Díky, ozvem sa ti o štyri roky ako to dopadlo . Samozrejme cez Poradu.

Vidím že nielen ja mám problémy s detmi mladší 11 ročny ešte ako tak ale starší skoro 14 ročný to je hrozné on má syndrom ADHD chodíme špecialnej pedagogyčke, neurologyčke aj na psychologiu ale nič nepomáha presne tie problémy ako máte vy ale ešte aj agresivita učenie to je hrôza nič nezaberá aj psychologička už je v koncoch. Už som rozmýšlala o pomocnej škole ale nechcú nám dať odporúcanie lebo že tu nikde v blízkosti taká škola nieje a tá čo je musel by mať aj mentálny postih a ten chvala bohu nemá ale celá rodina sme už v koncoch.

Ja mám doma opačný prípad. Syn maturant, škola najhoršie čo kedy mal za známky boli štyri dvojky, učí sa štyri jazyky (dva v škole, dva v jazykovej škole.) Začal fajčiť, aby prišiel domov , tak ho musím naháňať po telefone. V pracovný deň po 22. hodine, piatok, sobota okolo 24. hodiny. Už som z toho unavená. Som najhoršia mama na svete. Agrumentuje dobrými výsledkami v škole.

Nerozumiem sa do toho, tak ber môj názor s rezervou. Ale čo ma prvé napadlo, že nie je dostatočne vyťažený. Isto už taký chalan potrebuje svoje súkromie a svoj okruh známych, ale nemá príliš veľa voľného času, s ktorým nevie čo robiť?

Asi máš pravdu. Ale doma mi nepomáha. Keď nič nerobí otec, nebudem ani ja, to je jeho odpoveď.

Lebo jemu by stačilo - napísať si úlohy cez prestávku, na poslednú chvíľu ráno hľadať knižky a "natrieskať" ich do tašky a učiť sa nikdy nie je čo. Až pred rodičkom ... Ako na toto ???[/quote]
- veď to! Ak si ešte pamätáš ja som bola taká istá-svet gombička, takže ti Erika môžem poradiť že ti nič iné nezostáva iba sa s ním učiť-učiť-učiť a to každý deň. Sú detičky ktoré pomoc rodičov skoro nepotrebujú a naopak na niektoré treba dohliadať: Mne to začne o rok keď pôjde syn do školy a čo je to učiť sa s deťmi som si vyskúšala vopred na mojich synovcoch a neteriach a každý bol iný žiak.A čo sa týka puberty, raz som čítala v SME pre ženy že mladý pubertiak vyslovene potrebuje zapárať do rodiča aby vyvolal hádku, takže sa netreba nechať vytočiť, raz má pocit že si veľmi starostlivá - inokedy že sa o neho nezaujímaš.To mi občas pripomína môj PPM syndróm,vtedy som aj ja ako pubertiačka

Stanka, s tým zapáraním máš určite pravdu. A to nevravím o večných hádkach so sestrou. Mám pocit, že len čo otvorí ráno oči potrebuje sa pohádať. Spravila som veľkú chybu, zakázala som skoro všetko - počítač, mobil, telku. Myslela som si, že bude zodpovednejší, ale on sa na všetko vykašľal. Potom som si prečítala nejaký článok v časopise, že zákazy určite napomáhajú - a mali pravdu. Vrátila som mu mobil - a hneď bolo zlepšenie. Dokonca si začal sám od seba robiť referáty - bez toho, aby som ho do toho tlačila. Takže treba len vydržať, len tie nervy .... keď mi predsa občas prasknú. A potom ľutujem, že som sa dala vytočiť.
Takže Stanka, od septembra budeš mať aj ty trošku veselšie

Ja mam tiež dvoch chalanov 15 a 13. Mladší ma tiež ADHD, LMD od tretej triedy s ním chodim po psychologoch neurologoch a som z neho zufala niekedy si aj poplačem lebo už neviem čo s ním strašne je drzí neovlada sa čo na srdci to na jazyku a nedava si servítku pred usta je mu jedno či je to dospelí alebo len dieta čo si o nom myslí to aj povie a ver že v škole ma stale problemi ale objavila som na internete že sa to da pomocou terapie trochu upravit tak som zistovala kde take niečo je a objavila som v ba a pn už som tam začala s nim aj chodit a už sa pomaličky začína menit k lepšiemu ale ozaj len pomaly ale dufam že to pomože ešte ma pre sebou zhruba tak 20, 25 terapií tak uvidím ako to dopadne. pretože nedokažem pozerat na to ako si sam sebe ničí život tak sa mu snažím pomoct pokial sa dá.

Väčšina mám pochybuje o sebe, či vychováva svoje dieťa dobre, verte mi, že keď sa mi teraz narodila malá ALess, pochybujem či to zvládnem už dnes. A to mám doma 15 ročnú pubišku s ktorou tiež občas viazne komunikácia. Naša Dia bola ťažký introvert, ale dnes sme urobili kus práce, síce sa to možno mnohým z nášho okolia zdať nebude, ale je to tak. Nevedela sa tešiť z ničoho, znalosti mala takmer geniálne,( čo tvrdili všetci odborníci, že ona to všetko vie, ale nepoviePopri tom sama zvládla popri výúčbe AJ aj sa naučiť ďalšií jazyk (lebo my sme ním hovorili)- to bolo v 4-6 roč. ZŠ. Dnes je prváčka na gympli a je to iný človek - z môjho pohľadu,tiež ovláda 4 jazyky a to na ZŠ v 4 ročníku bola jej učiteľka na pochybách čo s ňou bude. Doma s nami nekomunikovala, schovávala žiacku a pritom sme jej žiadne telesné tresty nikdy nedali, vždy som sa s ňou snažila rozprávať a dohovárať a pomáhať . Zo začiatku to úplne odmietala, ale nedala som sa odbiť, veď to pozná každí rodič, ako veľmi bolí, že vaše dieťa považujú za nie kolektívne dieťa.

