Neviem. či nie od témy, ale kým sa mi naštartoval počítač (idem ešte pracovať), som si prečítala toto a pobavilo ma to:
Život by sa mohol prežívať naopak ...
Na začiatku by bola smrť, všetko by sa začalo umieraním a tým by sa to najhoršie hneď prekonalo. Takto sa zobudíš na posteli v nemocnici a zo dňa na deň ti bude lepšie.
Potom ťa prepustia domov, lebo ti je výborne, a prvá vec, ktorú urobíš je, že ideš na poštu zobrať si dôchodok.
Ako čas plynie, sily ti pribúdajú, tvoja kondícia sa zlepšuje, vrásky miznú. Začneš pracovať a hneď prvý deň v práci ti dajú zlaté hodinky za zásluhy.
Pracuješ štyridsať rokov, až kým nie si taký mladý, že ťa nesmú ďalej nechať pracovať. A tak prejdeš na najlepšie obdobie života - piješ, zabávaš sa, sexuješ a pripravuješ sa na štúdium.
Potom začneš školu - hráš sa s kamarátmi, bez akýchkoľvek povinností a zodpovednosti, kým nie si bábätko. Keď si dostatočne malý, vlezieš na miesto, ktoré by si mal beztak dobre poznať a posledných deväť mesiacov života ti prebehne v pokoji a spokojnosti, na teplučkom mieste s perfektným servisom, kde ťa nikto nebude srať.
A nakoniec opustíš tento svet v poriadnom orgazme.