Taka vychova sa samozrejme s clovekom taha do jeho dospelackeho zivota. Casto nestastni, nesamostatni dospeli, nenauceni vyhodnocovat si zivotne situacie vlastnym premyslanim sklzavaju do stereotypneho konania, ktore ich ale v konecnom dosledku v zivote neuspokojuje. Kazdy z nas okolo seba vidi ludi, ktorych by vedel podobne popisat.

Som hlboko presvedcena, ze nie je na porade nikto taky, kto by v situacii, ked sa objavi nejaky iny (mozno neobvykly) nazor nedostal, alebo aj nedal nasledovnu v dobrom mienenu (bez ironie to vravim) radu:
"Nechaj to tak, vykasli sa na to, nerob si zbytocne problemy ... "

Musim si klast otazku: kam to ale az vedie? Stazujeme sa casto na nizku vymozitelnost prava, stazujeme sa na bezohladnych, iba svoje vlastne ciele sledujucich ludi ... mnohi z nas vidia nevymozitelne pohladavky, schvalne k upadku smerujuce firmy, ktore svojimi neuhradenymi zavazkami druhotne likviduju poctivych a snaziacich sa podnikatelov. Nedodrzuju sa zmluvy, nedodrzuju sa platobne terminy.... Aj to moze byt dosledok toho, ze sme zvyknuti na to ... a berieme ako fakt (ale preco vlastne?) ze:

byt slusnym znamena sucasne aj byt slabym

prvykrat som sa s tou vetickou takto formulovanou a napisanou stretla pred cca 25 rokmi a tak ma to oslovilo, ze si nedokazem nevsimat, kde vsade sa to prejavuje, alebo moze prejavovat

Môj syn raz priniesol domov 5 - za vlastný názor. Dosť ma to rozčúlilo - e čo má kto hodnotiť niekoho názor. Oni na hodine - občianska náuka - hovorili na tému " Majú bohatí a chudobní rovnaké šance na vzdelanie?". Uzniesli sa na nejakom názore a potom ho mali napísať. Syn napísal iba dve vety a preto dostal takú známku.

Ja doteraz premýšľam čo je horšie. Či to že sa hodnotí vlastný názor, alebo že sa kolektívne vlastný názor prijme... Ale asi v tom nebude rozdiel.

myslim, ze najhorsie je v dietati nepodporovat vlastne myslenie... aj ked to niekedy v skole moze prinasat problemy ... tak sme to aj my s nasimi detmi robili ... a niekedy aj boli problemy, ale v konecnom dosledku si myslim, ze podpora kreativity a vlastneho myslenia dietata je nielen velmi dobra a dolezita ale je to nevyhnutna vec
Aj tak to ale nedokazem vyhlasit za nejaku vseplatnu radu pre rodicov... niekedy je to fakt tazke, ako dietatu vysvetlit protivenstva s ktorymi sa vo svojom okoli dieta stretava ...hmm...

Kde by mohla byt z toho cesticka von? Vraciam sa k tej knizke, kde som sa docitala, ze u nas obycajne "slusny = slaby"
Jednou z čestných a upotrebitelnych strategii v zivote je hladat sposob, ako

byt slusnym a zaroven silnym

Nie je to imho lahke a jednoduche, ale aj ciastkove uspechy cloveka povzbudia Pritom je velmi dolezite vediet rozonat dva terminy: pomsta a odveta. Dospely clovek, ak mu niekto ublizil alebo ho zneuzil pre vlastne ciele - ma pravo na odvetu - ktora sa ale velm lisi od slova pomsta. Pomsta je (na rozdiel od odvety) detske a nedospelacke jednanie. Dlho som mala sama problem rozlisovat, kym som na to prisla - odkial pokial je odveta odvetou a este nie je pomstou. Tazko by sa mi to vysvetlovalo... keby som nebola natrafila minuly tyzden v minulom tyzdni
No .... a prave preto som sem minule nalinkovala ten clanok o pocitacovych programoch, ktore sutazili o najuspesnejsiu strategiu na prezitie, ktora nakoniec bola k uzitku vsetkym akceptovana ako najlepsia. Vsetci ostatni sutaziaci nakoniec najradsej spolupracovali s tou vitaznou strategiou, lebo bola lahko predvidatelna a uplne genialne jednoducha: v prvom kontakte ustretovy krok, v kazdom dalsom kontakte podla systemu "ako ty mne, tak ja tebe" .... alebo: pozname to uz zo stareho zakona: oko za oko, zub za zub
Lepsie vyjadrenie rozdielu medzi pomstou a odvetou som si nemohla vymysliet ... imho spica

mimochodom: strategia ktora dvakrat odpustala, kym sa "dopustila" odvety skoncila az na horsom ako dvadsiatom poradi

p.s.: prosim, nerobte si zavery ak ste nemali cas alebo chut precitat si spominany clanocek ... viedlo by to imho k nepresnym zaverom, mozno neprijemnym pocitom a k bohvie comu este

dnes vecer bude zase Pod lampou s temou, ktora moze volat:


