No, vďaka za tému,úplne som sa v nej našla-teda našla som presne moje
pubertálne deti synov 19,17 a dcéru 15.Hovorím si,ak prežijem ich pubertu,tak prežijem všetko,hlavne čo sa poriadku a papulovania týka.Podaktorí tu písali, že všetko záleží na výchove od malička-ale uvážte-môj manžel pedant na poriadok /býv.vojak z povolania/,ja odmala cepovaná mamou zdrav.sestrou,že sme museli mať doma sterilnú čistotu,nikde ani smietka a tak sme učili aj naše deti. Do veku asi 10 rokov sa nám to aj darilo, vždy si upratali,aj pomáhali bez rečí.No ale v pub.sa všetci traja postupne otočili o 180 stupnov,zo zač.som aj kričala,trestala,odmieňala vykonané,ale zjavne si z toho nič nerobili,tak som sa stala akože flegmatickou. No nie môj muž,ten všetko horšie znáša a riadne sa s ratolesťami háda. Tak kedy sa tá výchova prejaví?
Použili sme skoro všetky prostriedky vyššie spomenuté,ktoré som v príspevkoch ocenila,ale vždy to nezaberá.Ani návšteva dievčinky ich neprinúti
utrieť si prach,upratať oblečenie a hlavne ten bordel na stole-"rozrobené veci".
Na dcéru trochu pomohlo,odkedy má vysnívaného psa,tak vehementne upratuje po ňom,aj po sebe,ale po chlapcoch zásadne nie.
Spomenula som si,že som st.syna nemohla naučiť odpratať si špinavé ponožky do koša v kúpeľni,tak som mu ich raz zabalila ako desiatu do servítky do školy a keď to v škole rozbalil,..neviem čo bolo,ale odvtedy si ich upratuje.
Jediný spôsob trošku zaberá,a to vyber si z dvoch možností čo upraceš, a tá druhá je vždy umytie záchoda, takže urobia radšej tú prvú,ktorú som im už dávno kázala.

Zituš aj to som absolvovala vydržala som až 3 dni!!!. Po troch dňoch mi prostredný povedal: Mami nezdá sa Ti, že už štrajkuješ nejako dlho, šak zabudneš aj variť.
Vždy, keď som vstúpila do bytu som sa podkla na topánkach, jasné, že som zahrešila..reakcia: kedy sa ma po príchode domov spýtaš ako som sa mal v škole a nebudeš nadávať../zabiť bolo málo/..tak som povedala, prečo keď sa vyzúvaš nemyslíš na mňa a nedáš topánky do skrine, aby som sa nerozčuľovala hneď po príchode..odpoveď: tak si najdeš niečo iné...chytil ma za plece a s úsmevom sa spýtal..ozaj a čo budeme jesť....nachystala som večeru a čudovali sa, kde som to všetko zobrala, reku mala som to u susedov schované v chladničke..odpoveď...: nenosíš chladničku so sebou?..veru teraz sa už iba smejem, čo všetko som zažila a prežila s tými mojími ratolesťami...a viete, že sa neviem naučiť variť v malých hrncoch, doma sme zostali traja..a varím aj pre ostatných..spolu 9 a často

A nechcem vás strašiť, horšie je keď vidíte ako váš potomok, ktorý mal rád poriadok sa stáva neporiadným/ prispôsobuje sa polovičke/ a príde čas, keď si poviete, vychoval/a/ som ich dobre, vážia si ma, prídu aj keď ma nepotrebujú..to bude odmena za všetko uvidíte

[quote=SlimakH]No, vďaka za tému,úplne som sa v nej našla-teda našla som presne moje
pubertálne deti synov 19,17 a dcéru 15.Hovorím si,ak prežijem ich pubertu,tak prežijem všetko,hlavne čo sa poriadku a papulovania týka.Podaktorí tu písali, že všetko záleží na výchove od malička-ale uvážte-môj manžel pedant na poriadok /býv.vojak z povolania/,ja odmala cepovaná mamou zdrav.sestrou,že sme museli mať doma sterilnú čistotu,nikde ani smietka a tak sme učili aj naše deti. Do veku asi 10 rokov sa nám to aj darilo, vždy si upratali,aj pomáhali bez rečí.No ale v pub.sa všetci traja postupne otočili o 180 stupnov...