DúšavaTvoj prípad je jednoznačný- príklad Tvojho syna je jeho otec, kým tam ako dvaja partneri nepôjdete vzorom a spoločným slovom si určíte pravidlá, nepôjde to. Hovorím to zo svojej praxe, najmä chlapci hľadajú svoj mužský vzor a keď ho nenájdu ventilujú to tak ako Tvoj syn. Treba sa spoločne s mužom spojiť a síce cesta to bude dlhá a namáhavá, ale ešte sa to zvrátiť dá.vaše dieťa musí vedieť, že vám na ňom veľmi záleží a je ten najdôležitejší človek na svete.

beba 13 o aku terapiu ide nám neurologyčka odporúčala bio fetbek alebo ako sa to volá ale potreboval by asi 35 sadení a za jedno berie 1100sk musí to byť minimálne 2x týždenne a poistovna to nehradí vôbec a špecialna pedagogyčka nám povedala že u neho by to nemalo význam tak ja už neviem všade nám povedia iné a ja už na to nemám nervy

No to ti naozaj nezavidim, musis len dufat, ze ta puberta coskoro pominie a dostanu rozum.Pri mensich detoch odporucaju, ze ked zlostia alebo robia nieco nedobre, zahryznut si do jazyka a uplne ich ignorovat. Za to, ked urobia aj tu najmensiu vec spravne a sami ihned ich pochvalit. Odlozi po sebe tanier, pochvalit... odnesie pradlo do spinaveho, pochvalit... A skus, sama pre seba uvazovat nad ich izbami akoby ani neboli v tvojom byte/dome... Som si ista, ze ak je dieta raz naucene zit v cistom dome po case to aj 15-rocnemu bude vadit ak sa bude usadzat prach na jeho veciach, ci bude mat spinave periny. Ak si pradlo neodnesie do "spinaveho" nebude mat napr. to tricko alebo nohavice ciste, ked si bude chciet dat na tom co najviac zalezat koli oslave alebo babe. Co koolvek urobis, drzim palce...

Ano je to EEG biofeedback terapia treba aspon 30-35 sedení ja tam chodim 1x týždenne stojí to 1hod 380sk ma už za sebou 9 sedení a je to už trolinku poznať napríklad už lepšie spí pretože v spanku bol stale v pohybe kedže je hyperaktívny. Zlepšil sa trochu aj v učení, neviem prečo psychologička povedala, že to nemá význam ked ste to ešte neskusili . Ja som sa nato dala lebo mu chcem pomocť, aby som si niekedy nevyčítala že som to neskusila. Skuste to aj vy a uvidíte

Ešte 18.12. máme sedenie s nejakou psychologyčkou ktorá sa zaoberá celkom neprispôsobyvímí detmi tak uvidím čo povie a našla som jednu poradnu kde to robia trochu lacnejšie len neviem či nás vezmú ked k nim nepatríme. Keď to pomáha tak by mohla aspoň nejakú časť platiť poisťovňa veď to nie je len tak pre niečiu zábavu.

no ved to lenže poistovna nehradí ani len niektore obyčajné ukony, ktore by mala nie ešte tie ktore sa začínaju u nás ešte len presadzovať

No tak ja Vám neviem, ale ja mám doma zatiaľ len 2apol ročného syna ale už teraz neposlúcha ani na prvý ani na druhý a ani na tretí krát a tak ho ignorujem a musím povedať že to dosť pomáha. Keď mu poviem nech si uprace hračky a neposlúchne a potom sa o nejakú potkne a buchne sa neľutujem ho ale ani nenapomeniem. Väčšinou po takom druhom páde mi povie že či to poupratujeme spolu a vtedy mu s tým pomôžem. Nikdy ho nenechám robiť to samého ale ani ja tie hračky sama neupratujem. Dúfam že sa niečo naučí. Ale to som už odbočila trochu od témy. Myslím si že by bolo najlepšie sadnúť si so synmi k stolu a dohodnúť sa na nejakých pravidlách, ktoré budú dodržiavať obidve strany. Vy nebudete kričať keď oni urobia to a to. A keď to nepomôže tak ich nechajte v ich izbe plnej neporiadku ale neumývajte riad, neupratujte, nevarte a potom to možno pochopia. Lepšie povedané robte všetko len pre svoju potrebu.Musia pochopiť že nič nie je zadarmo a to že majú teplú večeru na stole nie je samozrejmosť. Všetko si treba zaslúžiť. Keď budú upratovať, umývať, pomáhať budú mať pohodlie ak nebudú robiť nič nič nedostanú. Neviem či to bude fungovať, ale ja by som to riešila asi takto. Krikom nič nevyriešite, iba si zničíte hlasivky. Treba sa snažiť zachovať chladnú hlavu za každých okolností.Deti nech sú akokoľvek starú reagujú na krik buď krikom alebo vypnú mozog a nepočúvajú vôbec.
Veľmi Vám držím palce aby ste ich rýchlo priviedli k rozumu a aby sa Vám spolu lepšie spolunažívalo.