Chémia ako dobrodružstvo

takze my vsetci nechemici, ktori budu mat cas a chut sa dnes iste dozvieme veeeela zaujimavych novych veci, ako sme u Pistu Hriba zvyknuti

Máte doma psíka? ... dlho som bola proti - v našom byte! ale pred trošku viac ako dvoma rokmi sa nám doma "vyskytla" jedna maličká 6-týždňová fenka. Sused o ich psíkovi zvykne vravievať: je to jediný člen domácnosti, ktorý sa vždy poteší, keď prídem domov. :p

Dovtedy som sa dobre zabávala na všelijakých vtipoch o psíkoch a ich pánoch. Napriklad vraj: pes začne rozhodovať o vašom živote:

- kedy budete vstávať a kedy budete chodiť do postele
- kam a kedy budete chodievať na dovolenku
- bude rozhodovat o tom, s kym sa budete priateliť
- podľa potrieb psa si budete zariaďovať byt (nábytok, koberce podlahy... v niektorých prípadoch aj záclony
- kvoli psovi budete častejšie a intenzívnejšie upratovať
- pes bude rozhodovať o tom, kam budete chodievať na návštevy a kto bude chodiť na návstevy k vám
- bude zaležať iba na vašom psovi, dokedy si môžete v krčme posedieť s priateľmi ... v tomto je nekompromisnejší ako váš manželský partner
- ....

aj dnes sa na tom zabávam, hoci sa to už týka aj našej rodiny naozaj sa naša Zoja zhostila všetkých "úloh" dokonale :p
navyše ma začali zaujímať aj špeciálne murphyho zákony o psíkoch

Náš pes nie je iba pes - náš pes (teda vlastne fenka) je "veľký čierny pes" ... a to je dosť rozdiel Vieme bezpečne, že jej mamina je dobermanka a o jej otcovi tiez vieme čosi bezpečne - musel to byt nejaký "magor"

A tiež musel byť statočne vyrastený a dobre živený :p Skrátka: dnes je z nej "psia puberťáčka" a má 38 kil. A každý psíčkar vie, že ukočírovať 38 kíl živej psej váhy je niekedy tak ťažke, ako zastaviť náklaďák

Je velmi milá, milujeme ju rovnako, ako ona miluje nás všetkých. Je neagresívna, stále ešte hravá, neskutočne zvedavá, ... kto ju pozná - tak sa jej nikto nebojí, deti z nášho domu ju všetky (aj tie najmenšie) bez obavy pohladia ... Skrátka idylka Ale ktorý majiteľ psa by škaredo rozprával o svojom miláčikovi, že?

Napriek tomu, že je to náš prvý pes a niektorí ľudia nás varovali, že na tak veľkého psa, navyše na kríženca s dobermanom by sme si nemali trúfať, nie sú s ňou v podstate žiadne problémy. Teda - až na tie chlpy po celom byte, ktoré sa dosť ťažko vysávajú. :p

Keď sme ju mali pár dní doma a už bolo jasné, že patríme do jednej rodiny tak sme sa začali zaujímať o to, ako ju budeme cvičiť, aby bola ovládateľná a aby nebola nebezpečná. Darmo, každý pes je šelma. Tak sme sa snažili vyhľadať čo najviac informácií, aby sme hneď v začiatkoch nenarobili chyby. Mali sme veľké šťastie, že sme na nete natrafili na stránku, ktorú dnes bez obáv porovnávam s poradou. Ibaže sa tam neriešia účtovnícke problémy, ale týkajú sa psíkov samozrejme. A neradia si tam ľudia navzájom, ale vedie to už tuším siedmy rok iba jeden človek, pán Dostál.

Kto by mal záujem sa tam pozrieť tak prikladám link na jeho stránku s názvom: psí škola Falco. Netušila som, čo všetko to znamená mať doma psíka, čo všetko je dôležité pri výchove psíka. Hlavne som sa naučila rozoznať termíny výchova a výcvik. Ako sa správať ku psíkovi, aby s ním neboli problémy ale hlavne: ako si užiť čo najviac krás toho spolužitia, ktoré "zmiešaná ľudsko-psia smečka" (svorka) môže prinášať.

Čítala som v poradni medzi inými odpoveďami p. Dostála aj to, ako prosí nováčikov na jeho stránke, aby najprv - pred položením otázky - vyhľadávali v archíve ...

