Spotreba tepla v kWh/m2.
Nameraná spotreba tepla v kWh na 1 meter štvorcový vykurovanej podlahovej plochy.

Vivat Nunenko - už sa zlepšujeme.

A verím, že to bude ešte lepšie...

plochu som už písal. Tá sa od postavenia nemení!
Podlahová plocha pre teplo je 1445,490 m2 /cca 1445,5 m2/

Výborné hodnoty = menej zdecimovaná peňaženka ! OK?

Som dlhoročný stavbár a aj osobne poznám viacerých kurenárov, ktorí montujú termoregulačné ventily na radiátory. Už dávno sa termoregulačné ventily neblombujú a tiež sa fixne nepritvárajú (o niekoľko oráčok pritvárajú) všetky sa nechaju , vraj pri vyregulovaní systému , otvorené naplno. V domoch s "meračmi" je najmenej tretina radiátorov stále zavretá. Preto netreba nikoho škrtiť (fixne pritvárať ventil v jeho byte) Každý ma tepla nadbytok. Naopak- pribudla potreba do ležatých rozvodov ÚK montovať ventily diferenčného ?? tlaku aby nedochádzalo k škodlivému zvyšovaniu hydrostatického tlaku v systéme a následnej hlučnosti v radiátoroch. Kurenári nepotrebujú pri vyregulovaní žiadné vedecké projekty za nekresťanské peniaze, stačía im hasáky a klúče.

Kedže tvoja merná spotreba je na jeden meter vykurovanej plochy musím sa ťa spýtať čo je to vykurovaná plocha?
Pýtam sa podlahovú plochu z Energetického štítku budovy, je pod obrázkom domu.

Každý projekt vyregulovania počíta s tým, že termoregulačné ventily bude možno otvárať len tak ako sa to podľa projektu nadstaví, ale nemôže počítať s tým koľko radiátorov bude zatvorených- od systému ÚK v danom momente odstavených.

Ivanko, aby vraj nikto nemal zbytočné starosti a výdavky na marače v bytoch, tak to máme zjednodušené...

Iba na stúpačke v chodbe má každý byt 1 ventil nastavený a zaplombovaný. A basta... Schôdzou v roku 2002 bolo tak rozhodnuté. Máte teplo? - máte! a vraj nik sa nesťažuje. Takže ideme znova 24.3.2013 hlasovať: " Kto je za preplombovávanie,...? Ruky hore. Áno - väčšina je, aj keď tomu celkom nerozumieme.
Preto sa aj teraz snažím získať ROZUMY - od odborníkov. Stačí! a tak - Priatelia , ďakujem Vám /na tretiu/. JG z BB

Ak máte vlastnú kotolňu, tak pravdepodobne máte aj jeden "fakturačný" vodomer na vstupe do domu. Za vodomerom by ste mali mať odbočku s vodomerom pred vstupom do bojlera.

V takom prípade uvádzané koeficienty nemusia byť pravdivé. Pre dom ako celok to nehraje žiadnu rolu, ale pre jednotlivých vlastníkov už áno.
Koeficient 1,0048 je dosť výnimočný a vo mne to evokuje zdanie, že celý rozdiel sa presunul do TUV. Ak vodomer pred vstupom do bojlera nemáte, tak je viac menej isté, že koeficienty boli účelovo "pridelené" a to by nebolo OK.Zistí, či ten vodomer tam je.

Cena TUV je súčtom: vodného, stočného a množstva tepla na jej prípravu.

Neviem, či tým zjednodušením ste si všetko neskomplikovali.

Ja ale tomu tiež nerozumiem.

juliánmá pravdu, je to takto nejako. Čahre-machre a koeficient je len v teplej vode.
Postup bol nasledovný, spočítala sa namerané spotreba studenej vody v bytoch, tento súčet odpočítali od fakturovaného množstva vody a určili ho ako množstvo vody na ohrev, Tým pádom vznikol koeficientna teplej vode. Podľa mňa je to tak, a polpercentný koeficient SV bol len z dlvodu zaokruhlovania. ˇkeďže voda zohriatím mení objem, aj keď minimálne mal by teoreticky vzniknúť koeficient menší ako 1,
Pri teple na ohrev teplej vody neexistuje žiaden koeficient.

Ale, tu môže byť problém, ten plat. ... chváli a chváli ... Ten plat?


Takto, vyregulovanie sa robí preto, aby sa dostalo do každého radiátora toľko tepla, ktoré zabezpečí v miestnosti teplotu, minimálne 21 °C, maximálne 24 °C. Jasne, ak máte svoj kotolňu a máte, tak sa môžete dohodnúť aj na vyššej teplote, samozrejme, že sa to prejaví aj na peniazoch, Tibor hovorí, povie, čo stupeň, to šesť percent nákladov. Niečo pravdy na tom je!

