[quote=ingi;650232]Janka, tabuľka je urobená pre prípad, keď v prvom roku nebola fakturácia, iba bežali náklady. V Tvojom konkrétnom prípade riadky 9 a 10 neplatia.
Na základe metódy percenta dokončenia by si mala mať k 31.12.2007 vo výnosoch sumu rovnajúcu sa súčtu riadkov 7 a 5, čo je 86 980,- Sk. Fakturácia však bola oveľa vyššia (162 679,-) takže máš vo výnosoch o 75 699,- Sk viac. V tomto prípade účtuješ časové rozlíšenie 602/384, t. j. na 602 Ti zostane suma 86 980,-.

Tabuľka sa dá celá použiť pre prípad, ktorý si uvádzala pôvodne.

teraz som už domotaná úplne kompletne, v prvom prípade sme tiež mali fakturáciu a nejaké N ... v prípade uvádzanom v tabuľke tiež .

my rozpočty máme vypracované ku každej jednej stavbe

[quote=janaGT;650328]V prvom prípade si mala iba preddavok, pokiaľ sa pamätám a ten si predsa neúčtovala do výnosov?

[quote=ingi;650370]áno, máš pravdu ... ospravedlňujem sa, a pozrieš sa mi, prosím, na tú upravenú tabuľku?

Janka, súčet riadkov 5 a 7 je v poriadku.
Riadok 7 sú predsa výnosy zodpovedajúce stupňu dokončenia zákazky. Takže:

70 150,30 táto časť výnosov aj s alikvótnym ziskom patrí do roku 2007 a to je zmyslom účtovania o zákazkovej výrobe.

A potom bude na riadku 9 suma 92 528,70 (602/384)

Vieš, ja som si tú tabuľku robila pre vlastné potreby, takže mi začína byť jasné, že je pre iných neprehľadná, musím sa polepšiť.

MF SR vydalo k problematike zákazkovej výroby Metodický pokyn k postupu účtovania o zákazkovej výrobe u dodávateľa číslo 5006/1999-92 uverejnený v FS 4/1999: http://www.finance.gov.sk/Documents/...99/Efs1999.pdf
V úvode metodického pokynu je pasáž
Dodávateľ dosahuje z každej zákazky určitý hospodársky výsledok, a to buď zisk, alebo stratu alebo je hospodársky výsledok rovný 0. Dodávateľ zostavuje pred každou zákazkou rozpočet nákladov a výnosov a na základe tohto rozpočtu mu je známy aj rozpočtovaný hospodársky výsledok zo zákazky. Tento rozpočet v priebehu uskutočňovania zákazky aktualizuje. Okrem toho sleduje aj skutočné náklady na zákazku.
Vzhľadom na uvedené sa podľa mňa bez existencie rozpočtovaného HV na zákazku nedá o zákazkovej výrobe účtovať, pretože nie je z čoho vychádzať. Samotný metodický pokyn neuvádza, či ÚJ musí takýto rozpočet zostavovať. Ani v ňom nie je výslovne napísané, kedy je povinná účtovať o zákazkovej výrobe (z uvedených príkladov mi to vychádza skôr na veľké finančné investície, nie na drobné stavby).
Príklad uvádzaný DRSR k tejto problematike pod názvom: 5) Účtovanie zhotovenia stavy neúčtovanej ako zákazková výroba (spoločnosť zhotovila stavbu, ktorej zhotovenie trvalo 2 roky, pričom na túto stavbu nebol zhotovený rozpočet). Riešenie: zhotovenie stavby ktorá nespĺňa podmienky na účtovanie zákazkovej výroby podľa § 30, sa účtuje ako bežná činnosť. A v predkontácii riešenia sú uvedené bežné účty časového rozlíšenia nedokončenej výroby.
Ja som preto toho názoru, že na stavby bežnej podnikateľskej činnosti malých (najmä neauditovaných) firiem je zbytočné zostavovať rozpočet a účtovať o nich podľa § 30 (samozrejme, ak sa ÚJ tak rozhodne, tak áno).
Ingi, kde v § 30 je takáto povinnosť uložená ? Ja som k problematike zákazkovej výroby zisťoval informácie na rôznych miestach, ale nikde som sa nedočítal odpoveď na otázku, či a za akých podmienok je ÚJ povinná vypracovávať rozpočet na zakázku. Najlepšie by bolo dať dopyt na MF SR, ktoré tvorí Postupy, metodický pokyn a usmerňuje účtovanie, ako sa má v prípade bežných stavieb postupovať a či sa musia účtovať ako zákazková výroba. Len neviem, či vôbec sú ochotní na takéto otázky odpovedať.