Ja som sa presne s maličkými obmenami našla v tomto príspevku. Do 10 rokov dcéra a syn čo sme povedali poupratovali, po týždni mali rozdelené práce, zlý príklad v rodine nemajú, s maželom nepijeme, nefajčíme, nehádame sa, deti sme skôr brali ako rovnocenných. Prišla puberta a začali zvady prečo to, prečo hento a prečo ja,... Keď som chcela mať upratané, upratala som si, umyla riad. Nezabralo ani - každý si umyje po sebe sám. Manžel kúpil umývačku, prerobil byt /je veľmi šikovný a pracovitý/, všetky koberce sme povyhadzovali, okrem zácon nemáme žiaden lapač prachu, usadený prach hneď krásne vidieť na televízoroch a nábytku. Ja, bývalá puntičkárka, som vydala veľa energie, aby som sa krotila a stále neupratovala a stále nevyžadovala, aby aj deti upratovali. Teraz, dcéra 22r, syn 21r, som rada, že konečne vidia, registrujú nečistoru, napr. zaprášenú obrazovku, omrvinky na dlažbe, pohár na stole od coly,....a kritizujú, nepáči sa im to, že je to tak. Ale mama nemá 10 rúk, aj mama potrebuje oddych, neutretý prach dýchajú tiež - tak poutierajú. Každa mama by si mala prečítať knihu Edity Šipeky Vysoká škola chudnutia a budú vedieť, že majú myslieť aj na seba a rodina má myslieť na mamu. Ale domáce práce ma už nevytáčajú, skôr komunikácia. Dcéra sa zmenila, už sa s ňou dá inak rozprávať ako v puberte. Syn to je ešte problém, ale chlapcom to dlhšie trvá pochopiť kolobeh sveta. Ako deti začali zarábať, naštartovali sme hodnotový princíp /aby zabudli, že otec a mama sa postarajú/ - v živote už nič nie je zadarmo, má svoju hodnotu a synovi pomáha lopatistické vysvetlovanie - čo chcem mať, na to musím mať, ... keď mama niečo pre neho urobí, urobí niečo aj syn pre mamu .... V poslednom čase syn si hundre nejaké poznámky pri debatách, ktoré mu nevyhovujú, ale .... aj jablko potrebuje čas na dozretie....hoci - moje dospievanie bolo v iných podmienkach /iná doba/, deti ten prístup ku každodennému životu majú nejaký inakší.....

Ja mám dve deti syn 11r. a dcéra 3,5r. Nakoľko ich vychovávam skoro sama / mám s manželom stavebnú firmu a on je stále v BA/, manžel príde niekedy aj raz za mesiac - hlavne teraz cez leto, takže všetká starosť zostáva na mne. Malého vediem od narodenia dcéry k tomu, že mi musí trošku pomáhať - poupratovať si svoju izbu, ráno posteľ, vyvetrať, atď. Tiež som si s ním niekoľko krát sadla a hovorili sme o tom, že mi musí občas behnúť do obchodu, vysypať smeti a podobne - hlavne, keď bola malá ešte bábätko. S troškou frflania sa mu to darí, čiže keď poviem, aby si upratal, tak to spraví, pomôže. Aj malá už upratuje popri ňom. Aj jej vysvetľujem, že plyšáčikom je na zemi zima a treba ich uložiť do poličky a podobne. Takže neviem, ako to bude za pár rokov / malý už zachvýľu - puberta/ ale teraz je to vcelku v pohode. Ale hovorí sa, že:
Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo. No nie?

ahojte! uf, vyrazilo mi to mnozstvo dych.pri citani sa mi drali do oci slzy a zaroven som sa smiala.naozaj to vyzera vo vacsine rovnako uz mi teraz len zostava verit skusenejsim mamam, ze raz sa to predsa len ukaze a ze nezostanem tou hroznou mamou. dakujem vsetkym bude sa mi dalej kracat trosku lahsie a vzdy si na niektore vety spomeniem, pretoze ani u nas nezaberaju ani dohody. ale tie ponozky miesto desiaty strasne dobry napad. vsetkym zo srdca vdaka!!!

mam dvoch synov. 9 a 6. ten starsi exceluje v skole, je oblubeny medzi priatelmi, ma plno konickov, a doma....doma mi je pravou rukou. ten pomaha viac, ako jeho otec, az mam niekedy vycitky, ze ho skoro "zneuzivam". (priklad - ak niekde beham po byte a este cosi dokoncujem, a on si vsimne ze pracka doprala, v pohode pradlo z pracky vyberie, nadavkuje prasok, avivaz, vlozi dalsiu kopku a dokaze ju zapnut, - to je fakt len cast toho co vie.)

