Veď ja viem, že nepomôže. Vieš, aká som z toho smutná??????????? Ale čo keď som si nabrala roboty ako krava na rohy, dúfam, že to nie je vulgarizmus....... a teraz neviem, kam z konopí........no ale čo keď len prácou je človek živí..... To sú zase výhovorky a blbosti........ Ale fakt nezvyšujem počet. No ale čo keď potom vynadám všetkým naookolo a zlá som ako semtrika.......

Nebuď smutná, posielam Ti prílev doplňujúcej energie, ktorá Ti chýba, už si len krôčik od toho, aby si sa zbavila cigi. Chce to trošku trpezliivosti.

Prídem Danilka? Pokecáme? :p

No asi to zafunguje, od Teba kyslík, Elenka za chrbtom....... idem sa s tým popasovať.

Určite Danilka. 27.10.sa chystám do Trenčína. O chvíľu bude na záhradkách pokoj, kľud. Bude viac času aj na "srandu". A Slovensko je skutočne maličké. Práve preto je vzácnosťou, že má toľko krás, prírodných vodných zdrojov,... a toľko ľudí, ktorí nepotrebujú len statky.

Vlasti, už som zabudla, je mi zle pri pomyslení ma jedlo a nieto ešte na cigaretku. Čo ma vidíš? Pribudla mi šiesta tabletka.
A ďakujem

Heli, prajem Ti skoré uzdravenie. Keď si nám napísala čo sa Ti stalo, veľmi si ma vyplašila, v ten deň som to znížila na 6 kusov. odvtedy som sa zase pohoršila. Aj ja mám problémy s tlakom, ale neviem s tým fajčením prestať. Veľmi sa na seba hnevám.
Verím, že budeš čo najskôr v poriadku. Aby som Ťa tochu rozveselila, tak Ti niečo priložím/ak sa mi to podarí/ ja by som si toto veľmi zaslúžila, ale nemá mi to kto spraviť, možno by som sa spamätala.
Cila

Dievčence aj ja myslím na Vás stále. Tlak mám vysoký ako elektrické rozvody. Prikladám Vám želanie, aby Vás všetko zlé obchádzalo. Alde pevné srdiečko. A ja sa idem dnes biť s tým smradľavým nikotínom. Uvidím, kto z koho. Pekný a voňavý deň Ciluška.

Haló, všetci ste mali pekný a voňavý dníček? Ja áno, iba som bola u jednej pani a tá teda nemala voňavý. Ale Vám poviem, že ten smrad mi teda nechýba vôbec. A pritom to človek robí dobrovoľne bez mučenia. Zaujímavé. :p

Bolo by zaujímavé, keby všetci účastníci tejto témy, ktorí sú fajčiari, mohli postupne prispievať radami ako sa im podarilo prestať fajčiť. Už sa našiel niekto, kto vďaka tejto téme prestal? :p

Určite aj áno. Napr. Vema. Myslím, že viac. Niekto nemá potrebu aby nezakríkol. Ale som v tom, že aj Tí čo znižujú sú super. Bez tejto témy by ani nerozmýšľali o tom, že prestanú. Takže aj to je veeeľký úspech. Z krabičky denne na pár kúskov. To je výborný začiatok. Potom už len vnútroný krok, že nepotrebujem.:p

Ja som prestala 23. aprila tohto roku a tyzden na to som nahovorila na to aj moju mamu. Nefajcime dodnes, ani ona, ani ja. Ja som si kupila naplasti NiquitinCQ tie najsilnejsie, bo som sa povazovala za silnu fajciarku (20 cigariet denne). Zacala som v nedelu. Malo to svoj dovod. Obavala som sa ze mi dojde z naplasti zle behom pracovneho tyzdna. Naplast som nalepila v nedelu a v pondelok rano som nalepila novu. (V navode je pisane ze vdaka specialnej membrane sa uvolnuje nikotin postupne a teda je dobre mat to nalepene aj v noci,aby rano nebola chut). Pri pondelnajsej ceste autobus mi doslo tak kvalitne zle ze som myslela ze odpadnem a nepostavim sa tak dve hodiny. Nastastie som sedela takze som to rozdychala, ale ledva som vystupila z autobusu (nohy ma nechceli posluchat). Vypytala som sa teda z roboty domov. Takto to pokracovalo kazdy z tych siedmych dni, vzdy po nalepeni naplasti mi doslo zle, ale som ich neodlepila. Pripisujem to tomu ze som mala prilis silne naplaste, mala som asi zacat tymi strednymi.
Ten dalsi tyzden som si povedala ze s tymi strednymi uz nebudem pokracovat, lebo dalsi tyzden toho ze mi bude pernamentne zle by som asik neprezila. Od vtedy nefajcim :-) Moja mama ktora fajcila snad 40 rokov prestala taktiez po naplastiach. Jej sice neprichadzalo tak zle ako mne a zabralo to aj u nej. Kazdy den som jej telefonovala a podporovala ju (a ona mna :-) v tom ze robime dobre, ako sa citime a tak....
Co sa tyka postavy, nabrala som dost ja aj mama. Potom som zmenila stravovanie a schudla som. Moja mama vsak moje dobre mienene rady ohladom stravovania neberie vazne a pribrala (dost, vzdy bola macata ale teraz je echt macata). Mozno to chce este cas. Neda sa oboje naraz.