Ten vykurovací systém je váš, všetkých a slúži na vykurovanie domu, teda aj bytov v ňom.

Píšeš o stupačke. Máte v byte len jednu, alebo ani jednu? Na chodbe máte a odtiaľ vodorovný rozvod do jednotlivých bytov na jednotlivých podlažiach? Kto nastavoval tie ventily a podľa čoho? A ak náhodou neznášaš tú teplotu, ktorú dosahuješ v byte. Môžeš si ju v byte znížiť, čim, ventilom, hlavicou na radiátory?

Ak by ste chceli merače, boli by na radiátoroch, PRT, alebo mimo bytu, určené meradlá?

Vieš, ten spôsob podľa m2 rozpočítať náklady za teplo je paráda! Žiadne zvady v dome. Ale, nájde sa nejaký gutan a začne rozumovať, že spotreba je v dome vysoká, ba aj merače by chcel v dome, aby bola nižšia.

Uvediem ti príklad rozpočítanie nákladov v bytoch podľa m2.

Podľa m2 platia všetky byty na m2 rovnakú súmu, ale byty majú rozdielnú úhradu, tie s vyššou majú väčšiu podlahovú plochu m2, priestornejší byt.

Ale, ak sa rozhodli pre merače na radiátoroch, tak podľa nameraných jednotiek a po korekcii koeficientom radiátorov pripadne na jednotlivé byty takáto úhrada.

Teda merače spôsobia v dome rozruch, zvadu, to predsa nie je možné, také merače, také rozdiely.

Niekto zaplatí o 823 € viac a niekto o 315 menej ako je priemer na jeho byt.

Takže z jedného problému do druhého, alebo z blata do kaluže. A len preto, že niekto to meranie začne zneužívať, a niekto na to kašle, že by mal byt vykurovať primerane, neplytvať.

A ver tomu, že ak sa rozhodnete merať, tak taká situácia nastane aj u vás. A potom si spomeniete, alebo vám niekto navrhne 50 : 50, ani tak - ani tak, ani ryba, ani rak.

Aby ťa spoluvlastníci domu, vykurovacieho systému, nákladov za teplo, spoločných nezbili, že chceš v dome znížiť spotrebu a rozdúchať nesváry v dome pre pár €.

Moje prvé tohtoročné hotové vyúčtovanie (budem sem tam nejaké zaujímavé vešať ak je záujem):
vežiak jeden vchod , 10 podlaží bytov, 40 bytov, nezateplený

Ing. Matej Gerboc
PREREGULOVANIE ROZVODOV VYKUROVANIA V OBJEKTOCH PO VÝZNAMNEJ OBNOVE
1. ÚVOD
V tomto príspevku sa dočítate o špecifikách spojených s hydraulickým preregulovaním vykurovacích sústav po významnej obnove bytových domov. Príspevok poukazuje na rozdiely medzi teóriou a praxou a popisuje rôzne prístupy k preregulovaniu sústav.

2. TEÓRIA - preregulovanie vykurovania

Prvou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť správne prerozdelenia prietoku medzi jednotlivé vykurovacie telesá v objekte. Pre určenie potrebného prietoku jednotlivými radiátormi sa prevažne vychádza z tepelných strát miestností. Následne sa správnym nastavením jednotlivých armatúr dosiahne požadované prerozdelenie prietoku medzi všetky vykurovacie telesá v objekte.

Druhou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť hydraulickú stabilitu vykurovacej sústavy pri meniacich sa tlakových pomeroch. Tu spadá hlavne zabezpečenie dostatočnej autority termostatických ventilov a ich ochrana proti nadmernému diferenčnému tlaku (ochrana proti hluku vykurovacej sústavy).

Treťou dôležitou úlohou hydraulického vyregulovania je vytvorenie vhodných podmienok pre podporu dosahovania úspor tepla. Tu spadá hlavne inštalácia termostatických hlavíc a realizácia optimálneho nastavenia tlakových pomerov v sústave.

Po významnej obnove dochádza k významnej zmene tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií objektu, čím sa významne menia aj tepelné straty jednotlivých miestností. Z uvedeného je zrejmé, že ak bolo hydraulické vyregulovanie realizované ešte pred významnou obnovou objektu, po významnej obnove sa vykurovacia sústava vo svojej podstate opätovne stáva hydraulicky nevyregulovanou. Nakoľko aktuálne prietoky vykurovacími telesami nezodpovedajú novým podmienkam v jednotlivých miestnostiach objektu.

