Moja dcéra z domu na internát odišla ako 15 ročná, stredná škola, potom vysoká, učí sa dobre, ukončila bc. štúdium, teraz študuje 1. rok mgr., popri štúdiu si zarába brigádami, je inteligentná, zcestovaná, so všeobecným rozhľadom, v tomto smere by bolo všetko v poriadku, prvé roky ako odišla do školy, bola vlastne ešte dieťa, chodila domov každý víkend, podotýkam že sama chcela ísť študovať mimo domu, ja som ju prehovárala na školu v mieste bydliska, kde by bola každý deň doma, ale mala svoj vlastný rozum, ovplyvnený aj kamarátkou, kt. chcela ísť študovať na tú istú strednú školu, len o rok neskôr. Rada a veľmi pekne kreslila, ani som jej nechcela brániť v rozvoji talentu. Najskôr bol problém prehovoriť ju, aby išla po víkende do školy, začiatky boli ťažké, tomu som rozumela, ale keďže si to vybrala zase bolo je povinnosťou to aj dokončiť, na tom som trvala. Pubertu mala dosť ( čo je aj pomerne slabé slovo ) búrlivú, zvládala som ju veľmi ťažko, šikovné dieťa, vždy sa dobre učila, len jej veľmi učaroval pobyt vonku, prišli prvé klamstvá, narušila sa najskôr moja dôvera, tým pádom sa všetko postupne zhoršovalo, skončili sme aj u psychológa, kt. nám ale vôbec nepomohol, p. psychologička skonštatovala, že čo ja chcem, či nevidím aký má dcéra ku mne antagonistický postoj, nebola veta, jedno slovo, v ktorom by sme sa zhodli ( s dcérou) a nekončilo by sa to hádkou, dalo by sa povedať, že v súčasnosti je to už stabilizované, ale... Má 23 rokov, teraz sa tomu hovorí single, veľmi moderný výraz, moje dieťa je vlastne bez dozoru, v byte kde býva spolu s ňou bývajú ešte štyria podnájomníci, všetko dospelí ľudia, buď študenti, alebo aj zarábajúci, ale ona nie je povinná im hovoriť, kam ide, kedy príde, s kým ide a pod, čo je jasné. Ale ja doma tiež veľa krát neviem, kde sa nachádza, z toho vyplýva, keby sa jej niečo stalo, aj 3 dni to nikto nezistí, spolubývajúci si môžu myslieť, že išla domov, ja že je doma ( kde teraz býva ) . A hlásiť sa mne jej pripadá veľmi ponižujúce, ba priam detské. Ešte by bolo namieste spomenúť, že jej otec zomrel, keď mala 13 rokov, mala ho veľmi rada a tá strata ju veľmi poznačila, veľa chýb som narobila aj ja, ale tiež to bolo pre mňa ťažké a niečo nové, nebola som sama sebe radcom, čo mám robiť, aby to bolo najsprávnejšie. Ako ju ochrániť, je veľmi citlivá, chcela by zachrániť celý svet, vegánstvo, nie kvôli svojej zdravej výžive, ale kvôli ochrane zvierat, ochrana práv homosexuálov, rómov, menšín všeobecne, mám na ňu stále menší vplyv a vlastne môj vplyv veľmi pokrivkáva od jej 15 rokov, prosím máte nejaké skúsenosti s podobným single mladým človekom, za rady vopred veľmi pekne ďakujem, M.