Ospravedlňujem sa že som sa neozval takú dlhú dobu ale skúšal som na to nejak zabudnúť,dúfal som že to pomôže. Do dneŠného dňa som mal 3 záchvaty posledný bol v nedelu. Bol som sám doma,bol som na internete a zrazu som zaČal pociťovať tie pocity ako keby je všetko okolo umelé ako keby to nie je reálne npr: moja klávesnica sa mi zrazu zdala strašne malá. Dosť ma to vystrašilo,začal som sa prechádzať po dome čo bola asi chyba ale vždy keď mám záchvat tak sa musím prechádzať inak mám pocit že odpadnem. Asi po 10 minútach preczádzania som začal mať čudný strach, ako keby bol niekto za mnou. V tedy som začal panikáriť, rozbehol som sa do svojej izby a zavrel som za sebou dvere ako keby ma niekto prenasleduje to už som mal úplný záchvat, nedalo sa mi dýchať, bolela ma hruď, všetko bolo také ako sen. Potom som začal mať pocit že musím vypadnúť z domu,inak sa tam zbláznim. Tak som sa šiel prejsť. Šiel som cez záhradu lebo som sa bál ísť medzi ľudí,začal som mať pocit že ako chodím tak v úplných bokoch očí sa mihá niečo čierne začal som krútiť hlavou lebo som to chcel zachytiť a v tedy som skoro odpadol. Horko ťažko som došiel k takému starému mostu. Tam som si sadol a začala mi byť sraŠná zima (to bolo preto že v tej panike som šiel len v tričku). Nemohol som sa ani pohnúť chcel som zavolať mame aby pre mňa prišla. Ale po nejakom čase som sa ukludnil a šiel domov sám. Ešte niekolko hodín som mal ten pocit ako keby je vŠetko sen. Doktorka ma poslala k orotopédovi, idem tam zajtra a povedala že ak mi tam nič nenájdu tak ma pošle k psychológovi.

pre Dann69: Mám záujem, žial zatial môžem posielať SS iba správcom. Ale aj tak chcem mať najprv za sebou všetky fyzické vyštrenia. Iste chápete. Ozvem sa hneď ako budem môcť

nehovoril som o žiadnej regresnej terapii ale o kognitívne behaviorálnej terapii a psychoanalýze, takže nepleťme si pojmy, regresná terapia nie je psychoterapeutický smer /nevykonávajú ju žiadni licencovaní psychoterapeuti-psychológovia, psychiatri/, vykonávajú ju rôzni bc. ing. a rôzny samozvaní "terapeuti"

nikde som tu nič nepísal o liekoch /psychofarmakách/, naopak píšem o rôznych psychoterapiách /teda "neliekových" formách pomoci/, hoci niekedy sa musí na čas podstúpiť kombinácia teda psychofarmakológia a psychoterapia, potom už len psychoterapia, pri pp nie nikdy kľúčová liečba len liekmi, buď aj-aj /teda psychofarmaká na krátku dobu plus psychoteraia / v ťažších formách/, alebo len psychoterapia bez liekov - v ľahších formách resp. keď pacient dostatočne spolupracuje

ak potrebuje chlapec od nás radu ohľadom svojho problému tak tá rada je jednoznačná: nech navštívi psychológa. Hlavne po tom čo napísal v dnešnom svojom príspevku /modro vyznačené/. Chápem to, že niektorí ľudia robia všetko pre to aby nemuseli navštíviť psychológa a snažia sa príčinu svojich rôznych problémov nájsť v dôkazoch o telesnej chorobe, ale hold niekedy je za našimi symptómami aj psychika a liečba patrí do rúk psychológa či psychiatra, či už sa nám to páči alebo nie, či už tomu veríme alebo nie, či už to akceptujeme alebo nie. Môžeme tu radiť čo len chceme, ale nikto z nás tu ho cez net nevyšetríme a nevyliečime. Ak má takéto symptómy ako tu píše, zabudnite na to, že mu to prejde samo, v takýchto prípadoch sa obávam, že si sám nepomôže. Celé sa to zrejme len zhorší a "schronifikuje to". Jediný výsledok bude ten, že potom sa to bude horšie odstraňovať.

Takže bol so u ortopéda a chrbticu mám v poriadku. Doktorka ma konečne poslala ku psychologičke takže zajtra sa idem obiednať.

Milý Denis,viem si predstaviť, čo prežívaš., ataky paniky sú pre každého veľmi zlé a vyľakajú človeka čo ako silného a nie to teba v tvojom veku., dostal si tu veľmi veľa dobrých rád, ja by som ti ešte doporučila, skús sa zamyslieť nad dobou pred prvým atakom, som si istá, že sa muselo niečo v tvojom živote prihodiť, niečo čo to spustilo, niečo, čo ti nabúralo tvoj život, tvoju istotu., je dobré začať s tým, rozobrať to aj sám so sebou a aj s niekým, komu dôveruješ., podľa mňa tým by mala začať tvoja cesta, tvoj život bez paniky., hovorím to z vlastnej skúsenosti., držím palčeky a ver mi, určite sa z toho dostaneš, začať musíš ty sám... a najmä chcieť to...chcieť svoj život späť, život v ktorom sa budeš tešiť z ľudí, ktorých máš rád, ťešiť sa z krásnej jari, ktorá už zúri vonku, tešiť sa zo štebotu vtákov, tešiť sa na nové zážitky., tešiť sa z úspechov, ktoré na teba čakajú...

tiez si myslim, ze je tam nejaky psychicky spustac vsetkych tych atakov paniky...isto to neprislo len tak zo dna na den a cirou nahodou...
sam Denis najlepsie vie, co tomu predchazdalo a co to sposobilo...
​
najtazsia praca-je praca na sebe...

Denis sa nam dlho neozval....podla mna je hospitalizovany na psychiatrii....len nech sa drzi...hadam sa nam neskor ozve..