Takze: ak ste tu stránku doteraz nepoznali a kynológia vás zaujíma, vyskúšajte. Vlastne to nie je klasická kynologická stránka, majiteľ je niečo ako "psí psychológ a psí pedagóg" v jednom. Hmm... hoci často vraví, že niekedy je viac treba vychovávať majiteľov ako psíkov.
Zo starších rokov je tam vytvoreny archiv vo formate .zip

Nakoniec pridám jednu citáciu od V. Dostála: Nikdy nebehajte za šteňaťom, rýchlo príde na to, že ho nedobehnete

Budú príbehy na pokračovanie?

... teraz asi nie - mam nejaku blbu dobu, ze vacsina mojich pribehov - zvlast tie na pokracovanie koncia tak nejak... eeee... "horsiunaladuuurcitejcastiporadakovvzbudzujuco " alebo tak nejak podobne

Ked boli deti malicke a lucili sme sa z nejakeho dovodu s nimi, tak sme im vzdy vravievali jednu veticku, ktora sa v nasej rodine traduje este z mojich detskych rokov:
"Tak sa maj a posluchaj, aby si nam nerobila hanbu!"

Aj ja vam teraz tak podobne poviem:
Tak sa tu majte a posluchajte, aby ste mi nerobili hanbu!

Túto vetu hovorím aj ja svojim deťom. A tie potvory to hovoria zasa mne

Bola som na navsteve u jednej nasej tety. Ma uz vyse osemdesiat rokov. Zije uz sama, bola vzdy velmi pedantna a precizna. To sa nedalo nikdy prehliadnut. Spoznali ste to hned ako ste zazvonili pri dverach bytu. Vyzuva sa u nej vonku, topanky sa nechavaju na chodbe. V papuciach sa chodi iba po kuchyni a predsieni. Do izieb sa ide naboso. V izbe na sedacke ma potahy presne na milimeter usite, nepoznali by ste ze su na nej potahy. Ale - nesedi sa u nej na potahoch - este sa na to prestieraju stare osusky. Na kobercoch ma na najfrekventovanejsich miestach behune. Ale nechodi sa po behunoch, na nich ma poprestierane igelity. V kuchyni na stole ma krasny obrus, ale - prikryty je igelitom. Ale ani na tom igelitovom obruse sa nejedava - este sa pod tanier polozi vrchnak katronovej krabice.
Az mam o nu strach, dvakrat som ju zachytila, ked sa bosa posmykla na igelite, co ma na behuni.
Cestou domov som premyslala nad tym, ako sa tete z toho, co ma byt "prostriedkom" stal "ciel". Podla mna poriadok a cistota su prostriedkom k pohodlnemu uzivaniu bytu. Ak sa z poriadku stane ciel, znemoznuje vlastne pohodlne byvanie. Stava sa prekazkou v uzivani bytu. Tak sa z tety stala profesionalna upratovacka vo vlastnom byte.

No, a pocit domova sa kdesi vytratil..... Veď domov je preto domovom, že sa tam dobre cítim, že si tam môžem robiť čo chcem.

Haló, haló pofajronte dávam do pozornosti: "ČERNÍ BARONI" na JOJ-chechocem sa od začiatku aj keď po niekoľkonásobnom videní.

Tá teta isto ten pocit má, a stovky podobných igelitových rodín tiež. A asi aj extrém z druhej strany - tie "neporiadne" domácnosti, v ktorých za hranicami pracujú naše šikovné devy.
Citujem jednu z nich: Ona bola bordelárka, myslela som si, že on nie, ale keď som ráno našla na kredenci jeho topánky..."

Betka, asi máš pravdu: Proti gustu žiaden dišputát!
Ja sa síce v mojom "bordeli" niekedy tiež cítim celkom spokojná, najmä keď som totálne grogy , ale keď sa pustím do upratovania, tak potom dôkladne a od podlahy.

Ale igelity nemám! A na stole v kuchyni jednoducho musím mať vždy čistý obrus. Nie je aj to nejaká úchylka?

he - to ma tiez "nicilo" donedavna - nechcela som igelit a chcela som mat cisty obrus - nedavno som nasla riesenie a veeeeelmi som spokojna

Ty tajnostkárka ,na stole nemáš nič iba koprfildovskými čarami presvedčíš každého,že tam máš naškrobený ,práve vyžehlený obrus a ešte sa pri tom aj dobre zabávaš.
Alebo si vyhodila stôl?

...nie, nie ... je to tak, ze kazda navsteva sa pyta, ze ci som prave prestrela cisty vyzehleny obrus ...
napisem ti ss, ok? nechcem tu robit ziadnu reklamu