Andrej, mne je jasné ako to svojimi príspevkami myslíš , je predsa absurdné aby sa všetky malé (a hlavne ojedinelé) zmluvy o dielo účtovali takýmto spôsobom. Nie je to jednoduché odsledovať analyticky dielčie náklady na zákazky, vypracovať rozpočet a v malých spoločnostiach personálne nezvládnuteľné.
Súhlasím aj s tým, že o zákazkovej výrobe sa bez vyhotovenia rozpočtu účtovať nedá.
Podľa mňa ale povinnosť zostaviť takýto rozpočet (ak už sa má účtovať o zákazkovej výrobe) vyplýva z § 30 ods. 8 PPÚ:

"(8) Na účely účtovania o zákazke sa zostavuje jej rozpočet."

Samozrejme, že tomuto predchádza zváženie, či vytvorenie hmotného majetku zodpovedá definícii zákazkovej výroby podľa ods. 1.
Pri takomto rozhodovaní môže byť podporná definícia zákazkovej výroby v Tebou spomínanom Metodickom pokyne k postupu účtovania o zákazkovej výrobe (FS 4/1999).

My sme sa však odvinuli od problému riešenom v tejto téme. Janka účtuje vo firme, ktorá má podľa všetkého (vyplýva to aj z iných tém) v hlavnej činnosti stavebnú výrobu. Podľa môjho názoru stavby domov (aj jedného) zodpovedá spomínaným definíciám a v jej prípade by sa malo (ako sa aj sama rozhodla) účtovať o zákazkovej výrobe.

Z konkrétneho príkladu, ktorý sme riešili s Jankou (aj z mojich skúseností) je jednoznačné, že účtovanie či neúčtovanie o zákazkovej výrobe dokáže výrazne ovplyvniť hospodársky výsledok (samozrejme, že hlavne u veľkých zmlúv o dielo).

Tie čísla mi stále vychádzajú ináč.
Ešte raz si prečítaj príspevok č.26 .

Čo sa týka tých nákladov, kalkulácie si musíš urobiť sama, napr. formou výpočtu hodinovej mzdy pracovníka (nezabudni na 524) alebo nákladu na 1 km - ja tu počítam aj s odpismi automobilu, poistením, atď.

takže to znamená, že tieto napr, mzdové N mám len zakalkulované v rozpočte, ale v účte ich mám účtované na 521? Lebo kelega keď robí rozpočet, tak tam zahrňa aj mzdy, ale ja ich do účta dávam na 521.
Je to tak dobre, či nie?

To, že ide o stavbu domov, ešte nemusí znamenať o zákazkovú výrobu. V zmysle definície pojmov v ods. 1) citovaného metodického pokynu musí mať zákazka špeciálne dohodnuté individuálne parametre podľa požiadaviek konkrétneho zákazníka, musí ísť teda o "jedinečný" projekt. V zmysle znenia odseku d) sa teda zákazková výroba nevzťahuje na predaj produktov štandardizovanej výroby, hoci sú pri ich výrobe zohľadnené špecifické požiadavky odberateľa. Sem patria podľa mňa zo stavebnej výroby napr. štandardizované stavby (paneláky, monotované domy, IBV podľa opakovaných projektov).
Naozaj je to celé na komplexnom posúdení účtovnej jednotky (aj vzhľadom na pracnosť vypracovania rozpočtu i sledovanie realizácie zákazky), či účtovať o zákazkovej výrobe alebo nie. Pretože jednoznačná povinnosť postupovať podľa § 30 pre všetky firmy so stavebnou činnosťou zo znenia predpisov podľa mňa nevyplýva, aj keď by firma realizovala "hmotné aktívum podľa predstáv zákazníka".
Samozrejme, ak sa Janka rozhodla účtovať o zákazkovej výrobe, určite jej to žiadna kontrola spochybňovať nebude. Ja som svoj názor napísal skôr pre tých, ktorí by radšej zákazkovú výrobu neúčtovali, aj keď majú stavebnú činnosť .

