Politicky nahý Robert Fico
Píše politológ Samuel Abrahám
Robert Fico sa nádeja, že zvolenie za prezidenta by mu zabezpečilo čestné miesto v histórii. To si však musí zaslúžiť inak, než predviedol doteraz.
Robert Fico sa vyjadril, že je politicky nahý a že o ňom všetko vieme. Vraj vieme aj koľko má vlasov na hlave. Aby som spresnil ten pokus o vtip, môže to byť aj najpresnejšia informácia, akú máme. V jeho raketovom politickom vzostupe totiž zostáva veľa nevyjasneného. Mnoho jeho často nepochopiteľných krokov, káuz a rozhodnutí ako premiéra sa viaže na zahmlený začiatok jeho politickej strany.
Občania Slovenska by však mali vedieť nasledovné a uvedomiť si, že v jeho prípade nie je až taký rozdiel, kedy je nahý cisár a kedy politik:
1. Prečo sa vlastne chce
stať prezidentom?
Doteraz nevysvetlil, prečo vlastne z pozície šéfa exekutívy, v ktorej sa sústredí najväčšia moc, chce odísť na pozíciu hlavy štátu, ktorá má určovať dialóg a spájať to, čo je rozdelené. Ako chce zostať neutrálny, ako chce spájať túto rozdelenú spoločnosť, keď hoci pre jedných je populárny, pre iných je naopak najnepopulárnejším politikom na Slovensku? Uteká pred zodpovednosťou svojho mandátu premiéra a či zo strachu, že realita už dnes ukazuje nesplniteľnosť jeho prehnaných sľubov?
2. Ako sa chce odstrihnúť od strany Smer?
Ako bude táto strana fungovať bez Roberta Fica? Jednak sa mu môže
stať to čo Václavovi Klausovi v Česku, keď potom, ako sa stal prezidentom, ho odvrhla jeho vlastná strana. So Smerom sa mu to veľmi pravdepodobne nestane. Skôr bude poťahovať nitky z diaľky, pretože v Smere nedovolil, aby vyrástla jasná dvojka, teda jeho nástupca. Ak sa stane prezidentom, zostane šéfom Smeru de facto, hoci nie de iure. Teda nie podľa zákona, ale podľa nepísaných dohôd a to je pre demokraciu najnebezpečnejšie.
Keďže by bol taký stav pre členskú krajinu v Európskej únii dlhodobo neudržateľný, postupne by si nechal parlamentnou väčšinou odhlasovať viac a viac právomocí a premenil by parlamentnú demokraciu na prezidentský systém. Ten však nemá u nás tradíciu a oporu v ústave. A raz keď bude Smer opäť v opozícii, slovenská spoločnosť by bola paralyzovaná a traumatizovaná bojom parlamentu a prezidenta o právomoci.
3. Aký je jeho vzťah s oligarchami?
Vraj je v područí oligarchov a jeho kandidatúra je únikom do bezpečia prezidentského paláca. Spoluzakladateľ Smeru Bohumil Hanzel tvrdí, že existujú písomné dohody, kde sa zaväzuje dať miesta na ministerstvách ľuďom, ktorých určia sponzori. Ak také dohody existujú, tak je dodnes vydierateľný. Pred oligarchami niet úniku, najmä ak majú ako a čím vydierať. Politik musí byť dostatočne silný a nezávislý, aby ich konfrontoval a kontroloval. Sila a zdanenie ich príjmov je jediné, čomu rozumejú.
4.
Dedičstvo Mečiarových amnestií
Ficov predchodca Vladimír Mečiar, ktorý sa ako premiér tiež úporne snažil získať kreslo prezidenta, nám zanechal niekoľko tráum. Keď mal niekoľko mesiacov právomoci prezidenta, vyhlásil amnestiu na prípad, v ktorom sa kryjú štátne orgány pri únose syna prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, aj na úkladnú vraždu svedka prípadu. Ako kandidát na funkciu by Robert Fico určite mal vysvetliť voličom, prečo sa nikdy nezasadil, aby boli tieto amnestie zrušené.
5. Hedviga Malinová
Už osem rokov obsedantne presviedča svet a možno už aj sám seba, že si toto dievča zinscenovalo vlastné napadnutie. A pritom ako premiér jednoducho spravil dve školácke chyby. Uveril vyšetrovateľom, ktorí možno nechceli mať z tohto napadnutia národnostný škandál.
Omnoho závažnejšie je, že hneď po incidente na tlačovke spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom šermoval dôkazovými materiálmi. No a tými podľa zákona smie disponovať len a len vyšetrovateľ a nik iný, ani premiér, ani minister vnútra. Ak si nedokáže pripustiť takú očividnú chybu a týra tým nevinnú osobu, ako môžeme uveriť, že je ochotný prijať kritiku a schopný akejkoľvek sebareflexie?
6. Právny
štát
Keď bol Robert Fico ešte opozičným politikom, často zdôrazňoval absenciu právneho štátu na Slovensku. Právny
štát je v nebezpečenstve, ak na výkonnú moc politikov nedohliadajú inštitúcie na to určené: parlament, justícia, prokuratúra a polícia. Za jeho éry ako slovenského premiéra sa tieto orgány stali ešte viac podriadenými výkonnej moci. Jeho prípadná výhra v prezidentských voľbách len spečatí nedôstojnú úlohu týchto kontrolných orgánov a to ešte viac podkope stabilitu právneho štátu na Slovensku.
