a na co mam byt hrdy? Na Gerlachovsky stit, ktory sme ani nevybudovali? Ci???

vieš....tai...niekdy máme takú "reklamu"...že ja v HR budem po HR a je mi jedno čo si o tom kto myslí......ked čítam ako slováci /netvrdím, že len oni/kde tade kradnú...tak paráda....
v utorok u mojeho mechanika, je motorkár.....hovoril ako boli motorkári v HR....na komplet ich okradli vylámali kufríky....pokradli prilby.....čo teda poteší, lebo musíš kúpiť novú...ešte problém na fízlici...ako to mali - nemali zabezpečené a pod.,.......prečo ma ako prvé napadlo, že slovenkí lopkári boli na výjazde....jasné nemuseli......
...a prečo mám na čašníka, predavačku rozprávať po SK?...aby ma "milovala" ako oni akože všetkých turistov...trt makový ....milujú iba naše turistické lóve!

no mohol by si sebou zacat. Potom to vsetko ostatne pride

Co mam zacat? byt hrdy na Slovensko?
Jaaaaj ano, hrdy som na Vaskeho, ktory s humorom poukazuje na tento nas narodny pajzel

nie nie, na casnika nie po Slovensky, ale Slovaci medzi sebou? A co sa tych lopkarov tyka, ti su aj v HR, aj v RO, aj v NL, aj na SK, proste vsade. Nuz a ten kto na zaklade nejakej skusenosti "zatrati" cely narod, nech si trhne nohou

Myslel som ze by si mohol sebou zacat, na seba byt hrdy, lebo sa mi nejak vidi ze mas nejake peripetie so sebauctou, ale mozem sa mylit.

Jano s kamarátmi je na výlete v Paríži. vyberú sa do reštaurácie.
Pýtajú sa kamaráti Jana: "A ako budeme objednávať, keď po francúzsky nevieme?"
Jano: "Všade poviem LA a uvidíš, že budú rozumieť."
I stalo sa. Jano objednáva: "LA polievka!" ; "LA rezeň!"; "LA káva!". Čašník všetko doniesol tak, ako Jano objednával.
I vraví Jano: "Náááá, vidíte? Všade som povedal LA a vedel som po francúzsky!"
Tu sa ozve čašník: "Dilino, keby som ja nevedel LA slovensky, tak by si mal LA 3,14ču a nie LA obed!"

Po vojne je každý generálom a Vaský nevystrelil ani jeden ostrý náboj ...furt len slepými práska , za tými prásknutými dverami , keď zdrhol....

Ja nie , nie som hrdý na utečenca , ktorý teraz drbe do lajna ...
Videl som nie jedno jeho videjko ...o dvoch veciach ... o ničom a tá druhé verzia .


...a to video .
Vaský je možno ten tretí v poradí z názvu videa ...

Onéééééé - Vasky - pindať vie, pravda, šak je hen za Atlantikom.... ale keby sa tu ukázal, možno by aj ohybákom na obrubník po gebuli dostal.....

......je to debil.........iba kopa blábolov......potrebuje sa zviditeľńovať,lebo sa nudí.....nech s zaregistruje do databázy komparzistov,keď sa chce vidieť vo filme.......smajlík grcajúci....

Nehnevajte sa, ale predsa v cudzine, vid Turecko, Ameriku, ci hoci Chorvatsko, nebudem sa pretrcat so slovenskym jazykom, ked mu tam nikto nerozumie. Bezne ludia v Europe hovoria 2 cudzimi jazykmi minimalne a kde pridu prisposobia sa.

Inak nedivim sa, ze deti su jazykovo negramotne, ked tu ich rodicia kamenujete cloveka, ktory v prislusnom prostredi hovori a rozvija znalost cudzej reci.Ci je to koli tomu, ze sami nehovorite inak, ako slovensky? Nehnevajte sa, ale niektore nazory su fakt -prepacte- ako kamenom uderete !.

To je presne tak, ako ked som bola svedkom v csarde v Madarsku, ze sa rozculovala pani asi z MI, ci HN, ze jej casnik nerozumie- vraj sa ma naucit do slovensky !!!!
Cudujem sa len taikovi, v rozvinutej krajine zije a takyto ma nazor.
Inak, ja hovorim s dcerou anglicky aj doma- snad aj to je vlastizrada?.

V sedemdesiatych aj osemdesiatych rokoch som chodila veľmi často do Budapešti na nákupy s manželom, alebo ma brala švagriná s podnikovým busom (chodili mesačne), alebo s divadlom (tí tiež chodili pravidelne). Pretože tu sa obliecť bol problém, vtedy si Maďarsko nabralo pôžičky a v obchodoch mali všetko, pomaly nebol rozdiel medzi nimi a Viedňou, Praha asi o tretinu za nimi a ponechali si drobných súkromníkov, takže kabelky a topánky a všetko ostatné kúpil človek behom jedného dňa za pár hodín a nie ako tu za dva mesiace permanentného chodenia po obchodoch.
Raz švagriná hod. pred odchodom busu, poďme sa niekam najesť, nevydržím. Veď vieš po HU. To bolo na Rákoczi ut. Priniesli nám jedálne lístky iba v HU a teraz čo si vybrať?
Kifli, kenír, hús, tei, leves, kukorica (píš ako počuješ) a pod., potom veľká diera. Keď sa vrátil čašník, vravím so šarmom - valamit jó. A dočkali sme sa. Misa pre dvoch, kde bolo všetko! Všetkým trom nám zasvietli oči, všetkým od spokojnosti, tak som srdečne poďakovala. Inak ja fakt milujem HU kuchyňu. Po rokoch ma vzala kamoška, Maďarka do takej menšej reštaurácie, že na niečo dobré. Zašli sme za roh tej istej ulice. Objednala pečené z kysnutého cesta ploské bochníčky, plnené tuším údeným mäsom, možno aj zmeskou. To je pre mňa doteraz nezabudnuteľná cvhuť. Určite to poznáte, niečo bude na ten spôsob určite aj v SK kuchyni, možno kapustníky, bryndzovníky. Ale mama toto nemala v repertoári. To na margo Misoftovho príspevku.
Na materskej som si kúpila HU pre samoukov. 2 diely. :-)

