Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Väčšinu trov si každý účastník konania počas súdneho sporu musí hradiť sám. Hradí trovy, ktoré vznikajú jemu osobne, ako aj trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Niektoré trovy znáša štát – napríklad tlmočenie na súde, ak účastník neovláda úradný jazyk. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania v konaní, kde účastníka zastupoval advokát, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
Proti výroku súdneho rozhodnutia, ktorým boli trovy priznané alebo nepriznané, možno podať odvolanie, a to bez ohľadu na to, či bolo odvolaním napadnuté aj samotné meritum veci. O trovách konania sa totiž môže rozhodovať aj samostatne.
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. Od súdnych poplatkov sú oslobodené určité skupiny ľudí ako napríklad slobodná matka prípadne vojaci. Od poplatkov je samozrejme oslobodená aj Slovenská republika, obce a mestá, prokuratúra a ďalšie štátne orgány.
T.j. súdne poplatky sú súčasťou trov konania a občiansky súdny poriadok rieši oslobodenie od súdnych poplatkov aj v § 138.