7. Trnka a Harabin
Podpora týchto ľudí, ktorí boli vždy dokonale nečinní, keď sa stretli s politickou korupciou, a agilní, keď ju mali kryť, je nepochopiteľná. Určite vedia najlepšie, kto u nás patrí do „sicílskych klanov“ prepojených na politiku, a to ich robilo a robí nesmierne silnými. Napriek tomu, až do poslednej chvíle Robert Fico urobil všetko preto, aby zotrvali vo funkciách. Trnku nakoniec potopila amatérska chyba a od Harabina sa dištancuje až teraz, počas volebnej kampane. Prečo chránil týchto dvoch potentátov, ktorí možno najviac uškodili a škodia v očiste prokuratúry a súdnictva?
8. Nevymenovanie Jozefa Čentéša
Rozhodnutia a zákony parlamentu musia rešpektovať politici a riadia sa nimi súdy. Parlament v roku 2012 zvolil za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Keďže zdanlivo nepochopiteľne protežoval Dobroslava Trnku, podarilo sa Ficovi cez prezidenta, ktorý vôbec neskrýva prepojenia na jeho stranu, zmariť Čentéšovo vymenovanie.
Z tohto prípadu vyvstávajú dve zásadné poučenia. Nevymenovanie právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora vytvára precedens, podľa ktorého rozhodnutia parlamentu nemusia byť ani v budúcnosti rešpektované a to je v demokracii zásadné podkopanie právneho štátu.
9. Prečo sa snaží o obmedzenie nezávislosti justície?
Ako právnik dobre vie, aká dôležitá je nezávislosť justície. Napriek tomu sa to snaží tesne pred voľbami zmeniť najhorším spôsobom a ešte to nazýva reformou. Demokraciu na Slovensku degraduje jeho snaha, aby ním dosadený človek z NBÚ, človek bez politickej legitimity, vystavoval previerky sudcom. Je to ukážkový spôsob, ako urobiť zo sudcov rukojemníkov a poslušné stádo interpretujúce zákony podľa potreby výkonnej moci.
10. Vymožiteľnosť práva a Gorila
V demokracii platí pravidlo: občan je nevinný, pokiaľ sa nedokáže vina; platí v nej aj nepísané pravidlo: ak je obvinený politik, stane sa nevinným, až keď dokáže vlastnú nevinu. Za vlády Roberta Fica nebol právoplatne odsúdený ani jeden vysokopostavený skorumpovaný politik. A nech nám nie je útechou, že od roku 1989 sa to nepodarilo zatiaľ ani jednej vláde.
Najbizarnejšia je nečinnosť polície voči politikom v prípade Gorila. Vyšetrovatelia, tak ako veľakrát predtým v takýchto prípadoch, vyhlásili, že nemajú dosť dôkazov. Mnohí sa pýtajú, koľko núl pre rôzne politické strany mala vďačnosť šéfa Penty, keďže prípad Gorila sa nestal?
Pod kobercom
Som presvedčený, že na všetkých desať bodov by si Robert Fico našiel sofistikovanú repliku. Avšak, ak sa stane prezidentom alebo zotrvá pri moci ako premiér, týchto desať výčitiek zostane nevyriešených a všetky kauzy, resty z minulosti zostanú pod kobercom. Pod tým kobercom, na ktorom by tak rád vítal politických lídrov z celej Európy. Tých vzácnych hostí, ktorí možno obdivujú jeho popularitu, ale vedia len pramálo o jeho ceste k nej. Práve to bol aj hlavný dôvod, prečo mnohí intelektuáli a známe osobnosti pred prvým kolom vyzvali jeho protivníkov, aby podporili v druhom kole kandidáta, ktorý bude
stáť proti nemu.
Dostáva takmer neobmedzený priestor v mimoriadne ústretovej spravodajskej súkromnej televízii a sústredí sa hlavne na negatívnu kampaň voči svojmu protivníkovi Andrejovi Kiskovi. Väčšina ľudí na Slovensku nemá ilúzie o pánu Kiskovi, no bol by lepším prezidentom ako Fico, pretože na rozdiel od neho nemá politických kostlivcov v šatníku. Kiska by ako prezident predstavoval protiváhu proti uzurpácii moci, ktorá sa koncentruje v rukách Roberta Fica.
Myslí si, že svoje dôstojné miesto v slovenskej histórii si môže vynútiť funkciou prezidenta, ale mýli sa. Veľká časť elity sa ho obáva a zároveň ním opovrhuje a budú to oni, kto bude určovať jeho miesto v histórii. Čestné miesto v histórii nezíska ten, čo získal a zneužíval moc, akokoľvek bol populárny, ale ten, kto chráni právny
štát, buduje demokraciu a o morálke nielen káže, ale ju svojimi činmi napĺňa.
Desať výčitiek je memento, ktoré Roberta Fica definuje výstižnejšie ako jeho dnešná popularita a moc. Napokon, niektorí jeho priaznivci už začínajú chápať, že hoci ho obdivujú a rešpektujú ako premiéra, nemôžu prehliadnuť jeho cisárove nové šaty, v ktorých chce utiecť od zodpovednosti premiéra, a je možné, že mu to pri voľbe prezidenta zrátajú. Nič lepšie sa Slovensku a ani Ficovi nemôže stať.
Slovensko sa nestane krajinou poddaných jednej politickej strany a on, možno, získa pokoru, ktorá ho doteraz tak úspešne obchádzala.
Čítajte viac:
http://komentare.sme.sk/c/7148341/po...#ixzz2x3QiF5pP