Zjednodušene je možné povedať, že každé vykurovacie teleso bude po významnej obnove pracovať s nadprietokom vykurovacej vody. To na jednej strane umožňuje dosahovať vysoké teploty vzduchu v jednotlivých miestnostiach, no na druhej strane negatívne ovplyvňuje dosahovanie úspor tepla a spravodlivosť rozpočítania nákladov na teplo.

Často sa však v praxi stretávame s teóriou, že s nadprietokmi si poradia termostatické hlavice a preto nie je potrebné do sústavy žiadnym spôsobom zasahovať. A keď už, tak iba jemným priškrtením regulačných ventilov. Teória je to pekná, no odporuje všetkým trom cieľom hydraulického vyregulovania, o ktorých sme doteraz hovorili. V praxi to vyzerá ešte o trochu inak

3. PRAX - preregulovanie vykurovania

V praxi sa často stretávame s nasledujúcimi prístupmi k preregulovaniu vykurovacích sústav po významnej obnove.


3.1 PASÍVNY PRÍSTUP

Vychádza z teórie, že po významnej obnove nie je potrebné realizovať žiadne zmeny na vykurovacej sústave.

Pravdou je, že ak po významnej obnove neurobíte žiaden zásah do vykurovacej sústavy, táto bude ako-tak fungovať aj naďalej a vlastníci bytov budú zväčša spokojní. Možno sa budú v prechodných obdobiach sťažovať na hluk vykurovacej sústavy, avšak na druhej strane ich bude hriať pocit, že ušetrili peniaze za hydraulické preregulovanie objektu.

Je potrebné si uvedomiť, že tento prístup býva z dlhodobejšieho hľadiska asi ten najdrahší. Náklady na takýto typ preregulovania vykurovacej sústavy v objekte budú mať vlastníci bytov zakomponované do každého rozpočítania nákladov na teplo vo forme istej skrytej čiastky, ktorú predstavujú nerealizované úspory tepla.

Pokiaľ v objekte nie je realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch prevažná väčšina obyvateľov nebude vôbec motivovaná regulovať teplotu vo svojom byte a dopraje si výrazne vyššiu teplotu ako pred realizáciou významnej obnovy. Týmto sa však významne znižuje množstvo ušetreného tepla a investície do významnej obnovy neprinesú želaný efekt spočívajúci v plánovanej úspore nákladov na vykurovanie.

Ak je v objekte realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch, potom sú jednotliví vlastníci do istej miery motivovaní šetriť. A v takom prípade môže poklesnúť prietok sústavou ako celkom do tej miery, že v objekte prestane fungovať regulácia diferenčného tlaku a tým aj ochrana termostatických ventilov proti hluku. Následkom je nárast prietokov radiátormi, ktoré ešte zostávajú v prevádzke, čo negatívne ovplyvňuje nie len dosahovanie úspor tepla, ale aj spravodlivosť rozpočítania nákladov na teplo.

V týchto objektoch často dochádza k extrémnym rozdielom v nameranom množstve spotrebovaného tepla na vykurovanie v jednotlivých bytoch. Následne aj k značným rozdielom v podiele jednotlivých bytov na úhrade celkových nákladov na vykurovanie objektu.

3.2 MINIMALISTICKÝ PRÍSTUP

Druhou možnosťou ako sa vysporiadať s preregulovaním objektu po významnej obnove, je na vstupe do objektu priškrtiť ventil a nastaviť celou vykurovacou sústavou nižší prietok. Môže sa jednať o dobré riešenie pokiaľ tým ventilom je regulátor diferenčného tlaku s vhodným rozsahom nastaviteľných hodnôt a možnosťou reálne obmedziť prietok vykurovacej vody objektom. Naviac by to mal byť malý objekt s malým počtom bytových podlaží, mali by sme mať prehľad o realizovaných zásahoch do vykurovacej sústavy v posledných rokoch a z projektu vyregulovania by malo byť zrejmé, že sústava bola na takýto zásah predpripravená. Ani za splnenia týchto podmienok však nemôžme mať istotu, že sa jedná o optimálne riešenie.

Vo všetkých objektoch ktoré nespĺňajú niektorú z vyššie uvedených podmienok je takéto riešenie riskantné a nedostatočné, pretože okrem časti rizík spomínaných pri pasívnom prístupe aj priamo ohrozuje stabilitu vykurovacej sústavy. Naviac, ak pre reguláciu diferenčného tlaku bol použitý prepúšťací ventil potom takéto riešenie zhoršuje aj energetickú hospodárnosť sústavy CZT.



