Mňa fascinuje odvaha takých 9-10 kandidátov na funkciu prezidenta, ktorí nemajú ani šajn, o čom je táto funkcia. A bez hany a bázne si trúfajú reprezentovať štát a mňa, občianku tejto krajiny, v kontakte s predstaviteľmi iných štátov.
Už v začínajúcich TV diskusiách vnímam ich reči ako trúbenie hlásnych trúb, ktoré si neuvedomujú, že nestačí byť len dostatočne hlasný, ale treba poznať techniku hry na tento nástroj aj príslušnú melódiu.
Už sa teším na debatu Heleny Mezenskej, ktorá len preto, že "nechcela nechať občanov v tom" sa prihlásila za prezidentskú kandidátku. S programom:"budem šíriť lásku a porozumenie". A ako malý závdavok jej porozumenia a lásky som počula tento piatok, ako z parlamentného balkóna jačala na svojich kolegov, keď odtiaľ ochranka vyviedla výtržníčku, čo na hlavy poslancov chcela zhodiť balkónovú stoličku.