A je ľahšie účtovanie o nedokončenej výrobe alebo o zákazkovej výrobe???

So zaujatím čítam dnes túto tému, lebo sa ma to tiež dotýka a príspevky od Andreja mi dávajú nádej, že snáď o tej zákazkovej výrobe nebudem musieť účtovať. Ale stále som na pochybách.
Mám jedného klienta, ktorý robí kovovýrobu. Teda napríklad kovové zábradlia, schodišia, balkóny, stoly. Myslím si, že v tomto prípade, že napr. odberateľ si objedná výrobu 200 ks železných stolov alebo balkóny na určitej bytovke, by sa snáď nemuselo posudzovať ako zákaková výroba.
V 2. prípade firma robí pre mesto kompletnú rekonštrukciu námestia, výmena osvetlenia, lavičky a pod. Avšak celé sa to uskutočňuje formou poddodávok od dodávateľa, ktorý o tom účtuje ako o zakázke. Teraz neviem, ak môj klient-firma, celé to fakturuje inej firme /táto má zmluvu s tým mestom/ a pridá k tým subdodávkam len časť svojej práce, či o tom treba účtovať ako o zákazke. Subdodávky tvoria 95 % celej akcie.

Podľa mňa áno. Ale ja neúčtujem stavebné firmy, tak je to skôr názor v teoretickej rovine ako prax

Ani v jednom ani v druhom prípade by som o zákazke neúčtovala. Práve tak, ako by som neúčtovala o zákazke v Jankinom prípade.

Osobne zastávam názor, že rozhoduje práve skutočnosť, či sa jedná alebo nie o zákazkovú výrobu. Posúdenie stavu je niekedy zložité. Argumenty Andreja to podľa môjho názoru vystihujú ... ale ... nesúvisí to s auditom. .-)

Účtovanie nedokončenej výroby je pomerne náročné, účtovanie zákazkovej výroby ešte náročnejšie.

S týmto súhlasím. Na Jankin prípad mi nestačia podané informácie.

Ja vychádzam z informácie uzavretia zmluvy v decembri 2007, rozpracovanosť v tomto účtovnom období je rovná nule, lebo namorené drevo nie je argument a môžem ho vyskladniť úplne na iné stavenisko. Predpoklad dodania stavby v roku 2008 teda nie sú dve účtovné obdobia a ja by som preto účtovala v tomto prípade jedným účtovným zápisom v roku 2007.

Toto určite nie je zákazková výroba. Určite by som posudzoval v zmysle ods. 1 písm. d) toho Metodického pokynu ako výsledok bežnej výrobnej činnosti klienta, aj keď s prihliadnutím na požiadavky odberateľa. Bežné stoly alebo zábradlia určite nie sú jedinečným dielom na základe špeciálnej zmluvy o zákazke.
A toto tiež nie, je to oprava, obnova a rekonštrukcia súčastí námestia, nie zhotovenie jedinečného hmotného aktíva.
Mne sa do tejto kategórie stále natláčajú také diela ako most Apollo, tunel pod Sitinou, loď Queen Mary, nejaká diaľnica a pod., nie zhotovenie plota, vydláždenie námestia alebo výstavba montovaných domov podľa opakovaného projektu (aj keď jeden bude mať krb a druhý o garáž naviac...)

A ako by si to účtovala ty?
Mám tam dva prípady:
1. Zmluva o dielo, zaplatená časť peňazí z celkovej zmluvy, na sklade len drevo, práca minimálna
2. Príklad popísaný v tabuľke v príspevku č. 19