buchač
jar88
Je mi jasné, že si nebol schopný pochopiť ani len tú prvú jednoduchú vetu, že mne sa to nemôže stať. Že tam jednoducho nevleziem.
Inak by si nemohol navrhnúť tú hypotetickú situáciu s vozíkom pri aute.
Ja vnímam celý priestor pred sebou, vrátane okolia. Som schopný postrehnúť situáciu a vyhodnotiť riziko, nebezpečenstvo a podobne.
V živote som nezažil a ani nepočul, že by nejaká situácia prišla len tak, že by akosi spadla z neba.
Je mi jasné, že ani len na hypotetickú otázku nedáš hypotetickú odpoveď.
Proste nie, nie ...a niéééé....jak malé decko alebo nevesta pred vydajom sa storcuješ.
Šak jasné, že postrehneš situáciu, Ty "schopný" puk...lebo prichádzaš k autu, ktoré niekto vykráda, rozbíja, ničí.
Nejde o to, kde vlezieš alebo nie.
To mi chceš trvdiť, že si neustále v strehu, vyhodnocuješ prostredie a iné ?
Pfúúú...tak to už nie je schopnosť....to je už paranoja.
Dobre teda....postrehli sme situáciu.
Včul teraz vyhodnoťme riziko, nebezpečenstvo a podobne.
...a kľudne si daj nejakú inú situáciu...nemusí sa jednať o parkovisko.
Takže aký bude ďalší postup ?
P.S.:
Ty si ešte veľa nezažil a nepočul...ajajáááj.
Ty si naozaj dobrý. Hypotetická otázka, hypotetická odpoveď? To nemyslíš vážne.
Alebo, čo ak budú mať kanón?
No tak tam samozrejme nepolezem. Veď zhodnotím o čo ide, majetok, peniaze, zdravie, život a podobne.
No a s tou paranojou, (či výnimočnou) schopnosťou? Záleží na tebe, čo a ako nazveš. Ak to posuniem do podobnej životnej situácie, akou je napríklad jazda po verejnej komunikácii, tak som v tvojich očiach paranoik, alebo neustále v strehu. Nieje to tak a aj keď nie som neustále v strehu, stále vnímam situáciu pred sebou, za sebou, sprava, zľava a dokonca aj zhora. Pritom sa zároveň bavím s ostatnými v aute. Jednoducho stále všetko vnímam, vnímam aj potenciálny problém tretieho, či desiateho auta pred sebou. Naviac nikdy v aute nepočúvam hudbu a nijako nepoužívam telefón. Dokonca mobil nepoužívam ani v obchode, alebo pri chôdzi na verejnosti.
Mne sa jednoducho nemôže stať, že sa nevedome dostanem do stresovej situácie.
No a nakoniec, že som veľa nezažil. To nepočul, nevidel neberiem do úvahy. Už som ti tu písal, že som na vlastnej koži zažil viac, ako si ty dokážeš predstaviť. Písal som tu, že viem s úplným pokojom "ťukať" protivníka tak dlho, kým to nevzdá a neprestane útočiť. Aj zlostného nerváka som vždy doťukal až k úplnej rezignácii. Mám hojné skúsenosti z krčmových a pouličných konfliktov a nikdy som v tých situáciách nezažíval stres, zlosť, alebo nenávisť. Tiež som tu spomínal, že nechápem, ako sa môže niekto báť opitého, alebo inak indisponovaného jedinca. Veď ten indisponovaný človek, je v tej situácii úplne bezbranný.
Už budem mať 62 rokov, ale stále nie som trasľavý starec. Stále mám pevné ruky, prsty, brucho, ramená. Určite sa neobávam nejakých agresívnych nespratníkov.