3.3 KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE PO VÝZNAMNEJ OBNOVE

Predstavuje v mnohých prípadoch opatrenie s najvyššími vstupnými nákladmi, avšak z dlhodobého hľadiska najoptimálnejšie a najlacnejšie riešenie.

Ako už bolo spomínané, po významnej obnove sa významne zmenia aj tepelné straty v jednotlivých miestnostiach objektu a to v každej miestnosti v inom pomere vo vzťahu k pôvodnej hodnote tepelných strát.

Realizáciou komplexného preregulovania sa znovu navodzuje rovnováha medzi prietokmi vykurovacej vody jednotlivými vykurovacími telesami a súčasne sa vytvárajú vhodné podmienky pre zabezpečenie hydraulickej stability vykurovacej sústavy ako celku. To všetko má priaznivý vplyv na spravodlivejšie rozpočítanie nákladov na teplo, ako aj na podporu dosahovania úspor tepla, a to nie len pri jeho spotrebe v objekte, ale aj pri jeho distribúcií a výrobe resp. premene.

3.4 ČO OBNÁŠA KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE?

Rozsah prác spojených s komplexným preregulovaním vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu v rozhodujúcej miere závisí od kvality projektového riešenia realizovaného v minulosti.

V tom najpriaznivejšom prípade sa jedná o zmenu prednastavenia všetkých existujúcich termostatických ventilov na radiátoroch v zmysle projektu preregulovania vykurovacej sústavy a zmenu nastavenia armatúr na vstupe rozvodov tela do objektu.

V mnohých prípadoch, zvlášť v tých, kde bolo hydraulické vyregulovanie realizované dávnejšie a jedná sa o technicky prekonané riešenie, je potrebné okrem prestavenia hydraulického odporu termostatických ventilov realizovať aj iné práce. Prevažne sa jedná o dodatočnú montáž regulátora resp. regulátorov diferenčného tlaku, zmenu nastavenia stúpačkových vyvažovacích armatúr a realizáciu vhodného systému na diagnostiku prípadných porúch vykurovacej sústavy.

Zvlášť v prípadoch kedy sa na stabilizáciu tlakových pomerov vo vykurovacej sústave použili prepúšťacie ventily, je žiaduce ich demontovať a nahradiť regulátorom diferenčného tlaku. V opačnom prípade robíme medvediu službu dodávateľovi tepla, ktorému kazíme hospodárnosť distribúcie a výroby tepla. To sa nám môže spätne vrátiť vo zvýšenej cene tepla, ktorú aj tak v konečnom dôsledku zaplatia vlastníci bytov. Prepúšťacie ventily naviac môžu nepriaznivým spôsobom ovplyvniť presnosť merania množstva dodaného tepla na päte objektu.

V prospech regulátora diferenčného tlaku hovorí aj skutočnosť, že pokiaľ sa tento správne nastaví, môže fungovať ako obmedzovač prietoku, ktorý nedovolí, aby pri meniacich sa tlakových pomeroch v sústave dochádzalo k neželanému zvyšovaniu prietoku vykurovacej vody objektom. Súčasne pri uzatváraní jednotlivých termostatických ventilov v objekte regulátor prostredníctvom tlakových odberov rozpozná meniace sa tlakové pomery vo vykurovacej sústave objektu a svojou činnosťou nepustí neželaný prietok do objektu. Sústava ako celok tak môže fungovať v optimálnom režime bez neželaných nadprietokov a hlukových prejavov spôsobených prebytkom diferenčného tlaku.

A ešte na jednu dôležitú úlohu preregulovanie by sme nemali zabudnúť. Tou je identifikácia a odstránenie potenciálnych zdrojov porúch, ktoré sa v sústave nazbierali za roky prevádzky bez odborného dohľadu. Spravidla totiž platí, že v každej väčšej sústave, ktorá bola vyregulovaná dávnejšie ako pred dvoma rokmi, sa vyskytne nejaký typ „odborného vylepšenia", ktoré je vo svojej podstate poruchou sústavy.

4. ZÁVER

Hydraulické preregulovanie vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu predstavuje pre vlastníkov bytov vždy akúsi finančnú záťaž spojenú s realizáciou prestavenia sústavy a optimalizácie jej prevádzky. Je však potrebné si uvedomiť, že aj po realizácii významnej obnovy sa do objektu prostredníctvom vykurovacej sústavy dodáva teplo v cene nezriedka pohybujúcej sa v desiatkach tisíc eur (státisíce korún). A preto má zmysel s týmto teplom pracovať efektívne.

