Ešte sa vyjadrím k tejto fotografii, je zaradená medzi vtipnými, ale ja ju považujem za dokumentárnu. Sami cítite, čím sa vám prihovára.
Viem si predstaviť týchto starších ľudí, ktorí majú väčšinou odpracovaných plný počet rokov, cca 35 až 40, penziu pritom tak malú, že si nemôžu dovoliť inú kategóriu kultúry, ako je tu prezentovaná. Žiadne SND, koncert vážnej hudby, kúpa dobrej knihy, čo bolo kedysi pre mnohých samozrejmosťou, výlet na kávičku do Viedne či Pešti, Krakova, o Prahe nehovoriac. O odborných mesačných časopisoch podľa hobby (
foto a pod.) nad 7 eur to asi nepôjde.
Sú radi, ak si môžu dožičiť denne málokvalitnú stravu, iba aby sa zasýtili, topánky mnohokrát dedia po rodine, oblečenie rovnako, rozpočet limitujú nemilosrdne ich lieky.
Sú radi, že ešte dýchajú. Žiť s chorobami a vedomím, že takto úboho dožijú, žiadna slasť.
Je ale aj na deťoch, ako sa ku svojim rodičom chovajú, ako ich pozdvihujú a podporujú psychicky, aby neupadali na mysli. Nemá z nich určite každý možnosť si privyrobenia, jedine ak, tak duševnou prácou. Fyzickou už sotva.
Udržujte si rodičov čo najdlhšie na dobrej psychickej úrovni a sviežosti. Nebudú pribúdať podobné fotografie. Tiež mali a určite aj majú ešte svoje nesplnené sny.
Osobne pochybujem, že by tam sedeli iba nesvojprávne osoby. A hlavne by vám vedeli ešte podať množstvo kvalitných informácií z histórie Slovenska aj súkromných.