičné sadzby poistného na zdravotné poistenie, takisto Vy ako jej zamestnávateľ.

silvia, chcem vás upozorniť, že na Slovensku (od 1.10.2004) platí pojem "minimálna mzda" a to vo výške 6 500,- Sk. Ak máte zamestnanca, ktorý má trvalý pracovný pomer, tak musíte zachovať minimálnu mzdu v uvedenej výške a tak odvod do ZP (zamestnanec a zamestnávateľ) bude vo výške 6500*14% = 910,- Sk.
Pekný deň

Vladi, silvia nepochybne pozná zákon o minimálnej mzde. Ten jej zamestnanec má pravdepodobne kratší pracovný čas. Povedzme ak má pracovný čas hodinu mesačne, tak jeho minimálna mzda je 37,40 Sk. A ak ju aj dostáva, tak z nej platí preddavky na poistné 2 Sk...a je to OK.

Jožko, a ja zasa poznám kratší pracovný čas (), ale zo silviinej odpovede nebolo vôbec jasné, že sa jedná práve o toto ... jej odpoveď bola: "zamestnanec platí preto menej, lebo jeho mesačná mzda je pomerne nízka" ... hm, kratší pracovný čas tu nevidím

OK Vladi, počkajme na silviu, nech sa vyjadrí ako je to s tým zamestnancom. Možno má plný pracovný čas, ale užíva si neplatené voľná, i tak še da.