alaya, nejak si sa rozculila ci co. Si nas riadne pocastovala. Nikto predsa nevravi, ze sa mas k casnikovi v cudzine ozyvat po slovensky, ale preco by som sa ja mal so svojou zenou Slovenskou rozpravat v Holandsku po anglicky, ci holandsky, tak to veru netusim.. S Holandanom po holandsky, s Nemcom po nemecky, s Anglicanom po anglicky, so Slovakom po slovensky, s Rusom po rusky, ci nieco robim zle? Nuz a rozpravat sa s dcerou po anglicky, ked ani jedna z vas nie je native speaker, tak to so vsetkym respektom pokladam za blaznive.

Izabela Pažítková, otec učil IT na FF UK v BA. Mala ešte jednu sestru. Aby si udržali jazyky aktívne, tak každý deň v týždni mali určený iný jazyk ako rodina. Aj s matkou. Preto robila všetky rozhovory na festivale v KV, ktorý práve prebieha, a inde, lebo plynne po tal., nem., angl, špan., rusky. A takáto žena musela odísť z STV kvôli 89. A aj z iných miest zdatní ľudia. Neboli všetci odpadom spoločnosti. To iba nastúpilo o pár mesiacov. Malo sa to k tomu inak pristupovať. Práve v tom prvopočiatku sa urobilo najviac strategických chýb a prasce sa dostali k válovom.
Taikova reakcia stojí ďaleko za malomeštiactvom.

Neviem, ako si ešte dnes niekto môže myslieť, že rodičia dnešných detí, a aj starí rodičia sú jazykovo negramotní. Niekto nosí, zdá sa, vztýčený hrebeň vyšší ako kostolná veža.

Ešte doplním, že moja mama mala na strednej škole DE aj EN, a nastúpila do nemeckej fy, potom tu chodila konverzovať k jednej Nemke a manželov otec - stredoslovák vedel plynne po nemecky. Po gymnáziu. Zhodou okolností boli jeden ročník.
Slováci sa sami ubíjajú, kde môžu, tvrdím, že je v nás stále ako v národe niečo útrpné. Dúfam, že to mladí už definitívne prebijú. Veď 19. st. je dávno za nami. Aj tak sme mimoriadne dobrí vzhľadom k tomu, ako a kedy sa začalo rozvíjať slovenské školstvo.

moj chlap začal 4-tý rok v De....ked mu ponúkol bývalý kolega-nemec, lepšie platenú robotu v slovenkej komunite....odmietol.....rečovo by tam zakrpatel a slope sa medzi slovákmi ako divé....tu je iba s nemčúrmi musí rozprávať po De...aj ked každá spolková krajina iná nemčina....

Alaya na margo Tvojho príspevku. Onoho času sme šli autobusom do bývalej Juhoslávie. Posledná zastávka pred hranicami v Komárne na pumpe: Dobrý deň, kde tu máte prosím toalety a odpoveď? NEM ÉRTEM. Zaujímavé ale bolo, že keď som spustila slovníkom posledného kočiša, zrazu mi bolo rozumieť všetko a nakoniec dokonca úctivo pozdravili a po slovensky. Na spiatočnej ceste posledné devízky minúť zastavili sme sa v Komárome - tam bol pôžitok a zážitok - domáci sa snažili a dohodli sme sa rukami nohami a dokonca aj pár slovkami. V HR som bola nie raz a nebol problém dorozumieť sa aj slovenčinou, teda keď sme im vysvetlili, že nie sme Slovinci ale Slováci. Inak mám trošku šťastie, že neviem ako a prečo ale rozumiem aj cudzej reči a pritom som sa ju neučila - jednoducho význam vety mi väčšinou docvakne. Takže jednoducho kvákam ako mi zobák narástol a nebol problém nikdy - teda až na Komárno. Aj teraz mám čo to po Slovensku odjazdené a vždy najväčší problém dohovoriť sa je v DS - to sa mám naučiť maďarsky? - Vlastne ani to mi nie treba - oni totiž maďarčinu neovládajú - prznia oba jazyky - lebo začať vetu - foneticky : ďere ide okresný úrad-bo . je hnus

Svet je i tak tak malý. Pozerali ste tých pár dielov o manželkách našich hokejistov v Amerike? Ako išla jedna z nich v NY v metre s kamarátkou aj s deťmi a pýtala sa jej, koľko ešte zastávok prejdú k tomu, kam išli. A asi 60-nik, čo vedľa nich celú dobu sedel, odpovedal že tri. Po česky.
Čudujem sa kameramanovi, že mu nevypadla kamera z pleca. O tom je život, takto sa píšu príbehy a zoznámenia.

Dobré rozhodnutie. Šanca.

ked som ešte dávno v rámci služby musela volať na "madare"...Polícia Komárno a spol.- telefóne žiadne prosím......"téšik".....