Alžbetka radosť čítať. Toto je fakt téma na napísanie románu. Ľudské kroky a sila človeka ja neobmedzená. Dobre sa to číta. O veľkosti ľudskej schopnosti odolávať aj podliehať. Vždy to vedie k zamysleniu o nekonečnosti.

Ja by som pripojila aj môj príbeh. Ja ako nefajčiar som nechcela, aby moje deti začali fajčiť. Preto som od malička do nich hustila, že fajčia iba hlúpi ľudia, lebo si ničia zdravie a ešte za to aj platia. Deti sú veľmi učenlivé a tak keď sme stretli fajčiaceho pána, tak sa ma syn na plné ústa spýtal: Mami ten ujo je hlúpy? . Mala som čo robiť aby pochopil, prečo si to o ňom môj syn myslí. Dnes sú moje deti takmer dospelé, dcéra nikdy nemala záujem o cigarety. Keď si syn chcel vyskúšať fajčenie (mal okolo 14 a niektorí jeho spolužiaci boli už tuhí fajčiari, pomohla som mu zohnať cigarety a stačilo mu vyfajčiť jednu aby zistil že až tak dobrá nie je a potom ho už cigarety nezaujímali. Dokonca hovoril, že už aj jeho spolužiaci chcú prestať. (Vtedy mali 16.)

Elenka prosím ťa len ma nedávaj za príklad,lebo ja sa tak stále vôbec necítim.KeĎ budem bez cigarety aspoň 3 mesiace,tak potom už trošku pripustím,ale aj to ešte neviem.Je to ťažké.Ešte stále si lepím náplaste a to 10 mg a tie si strihám na polovicu,niečo to pomáha.Keď som asi pred 12 dňami vyfajčila pol cig./už som viac nemala/,volala som synovi,aby mi kúpil,lebo neviem či to vydržím.Vôbec sa mu to nepáčilo a povedal,že keď som s tým začala,tak by som nemala už fajčiť vôbec,no cigarety doniesol,ale tváril sa nie nadšene.Ja som krabičku uložila hlboko do šuflíka a povedala som si,že iba v krajnej núdzi.Už som mala veľa krát pokušenie ju otvoriť,ale bojím sa.Ak ju raz otvorim,budú sa vyťahovať ľahšie a neviem,ale mám taký zvláštny pocit,už mi bolo aj do plaču,ale neopovážila som sa tu krabičku chytiť do ruky,ako by to bola rozbuška,no myslím si,že je to podobné ako každá iná návyková látka - droga,alkohol.Ešte stále som sa s tým nevysporiadala,že ja už nikdy fajčiť nebudem,zatiaľ odolávam,budem sa snažiť s tým bojovať.Priateľka,keď som jej rozprávala moje pocity,tak sa smiala a povedala,že to nevie pochopiť,no ani nemôže,lebo nikdy nefajčila.

