prajem pekný deň.... som doma s mojou 83 ročnou maminkou - ZŤP - čiastočne mobilnou - ibaže ja ju opatrím dostane všetko čo má.. navarím - čo to mi pomôže - ale akonáhle idem niečo robiť, tak je celá nešťastná, že mi nemôže nič pomôcť a veľa o tom hovorí a ako vie chodí za mnou.... trvá to už docela dlho.... snažila som sa jej všetko s láskou vysvetliť, že keď vládala robila a teraz už môže oddychovať... že ja zasa musím čo to porobiť.... ale dosť ma núti, aby som bola s ňou a nerobila nič... veľa sa rozprávame veľa sa jej venujem robím všetko aby sa cítila dobre... ale občas musím robiť aj viac... ako upratovanie a tak - veľa som upustila z toho čo by som chcela a všetko sa snažím prispôsobiť maminke.... ale všetko sa nedá.... mám ju moc rada moc ju vážim, mala ťažký život, tak sa jej to snažím teraz tak uľahčiť a tak prosto robím čo viem.... ale niektoré veci musím robiť a poviem vám že je to ťažké, keď mi je za pätami a stále len to svoje nech toľko nerobím.... najviac toho porobím, keď si po obede ide ľahnúť a spí takú hodinku - to lietam ako s vrtuľou v za.... ale ak nestihnem... nuž ostane to na druhý deň.... ja toho veľa večer neporobím - som typ sliepky ráno skoro hore a večer skoro spať.... žiaľ tento typ je aj moja maminka :-) alebo :-(... ako robiť a neuraziť a byť čo najústretovejší?.... niekomu sa to zdá, že toto byť predsa problém byť nemôže, ale poviem vám že môže a je veľký