ten mladsi ma rovnaku vychovu ako prvorodeny, ale uz ma inu povahu... na toho neplati ani mile slovo, ani vysvetlovanie, ze teda v poriadku sa nam zije lepsie, ani taktika, ani zvyseny ton. proste - on to ma srdecne v pazi, ze ma teplacky za dverami a na stole vojnu ceruziek a papierov, neporiadok s hrackami atd..., on statocne obhajuje svoje heslo "hlavne je mamka, ze sme vsetci zdravi".

neviem, ci s dospelymi deckami teraz nieco narobis...
povzbudenie: moja svagrina mala s nebohou mamou strasne hadky kvoli neporiadku a neochote pomahat v domacnosti.
vydala sa, odisla byvat do talianska.
ked sme ju vsak prekvapili v jej byte, (necakane), (my sme ocakavali minimalne povojnovy stav), boli sme prijemne prekvapeni.
vsade cisto, ziadne kopy pradla, dokonca ani salka v dreze...

mozno to chce len cas, alebo sa osamostatnit.

prajem vela stastia a trpezlivosti

a utek nic nevyriesi.
este skor ako hucanie a rezignovanie, myslim ze zaberie pokora
a strapeny vyraz pri domacich pracach. mozno vtedy sa niekto z rodiny spamata a pride ti na pomoc.

Tiny77, nehovoríš o mojich deťoch???? Sú presne takí istí , len vo veku 9 a 7 .

Mozem Ti len napisat, ze Ti drzim palce aby si mala silu ich nechat samych doma a uzit si na dakom peknom mieste trosku pohody bez stresu nad myslienkou co sa deje doma........
A prosiiiiiim Ta nemysli na to, ze TY robis chybu!
1. su to este deti i ked tomu neveria
2. su to CHLAPCI
...... takze skus spustit z narokov a nebudes mat tolko stresu. Ked chcu byt v neporiadku, nech su ...ale len za dverami svojej izby.
Pamatam si na obdobie v mojom zivote, ked som na tom bola tak isto ako Tvoji chlapi ;o) .... a preslo to

Ďakujem všetkým za túto tému. U mňa je to 13 a 8. A bohužiaľ musím konštatovať, že už som v štádiu, keď len po nich v zúfalstve kričím. Vzala som si z tejto témy veľké ponaučenie a pokúsim sa to zmeniť.

Držím Ti palce aby sa Ti to podarilo.

[mám syna a na neho najviac platí ked mu poviem že ho nepustím k babke alebo zakážem televízor. Nakoľko vie že aj slovo dodržím tak seká dobrotu.S úhlasím že ked sa mu niečo nechce spravit tak mu treba povedať ,vidím že máš malo povinností tak ti ešte pridam.najdôležitejšie je slovo dodržať.A hlavne často opakovať "mám ťa rada syn môj"

Teda, ľudia, tie naše deťúrence sú všetky príbuzné? Či čo? Veď presne som tu takmer všetko čítala o svojich dvoch pubertiakoch (16, 17).
No a pri čítaní
mi tiekli slzy od smiechu. Musím to asi vyskúšať, bude sranda. Normálne sa už teším, že začne školský rok.............. Juj, ja som ale škodoradostná...........

Tiež mám deti zatiaľ ešte nie v puberte. Skúste si spomenúť na svoju pubertu, vtedy boli podľa mňa rodičia hrozne staromódny, ničomu nerozumeli, nechápali svet, to le my puberťáci sme všetkému rozumeli a nič sa nám nemohlo stať. Ale časom sa začínam stále viac podobať na svojich rodičov. Aj vy?

Ja mam 24, deti nemam a byvam s rodicmi. Radim mamam aby skusili 2 dni sa nechytit umyvania riadov, nakupov,vynesenia smeti...proste strajk...a uvideli by ako ich ratolesti zacnu vsetko robit...teda ak ich k tomu doteraz viedli. Ale chcem este apelovat na maminy chalanov, aby trvali aj oni na tom aby ich ratolesti obcas upratali, ozehlili si, atd. Ja chodim 6 rokov z muzom, ktory si nikdy neurobil ranajky sam, pretoze mu ich vzdy chystala mama, nikdy neutieral prach, lebo to mama od neho nikdy nechcela...takze chlapa ktoremu tiahne na 30-ku musim ucit toto ja...