Ja som tieto pocity prežila a viem o čom píšeš a ver, teraz sa usmievam nad tými riadkami. Vyzerá to, že tie pocity prežívajú všetci. Obdivujem Ťa, dáš si kúpiť škatuľku a odoláš. Úprimne Ti poviem ja by som si ju nedala už kúpiť, lebo ja som to fakt veeeľmi chcela dokázať: vydržať bez cigarety hodinu, deň, týždeň,... a potom sa vyvarovať pokušeniu znovu si zapáliť. Myslím, že obmedzením sa niečo vyrieši ale nie je to konečné riešenie a konečný stav. Stále s krabičkou v kabelke, stále izolovaná od nefajčiarov, automaticky sa združujúca s fajčiarmi. To nie je konečné riešenie. Aspoň pre mňa nebolo. Nie som nejaký automat, ktorý sa naprogramuje a nastaví ma len na určitý počet. Vždy je tu len schodík k návratu na alarmujúce množstvo. Takže preto konečné riešenie: jediné ani jednu. Vydržala som doteraz a môžu ma núkať. Nie sa dá povedať a aj poďakovať. Tú krabičku niekomu podaruj. Je to skutočne veľké pokušenie, aj keď je na spodku šuflíka, stále vieš kde je a budeš na ňu myslieť a myslieť až... Držím palce k šťastnému ukončeniu závislosti.

Súhlasím s Elenkou, tá krabička ťa bude pokúšať. Fajčiar, ktorý prestane fajčiť už nikdy nebude môcť povedať, že je nefajčiar. On musí myslieť na to, že je abstinujúci fajčiar a čo i len jedna cigareta ho vráti späť tam kde začal. Držím palce, aby si vydržala, si na dobrej ceste. A máš pri sebe syna, ktorý ťa určite podrží v najťažšej chvíli. No a samozrejme sme tu aj my, kedykoľvek sa môžeš posťažovať, napísať ako sa cítiš, čo ťa bolí a tu sa určite nájde dobrá dušička, ktorá vypočuje, pofúka boľačku.
Posielam pre potešenie, všimni naše obľúbené C.

Tak to tu čítam a teším sa. Celkom chápem pocity bojujúcich so závislosťou. Viem aké je to ťažké, lebo sama som tým prešla. Ako mladá som si hovorila, keďže moji rodičia fajčili, že ja nikdy nebudem. A predsa bola som v kolektíve kde všetci fajčili, mala som 27 a pozvolna som začala. Najskôr len zopár a potom sa to stupňovalo. Hovorila som si, že môžem kedykoľvek bez problémov prestať. Bola som naivná cigareta je ako akákoľvek iná droga. Vedela som, že mi to nerobí dobre, ale prestať som nedokázala, vlastne dokázala x krát, ale znova som sa k tomu vrátila. Ak sa však človek pevne nerozhodne prestať, môže Vám okolie hovoriť čo chce. A čo bolo podnetom, že som si povedala stačilo? Keď som ukladala dcéru to bolo zakaždým mami fuj smrdíš, zmenila som prácu a šéf nefajčiar nám zakázal fajčiť v priestoroch firmy. štvalo ma, že musím postávať vonku na cigaretke aj to vo vyhradenom čase. Začala som sa zamýšlať nad tým prečo vlastne fajčím. Odpoveď som nenašla, proste hlúpy zlozvyk, výhovorky, že priberiem keď prestanem. Proste to má človek všetko v hlave. Jedného krásneho dňa som si povedala stačilo a išla som na kúru na magnetorezonanciu. Nie je to zázrak, ale pomôže prekonať abstinenčné príznaky. Dnes už abstinujem skoro 3 roky a som na seba hrdá. Kolegyne stále fajčia a len teraz si uvedomujem, ako som páchla po cigarete aj napriek žuvačkám. Poviem Vám som na seba hrdá a ten voňavý dych a napnutejšia zdravšia pleť stojí za to. A tie nadbytočné kilá? Nekonali sa, lebo som to nepripustila, všetko máme v hlave. Nie je to jednoduchá cesta ale dá sa to...držím všetkým palce

Simonka, presne ako si pisala


vseeetky treba do smetaku
booze, len ked mne sa to hovori a tazsie spraviiiiiiiii
ale aspon sa mi to podarilo znizit na minimum,
este zvladnut to minimum a uz bude super

musim chodit aj sem mrknut, nadychnut sa a hlavne sa povzbudit, ups je to tazke

Ďakujem za podporu,fakt to dobre padne a ste zlaté,že somnou cítite a chápete ma.Veď ja si tiež myslím,že nesmiem si zapáliť už ani jednu,lebo by to pre mňa už nemalo taký efekt a z jednej by boli dve a už by to išlo.Buď to vydržím,alebo,no veď čas ukáže,ako dopadnem.