Ja som podstate kludný. Nič ma nerozčúlilo, nepotešilo, ale prihodilo sa mi.
V Dubnici na železničnej stanici. V sobotu som sa dozvedel, že mám nárok na zľavu ako senior na železnici. Keďže som mieril vlakom práve na železničnú stanicu, rozhodol som sa, že si zoberiem Objednávkový formulár... Pekná, mladá pani ma oboznámila s podmienkami, ale formulár mi nedala, vraj to vybavíme spolu, na mieste, ak budem mať fotku. Samozrejme fotku som nemal. V pondelok som sa odfotil, vytlačil fotku a hopsa hejsa na stanicu. Za prepážkou bola iná. Zľakol som sa. vlasy ako Kleopatra Martinka z Turca. Telefonovala. prechádzam sa mám čas. Telefonuje. Vravím si už dosť. Postavil som sa k prepážke a klopkal som si na "parapet". Videla že treba konať. Začal konferenčný hovor. Ja pre prepážkou, ona za prepážkou a jej známa, priateľka na telefóne. Opäť ma oboznámila z podmienkami, upozornila že to je pre tých čo častejšie cestujú, ale cesty do Tatier by spravili. Hovorím jej, ale ja chcem cestovať už teraz v sobotu do Bratislavy. V poriadku, predložíte vyplnený formulár, zaplatíte 9,90 na rok + 5 € poplatok, dám Vám účet a môžete využívať zľavu, karta Vám príde za mesiac. Odložila telefón z ucha, aby mi podala formulár. Ale kolegyňa mi povedala že to vybavíme na mieste, iba fotku som potreboval. Vybavíme to na mieste, ale prineste si vyplnený Objednávkový formulár. nakoniec sme sa družne rozišli. Prečo to takto podrobne rozpisujem? Pretože toto všetko sa riešilo v družnej trojke. Ja, pracovníčka a jej priateľka na telefón.