Veru si ho pekne "nauč" bo budeš mať s ním ťažký život.

Ja som toho svojho stale chvalila, že keď on to urobí tak mi viac chutí lebo to vie lepšie ako ja... Až som videla ako rástol... /Mužská samoľúbosť/. Potom som mu povedala, že keď sa toľko narobil tak si ho ja poobchádzam a naservírovala som mu kávičku a keksičky a tak sa postupne naučil všetko. Občas je predsa treba aby ostal chlap s deťmi, alebo je žena chorá alebo v špitáli, kúpeľoch, tak nech sa nebojí ako to chlap zvládne. No ozaj to je treba postupne a len po peknom učiť aj partnera. On si potom zvykne, že ste rovnocenní partneri a sám bude vidieť keď prideš uťahaná, že ťa musí zastúpiť a ani ho o to nemusíš prosiť. Nezabudni potom tie služby vrátiť a dookola chváliť a chváliť a chváliť....

Velmi vydarene prispevky a prijemna oddychova tema, pokial nemusim tieto problemy riesit.Nasa mamina sa nestazovala - velky pedant.nepamatam si odkedy platilo u nas pravidlo medzi (mnou 26 a sestrou 27) tyzdennych sluzieb.s bratom(20) to bolo horsie.hlavne to ze ho vychovavali 3zeny a najviac sestra.ja som mala teoriu,ze mu musim vsetko vysvetlit a ona ked nezabralo vysvetlovanie tak sa uslo bitky mne aj bratovi. teraz sa na tom vsetkom vdacne smejeme. my dve sme v 18-19 odisli z domu.sestra intrak - VS, je praca a exter.VS. brat v 14 SS a teraz pokracuje v Prahe - VS a praca.Tiez sa stazoval na neporiadok na intraku.to ho prinutilo,aby sa naucil starat sam o seba.maminu to stalo vela trapenia,ked sme odisli, ale myslim si,ze to na deti zabera.mat zodpovednost sami za seba.pokial maju rodicia s nimi zdravy kamaratsky vztah,nemusia sa bat ze by sa im deti zdivoceli. ked som bola za bratom pred nedavnom v Prahe,tak sa ospravedlnil,ze nestihol upratat a umyt dlazky - to ma pobavilo, lebo doma dlazky nikdy neumyval

Toto je tým, že dospelí majú zodpovednosť za svoje deti, a preto majú aj iný pohľad na svet.. Moja dcéra mala necelých 19 keď sa jej narodilo dieťa-(sama ešte mala nárok na pubertu) a odvtedy vychováva svojich mladších súrodencov.....:p

Snaha bola. Ja som bebíčka fúkala a za odmenu, keď mi bolo skutočne pod psa "drahý" sa dokázal postarať o dcéru až 15 minút. Viac som sa mohla spoľahnúť na môjho vtedy 13-14 ročného syna. Teraz má 16, chlapa sme sa zbavili pred 2 rokmi a je nám fajn.

Koncom týždňa sa mi pokazilo auto, a tak som pekne-krásne musela použiť autobus po veľmi dlhej dobe. Tešila som sa, ako si oddýchnem, niečo prečítam, možno zdriemnem. No figu borovú. Sedadlá boli vo väčšine obsadené našími mládežníkmi. Na tých ostatných boli tí, čo sotva klipkali očami od únavy z práce. No a tak som jednou rukou visela, jednou nohou pridržiavala nákupné tašky a jedným očkom pozerala, kto asi sa úľutostí a ponúkne mi miesto.....Jedna dievčinka, objímajúc svojho milého bola mimo. To mi bolo jasné. Druhý mladík s wolkmenom v ušiach vyzeral pre mňa beznádejne, niekoľko mladých dám driemalo, ostatným sme boli my, odrastení taktiež ukradnutí. Pamätáte sa, ako sme vystrelili zo sedadla, keď nastúpil do autobusu starší človek? Ach, jo... A tak som sa posťažovala synovi, že ako som pochodila v autobuse, že som unavená, a že som presvedčená, že on by také niečo neurobil. No čo si asi myslíte, že mi odpovedal???????? Hrôza! Že on robil to isté, lebo vie, že keď bude starý, už si neposedí. Ach, jooooo...