buchač
jar88
Ja som tú obavu nikdy nemal a ani silnejší mameluch ma nemohol zaskočiť. Pritom oni boli v ušuntanom oblečení a ja v čiernych tesilkách a bielej košeli. Nieje to o podguráženej bojovnosti, ale o neschopnosti a predposratosti jedinca.
------------------------------------------
Pred dvomi rokmi som mal posledný incident s dvomi mladými podguráženými chlapcami. Ja 58 rokov, oni 23 a 24 rokov. Policajt sa vyjadril, že je všetko v poriadku, že chalani uznali svoju iniciatívu, ale že som nemusel na nich byť až tak tvrdý.
Ale veď šak neblázni...
Ono na jednej strane máš v podstate aj pravdu...ALE na druhej strane sa festovne mýliš.
Mám pitvať ?
Ono silnejší nemusí byť práve silnejší. Natrafíš na nejakého (zdôrazňujem) podnapitého s pár promile v krvi. Nie je absolútne opitý, ani nepôsobí takýmto dojmom. Ale niekde vo vnútri jeho druhé a zlé ja ho poddžubuje do nejakého konfliktu a problém je na svete.
...dotyčný si proste potrebuje udrieť !
Ono silnejší nemusí byť práve silnejší. Ono stačí, ak je len šikovnejší, pohyblivejší...a ak ešte ovláda nejaké tie správne pohyby, tak proste smola.
Ono ani šikovnejší nemusí byť práve silnejší...viď veľmi markantný príklad.
Kickboxer Doky (†33) ubitý na smrť http://www.cas.sk/clanok/221073/kick...ho-zivota.html
Záver ?
Každá situácia je iná a špecifická...nikdy sa vopred nedá povedať hop, pokiaľ nepreskočil.......a už viacerí hrdinovia doskákali.
Ja som do nich neryl.
Všimli si ma, keď som si kupoval cigarety.(aj ja som ich zaregistroval)
Po pár metroch som za sebou počul, "počkaj starký".
Zo skúseností viem, že akákoľvek reakcia, je ďalším popudom a tak som neragoval a išiel ďalej. Po pár metroch som už počul ďalšiu výzvu a po sekunde dotyk ruky na mojej ruke. Presnejšie medzi ramenom a lakťom pravej ruky.
Podvedome som tú ruku pridržal, aby sa nemohol pustiť a otočil k nemu. Dotočil som to do 270 stupňov, trocha cúvol a bol ba bruchu a ja kolenom na jeho lopatke. To už bol pri nás ten druhý a rukami smeroval ku mne. Tak som mu podal moje ruky a pomohol mu ku kolegovi na zem. Akosi som mu zabudol pustiť ruky a tak sa oprel lícom do chodníka a hneď bola kopa krvi.
Ako vždy, žiadnu zlosť a ani adrenalín som nepociťoval a tak som sa ich opýtal, či sa im niečo nestalo. Než som stihol prvého postaviť na kolená, hukla na nás policajná húkačka a v zápätí som si uvedomil blikanie majáku a pribiehajúceho policajta. Jasné, že išiel hneď ku mne, že čo sa deje a nech ho pustím.