Pozri najprv Zákonník práce :
§ 85 (2) Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.
Potom ďalej :
§ 92 Nepretržitý denný odpočinok
(1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.
§ 93 Nepretržitý odpočinok v týždni
(1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.
§ 94 Dni pracovného pokoja
(1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky.
(2) Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Ďalej je tam kopa paragrafov o maximálnom pracovnom čase a nadčasoch. Týkajú sa síce akoby len jedného zamestnávateľa, ale určite sú aplikovateľné aj na kombináciu dvoch hlavných plných pracovných pomerov. Nie je možné, aby obaja zamestnávatelia o druhom plnom pomere nič netušili.
Všetky tieto ustanovenia musí zvlášť druhý zamestnávateľ brutálne porušovať. Určite to neprehliadne SP a možno ani IP, ak sa mesačné výkazy vyhotovujú pravdivo. Ak takto vysvetlíš situáciu SP a ZP, v snahe usporiť odvody, tak riešenie pôjde skôr týmto smerom,než k nejakej úľave. Lebo ide o protiprávny stav.