S jarou zavítajú do našich bytov aj mravce Najefektívnejšie je hubiť mravce tak, aby účinok nástrah dopadol rovno na kráľovnú, ktorá rodí stále nové robotníčkyV nejednej domácnosti s príchodom jari nastáva panika. Platí to predovšetkým v tisícoch panelákových bytov, ale aj rodinných domov, ktoré si obľúbili mravce. Tento blanokrídly hmyz žije v kolóniách a vyznačuje sa organizáciou, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani dobre vycvičená armáda. Srdcom mravčieho spoločenstva je jedna alebo viacej kráľovien, ktoré bez prestania znášajú vajíčka.Viditeľnejšie sú však neokrídlené robotnice, ktoré sa starajú o kráľovnú i celé jej potomstvo a zabezpečujú potravu pre celé hniezdo. Potravu vopred natrávia a až potom ňou kŕmia ostatných členov kolónie, ktorá má teda, obrazne povedané, spoločný žalúdok, a na tom je založený aj princíp mnohých nástrah. Mravce, ktoré nás obťažujú v byte, možno rozdeliť do dvoch skupín. Jednu tvoria teplomilné mravce, ktoré sa celoročne množia vnútri budov. Najväčšie nepríjemnosti ľuďom spôsobujú žlté mravce zvané farao, ktoré vyhľadávajú bielkovinovú potravu ako mäso, vajíčka, mŕtvy hmyz, ale nepohrdnú ani sladkosťami.Do druhej skupiny zaraďujeme tmavé záhradné mravce, ktoré navštevujú ľudí iba sezónne, na jar a na jeseň. Okrídlení samčekovia po svadobnom lete hynú, samičky iba strácajú krídla a zakladajú kolónie. Ďalší druh, čierny mravec obecný, vniká počas rojenia do budov zo škár v chodníkoch a dobre oslnených priestorov v blízkosti ľudských obydlí. V suterénoch, na terasách, v strešných trámoch i v kvetináčoch hniezdi jeho príbuzný mravec hnedý. Iba zriedkavo sa do budov sťahuje drobný mravec zemný.Celoročne obťažujúci mravec farao, ale aj ostatné druhy, si tvorí hniezda na ťažko prístupných miestach v dome. Hubenie formou nástrah treba teda kombinovať s bariérovými postrekmi technických rozvodov. Laik si s týmto problémom sám nepomôže a musí nechať hubenie mravcov na odborníkov. Napokon, v činžiakoch je podmienkou účinnosti ošetrenie všetkých priestorov naraz. V rodinných domoch sa môžeme pokúsiť o ich likvidáciu aj sami. Vychádzame z toho, že mravce vyhľadávajú potravu (a teda aj nástrahu) veľmi efektívne. Pomocou tzv. stopovacích feromónov si označia celú cestičku od nálezu až do hniezda, kde o nej podajú správu ostatným. Potom vidno na ceste z mraveniska k potrave celé mravčie karavány. Najefektívnejšie je hubiť mravce tak, aby účinok nástrah dopadol rovno na kráľovnú, ktorá rodí stále nové robotníčky. Účinok nástrahy teda musí byť do takej miery oneskorený, aby robotnica zahynula až potom, keď jed v potrave zanesie až do hniezda.
Médium: NarodnaObroda.sk, záznam vykonaný:28.4. 5:34