Konverzácia medzi manželom (M) a psychológom (P).
P: Čím sa živíte pán Rogers?
M: Pracujem ako účtovník v banke.
P: A vaša žena?
M: Nepracuje. Je žena v domácnosti.
P: Kto u vás robí raňajky?
M: Manželka. Pretože nepracuje.
P: Kedy vaša manželka vstáva?
M: Veľmi skoro... (asi nie je unavená, lebo nepracuje.
)....
M: Vstáva veľmi skoro. Všetko tu organizuje. Pripravuje raňajky a obed. Dáva pozor na to, aby boli deti vhodne oblečené a učesané. Ak sa naraňajkujú, pomáha im umyť si zuby a pripraví ich do školy. Potom zobudí naše bábätko. Súperí s plienkami a jedlom.
Zoznam úloh pri tomto nekončí…
P: Ako sa vaše deti dostanú do školy?
M: Manželka ich tam privezie, pretože nepracuje.
P: Čo robí po tom?
M: Porozmýšľa, čo môže stihnúť kým je von. Napríklad zaplatí účty alebo sa zastaví v supermarkete. Niekedy si deti niečo zabudnú a tak musí cestu zopakovať ešte raz. To všetko s bábätkom na zadnom sedadla, takže musí dávať pozor aj na neho. Po tom, čo príde domov musí nakŕmiť naše zlatíčko, vymeniť mu plienky a trochu ho zabaviť, kým zaspí. Po tom sa už môže vrhnúť na domáce práce. Viete, pretože nepracuje.
P: Čo robíte vy, keď prídete po práci domov?
M: Oddychujem. Som unavený po celom dni v práci.
P: Čo robí večer vaša žena?
M: Uvarí večeru, naservíruje ju mne aj deťom. Nezabúda ani na psa. Postará sa aj o neho. Po večeri všetko uprace a urobí niečo okolo domu. Po večeri pomôže deťom s úlohami, pripraví ich na spánok. S bábätkom zopakuje obvyklú rutinu a uloží ho spať. Je pri ňom kým nezaspí. V noci sa budí aby ho nakŕmila alebo vymenila plienku, pretože nechodí do práce.