DPH by som z toho uplatnila na odpočítanie. Ale na nedávnej prednáške o dani z príjmov lektorka tvrdila, že náklady na jazykový kurz nie sú daňovými nákladmi v zmysle §19 (2) c/ bod 3. Že vraj to nie je rozširovanie vedomostí, ale ďalšie vzdelávanie. Aj keď z poslucháčstva vraveli, že angličtinu potrebuje konateľ kvôli rokovaniam atď, tak lektorka, že aj tak nedaňový, lebo AJ využije aj súkromne. Asi to moc nepatrí do DPH, pardon, ale súvisí to všetko.

A tá lektorka sa aj oprela o nejaké metodické usmernenie ? Pretože spomínaní ustanovenie paragrafu znie teda bod 3:

"...vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov v stredných odborných učilištiach, ak nie je povinný úhrádzať príslušný orgán štátnej správy,..."

A bez ďalšieho výkladu je možné polemizovať, čo je vzdelávanie. Blbé je že sa každý opiera o subjektívny výklad zákona. Preto by mali byť aj nejaké usmernenia... Na Slovensku je to tak

Tiež som toho názoru, že jazykové kurzy nedaňové. Ak aj zamestnanec odíde vedomosti mu zostanú. Tento problém bol aj s autoškolami. ČI jazyk alebo vodičský využije aj na súkromné účely.

Nie, lektorka sa neoprela o nič viac než o patričný § zákona. Bola tam trochu na tú tému polemika, ale ona nepopustila a trvala na svojom. Ono je síce pravda, že to zamestnancovi ostane a môže jazyk využiť aj inak, ale zas, keď firma potrebuje, aby komunikoval v cudzom jazyku a je ten zamestnanec pre ňu potrebný, tak je to aj zvyšovanie kvalifikácie v prospech firmy. No ale s daňovákom by sa človek asi moc nenahádal.

O jazykových kurzoch a vodičskom kurze, ktorý uhrádza spoločnosť zy zamestnancov, vediem polemiku v každej firme.
Konatelia firmy argumentujú tým, že jednou z podmienok v náplni práce zamestnanca je používanie firemného motorového vozidla pre potreby firmy a využívanie cudzieho jazyka pri práci vo firme. Tak ako DU platí za školenie zamestnancom daňových úradov (mali by sa samovzdelávať?), tak aj v štátnej správe platí štát zamestnancom rôzne jazykové kurzy a pod. Je veľmi problematické určiť aj zo strany daňovej kontroly, či zamestnanec využíva súkromne vodičské oprávnenie (ak nemá súkromné auto) a či ak súkromne využíva cudzí jazyk, nejde o zvyšovanie úrovne jeho vedomostí. Kompromisom vo firme pri vodičských a jazykových kurzoch je podmienka, že ak odíde zamestnanec z firmy do určitého času musí preplatiť alikvótnu časť nákladov na kurz.
V zákone o DzP nie je jednoznačne napísané, že daňovými výdavkami nie sú výdavky za kurzy vodičského oprávnenia, jazykové kurzy (ak to vyžaduje zamestnávateľ ako podmienku na zvyšovanie vzdelávania zamestnanca, výsledkom čoho je pre zamestnávateľa kvalifikovanejšia práca zamestnanca a výsledným efektom vyšší zdaniteľný príjem zamestnávateľa), tak by sa vraj tvrdo bránili, a žiadali daňovú kontrolu o jednoznačnú oporu ich tvrdenia v zákone.
A aj v zákone o DPH nie je v žiadnom § uvedené, že z daňových dokladov vystavených na firmu za poskytnuté služby (vodičský výcvik a lebo jazykový kurz) si daňovník-registrovaný plátca DPH nemôže uplatniť odpočet DPH.

Aké máte s týmto problémom skúsenosti?

Neviem, možno rozmýšľam zle ale nevidím rozdiel medzi jazykovým kurzom
a školením napr. hoci aj na DPH, a to je predsa daňový náklad.
Veď jedno aj druhé zamestnanec potrebuje pre to aby firma dosahavala príjmy... A situácia ak by nahodou odišiel z firmy , veď nie len jazyk ale aj všetky nové vedomosti z akejkoľvek oblasti mu zostanú v hlave, a može ich kdekoľvek využiť, tak ako nové jazykové vedomost.

