No, asi takto, prídem do obchodu s vozíkom, zastanem a poobzerám sa, kde to vlastne som? Vidím známe regály, tak asi obchod.
Presuniem sa do prvej uličky, postojím a rozmýšľam, čo som to vlastne chcela kúpiť? Asi niečo na varenie, žeby? Idem ďalej a hľadám, ani neviem, čo. Už viem, papierik, papierik, no ale kde je? Doma na stole. Tak zase zastanem a rozmýšľam, opretá o vozík. Prišla som na to, že asi som išla kúpiť niečo na varenie, tak sa pohnem o kúsok cez uličku ďalej. Potom zase zastanem, opriem sa o vozík a rozmýšľam, čo som to chcela zajtra variť. Premyslím si, že vlastne všetko k zajtrajšiemu obedu mám v špajzi, v mrazničke alebo v chladničke, takže nič nepotrebujem. Prejdem obchod a kúpim si časopis pri pokladni. Prídem domov, spokojná, že som bola medzi ľuďmi, ani ma to veľa nestálo.
Večer si idem umyť zuby a hľa, už viem, čo som išla kúpiť, chýba mi Lacalut activ!! Vytlačím na kefku už asi štvrtý krát posledného pol cm pasty, pripravím si do vrecka ďalší lístoček na zajtrajší nákup, strčím ho do kabelky a pevne verím, že zajtra ho už nebudem hľadať.