Pokiaľ už vlastníci bytov realizoval investíciu do výmeny okien, zateplenia obvodového plášťa, strechy resp. iných konštrukcií, kde sa doba návratnosti investovaných prostriedkov pohybuje bezpečne nad hranicou 10 rokov, je v ich najlepšom záujme nezanedbať investíciu do optimalizácie prevádzky vykurovacej sústavy, ktorá má v prevažnej väčšine prípadov reálnu návratnosť kratšiu ako 1-2 roky a do budúcna veľký potenciál prinášať reálne úspory nákladov na vykurovanie.

Ešte k tomu domu hore:

Ja viem, jednoduchý prepočet, ale nemám dennostupne pre NMnV
(ceny som mal zlé, tak som ich odmazal)

Podľa hrubých prepočtov sme v tomto dome ušetrili 17 875,40 € čo znamená návratnosť pod rok a pol.
Nová tabuľka:

Tibor, to je to atómové teplo, ťažko sa štiepi, rozdeľuje, že?

Náklady domu 26 017,28 €. Základná zložka domu 19 773,13 €. Spotrebná zložka 6 244,15 €. V percentách 100 %, 76 %, 24 %.

Byt s najmenším počtom jednotiek 3 099,59 ks. S najväčším počtom 31 389,58 ks. Pomer 1 : 10,13.

Byt s najmenším počtom jednotiek 3 099,59 ks. Základná zložka 499,2118 €, spotrebná 38,928 €, spolu 538,14 €. V percentách 92,77 %, 7,23 %, 100 %.

Byt s najväčším počtom jednotiek 31 389,58 ks. Základná zložka 499,2118 €, spotrebná 394,2245 €, spolu 893,44 €. V percentách 55,88 %, 44,12 %, 100 %.

Byt s menším počtom jednotiek 3 099,59 ks. má úhradu 538,14 €. S väčším počtom 31 389,58 ks. má úhradu 893,44 €. Pomer 1 : 1,66.

Priemer na oba byty 656,86 €. Odchýlka bytu s menší počtom jednotiek -18 %. Odchýlka bytu s väčším počtom jednotiek +36 %.

Ak priemerná teplota je 21 °C, a 6 % = 1 °C, tak v byte s menším počtom jednotiek bola teplota 18 °C a v byte s väčším počtom jednotiek 28 °C, že?

Super! Súper.

A ktorý sa viac podieľal v dome na tej úspore 17 875,40 € ???

Sito, ak by neurobili úsporné opatrenie tak by im vychádzala platba každému 14€/m2 čiže 953€ na byt. Takže ušetrili všetci. Ak by bola zz menšia znamenalo by to že tí traja "extrémisti" by kúrili viac ako pred úsporným opatrením čo je samozrejme blbosť , či nie?
Ak celý dom ušetril 31% energie, prečo by mali mať vyúčtované za viac ako mali pred úsporou?

Ďalšia vec, všetci traja sú "vnútorné byty" ak sa to tak pri vežiaku dá nazvať- nie sú ani pod strechou, ani na prízemí, to znamená že väčšina tepla išla k susedom. Ved si pozri spotreby bytov nad a pod nimi.

PS: Na úspore sa podieľali všetci lebo zrealizovali úsporné opatrenie zo spoločného , či???

Preplombovanie???
To je ako keby ste zamkli dvere aby Vám neunikalo teplo.

Vlastníci úsporné opatrenie zaplatili podľa m2 plochy bytu.
Čo znamená, že niekto zaplatil pred úsporným opatrením vo v.z. 100€ a druhý 200€, a po 50% úspore 50€ a 100€, tak jeden usporil 50€ a druhý 100€. Na realizáciu úspori (pri rovnako veľkom byte) ale prispeli obaja rovnako 150€. Jednému sa úspora vráti za rok a pol, druhému za tri roky.

Veď ale tak je to správne či nie? Každý má rovnaké možnosti a je na nich ako sa zariadia. Ale to, že sa investícia vráti každému je podľa mňa dôležité. Načo by to potom robili?

Veď pri tých super rozúčtovaniach pod 60/40 je to ako keby si zainvestoval peniaz a za trest budeš platiť viac. To má logiku?

Židovskú logiku to veru nemá, na príčinu tohto stavu musíme dedukovať a aj indukovať. Keď sa vrátime späť dôjdeme aj k jadru problému.
Nezainvestovali tie peniaze aj preto, že im to ukladá zákon?

Má. Zákon, ako i spoločnosť sama zabudla že človek panelákový je vlastne HOMO EFEKTUS a zaživa dobu efektívneho využívaniu energií. Najefektívnejšia je tá ZADARMO.

Zákon je ten posledný dôvod prečo by sa mali robiť úsporné opatrenia.