Slavo ma predbehol. Tiež si myslím, že zamestnanec si pri odchode odnáša všetky vedomosti, ktoré nadobudol pri práci pre firmu a tiež ich môže využiť v súkromí. Napr. aj ja to robím, keď radím svojim príbuzným a priateľom, ktorí sa nevyznajú vo veciach, ktoré ovládam ja a oni zasa pomáhajú mne keď neviem niečo z ich oblasti.

Súhlasím so Slavom a s Nikou. Ak odídem z jednej firmy, mám si vygumovať hlavu a ísť znova na strednú príp. VŠ? My máme napr. v kolektívnej zmluve uvedené, že ak zamestnanec rozviaže prac. pomer, má zamestnávateľ právo nárokovať si na náhradu všetkých školení, ktoré mu uhradil. Myslím si že ak zamestnávateľ uhradí zamestnancovi školenie alebo nejaký kurz, tak je to v jeho záujme aby zvyšoval kvalitu a výnosy firmy. Tak prečo by to mal byť nedaňový náklad.

Keď po prečítaní § 19 prejdeme k § 7, dozvieme sa: Príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené.....Ak zamestnávateľ vynaloží sumy na doškoľovanie svojich zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním, tento príjem je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane. Môže to byť napr.vodičské oprávnenie... (neplatí to v prípade, že zamestnanec získa vyšší stupeň vzdelania). Mne z toho vychádza,že pre zamestnávateľa to výdavok daňový je.

tJaJ

Náklady na jazykový kurz podnikateľa FO môžu byť daňovo uznané v polovičnej výške, ak dotyčný vie preukázať, že cudzí jazy potrebuje na dosahovanie príjmov.

Paula:
Odvolám sa zas na spomínanú prednášku o dani z príjmov. Presne aj toto uvádzala lektorka, že môže nastať to, že pre zamestnanca je síce nejaký kurz od dane oslobodený, ale pre zamestnávateľa sa to posudzuje podľa iného §, takže môže byť pre neho nedaňovým nákladom (jazykový kurz).

A to "môže", čiže nejednoznačnosť, nám v konečnom dôsledku ničí zdravie. Nielen my ale aj tvorcovia našich softvéro by sme privítali, keby zákon v konkrétnom § hovoril: toto sa musí dodržiavať. Ak za tým pridá výnimky, nech ich konkrétne všetky vymenuje slovne. V súčasnosti keď riešime problém, listujeme 50 strán dopredu a dozadu, v každej vete nás ženú odvolávkou na ďalší §. Ten láskavo popiera to, čo ten prvý mal na mysli..a sme v pasci.

Ako mám zdaniť zamestnancovi - montážnikovi, ktorého sme ako nezamestnaného absolventa zobrali z ÚP (bez praxe), zručnosti nadobudnuté praxou v našej firme? Aj naše odborné časopisy mu dovolíme čítať, aby si rozšíril obzor. Keď odíde, vezme si nadobudnutý "rozum" sebou. Viem, teraz som to príkladom o vzdelávaní sa a odnášaní si vzdelania sebou prehnala ale uľavilo sa mi.UF!

Je obhájiteľným argumentom to, že
podnikateľ-účtovník si platí kurz cudzieho jazyka a cudzojazyčnú literatúra, aby bol schopný študovať zákony iných členských štátov, čítať medzinárodné štandardy, komunikovať s daňovými úradmi v iných členských štátoch.
Podnikateľ-projektant si týmto štúdiom zvyšuje možnosť oboznámiť sa s novými technológiami v cudzojazyčných publikáciach a pritom nikde preukázateľne nemôže daňovej kontrole vydokladovať, že tieto poznatky už použil na zabezpečenie svojho zdaniteľného príjmu.
Aj majiteľ pekárne môže tvrdiť, že študoval normy platné v EU vo francúzštine, nakoľko chcel ponúkať svoj produkt na trhu EU, ale bohužiaľ ich nespĺňal a z obchodu nebolo nič.
Kto stanovil, že podnikateľ si môže dať iba polovicu výdavkov na samovzdelávanie, čím kurz cudzieho jazyka ťiež je?
Táto vec by mala byť problematickým bodom aj pre daňovú kontrolu, ak by chcela od podnikateľa, či niekedy vôbec použil svoje jazykové znalosti a ak jej to nepreukáže, tak mu tieto výdavky neuznať.
V EU je bežné, že kurzy cudzích jazykov preplácajú úrady práce uchádzačom o prácu evidovaným na ÚP.