o rovnakych nazoroch .... o rovnakom vkuse .... o rovnakosti
Spominam si, ze som volakedy rada pocuvala "zakrutu" ... reprizovali ju nejak podvecer, bolo to uz velmi davno ... odhadujem tak rok 1964-65 ... vtedy sa velmi malo cestovalo este, ved viete :p
Mavala som obdobia, kedy som zakrutu pocuvala hlavne kvoli muzike a mavala som aj obdobia, kedy som ju pocuvala hlavne kvoli hovorenemu slovu. No a - to, co chcem teraz napisat bolo prave v obdobi, ked ma muzika menej zaujimala.
Rozpraval vtedy svoje skusenosti z cesty do Francuzka jeden pan. Uz neviem, kto to bol, ale musel to byt nejaky vysokopostaveny clovek, ked v tom obdobi bol v kapitalistickej cudzine a navyse sa tam zucastnil velkeho spolocenskeho podujatia, kde bolo par stoviek ludi. Velky ples to bol a platili tam vstupne iba pani a iba tie damy, ..... ktore ....
opacne to napisem: tie damy ktore sa podobali na
Brigitte Bardot mali vstupne zdarma :p
Hovoril, ze nikdy nezabudne na ten priserny ples - kam sa clovek pozrel vsade natupirovane blond ucesy, vsade naspulene plne pery... vraj to bolo fakt hrozne a odvtedy si nadovsetko vazi "rôznosť" ... ja si roznost odvtedy tiez vazim, som si to velmi dobre zapamatala a do dnesneho dna to pouzivam ako priklad: viete si predstavit tu hrozu, keby sme vsetci, ale fakt vsetci vyzerali ako urobeni podla jednej formicky?
btw: bola fakt krasna, ved nakoniec - aj dnes este vyzera napriek svojim rokom medzi svojimi
vrstovnickami vynikajuco imho a pritom (velmi to sice nesledujem) ale vraj ziadne plastiky si robit nedavala